Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23Tos/85/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3610010171 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3610010171.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 05. septembra 2012 prejednal sťažnosť odsúdeného L. K., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom M., F. č. XXX/XX, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 2T/72/2010 zo dňa 17.07.2012 a takto r o z h o d o l : Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr.por. z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu. Podľa § 50 ods. 4 písm. b/ Tr.por. sa podmienečné odsúdenie L. K. trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 2T/72/2010 zo dňa 13.10.2010, právoplatného dňa 03.11.2010 p o n e c h á v a v platnosti a odsúdenému sa p r e d l ž u j e skúšobná doba o 2 (dva) roky. o d ô v o d n e n i e : Trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske zo dňa 13.10.2010, pod č.k. 2T/72/2010-92, právoplatným dňa 03.11.2010, bol odsúdený L. K. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Uznesením súdu prvého stupňa bolo podľa § 50 ods. 4 Tr.zák. rozhodnuté tak, že sa odsúdený v skúšobnej dobe vyššie uvedeného odsúdenia neosvedčil a uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace vykoná. Pre výkon trestu odňatia slobody bol odsúdený zaradený podľa §§ 50 ods. 8, 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote písomne sťažnosť odsúdený. Žiadal o zmenu výroku trestu odňatia slobody na trest povinnej práce. Ako dôvod uviedol, že sa stará o otca, ktorý z dôvodu veku a zdravotného stavu vyžaduje každodennú starostlivosť. Taktiež si chce naďalej plniť vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére, čo mu výkonom trestu odňatia slobody nebude umožnené. Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná. Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, rozhodoval v súlade s ustanovením § 419 ods. 1 Tr.por. na verejnom zasadnutí. Na tomto verejnom zasadnutí mali možnosť vyjadriť sa k správaniu odsúdeného v skúšobnej dobe, ako sám odsúdený L. K., tak aj prokurátor. Súd prvého stupňa dokonca správne postupoval, keď na tomto verejnom zasadnutí vypočul O. K. - matku dcéry odsúdeného, na ktorú mal tento povinnosť platiť výživné. Súd prvého stupňa v zásade aj správne ustálil skutkový stav dôležitý preto, aby mohol podľa § 50 ods. 4 Tr.zák. rozhodnúť jedným z troch spôsobov uvedených v tomto ustanovení Trestného zákona. Odsúdenému uplynula 12-mesačná skúšobná doba podmienečného odsúdenia dňa 03.11.2011. Z právoplatného rozsudku Okresného súdu Topoľčany, sp.zn. 2T/61/2011 zo dňa 18.05.2011 vyplýva, že odsúdený L. K. sa v skúšobnej dobe dňa 31.10.2011 dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr.zák., za ktorý mu bol v rámci konania o dohode o vine a treste uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 4 mesiace. Tento trest už menovaný v priebehu vyššie uvedenej skúšobnej doby aj vykonal. Ďalej súd prvého stupňa správne zameral dokazovanie aj k plneniu povinnosti odsúdeným uloženej mu v rámci podmienečného trestu, spočívajúcej v tom, aby oprávnenej O. K. v skúšobnej dobe zaplatil zameškané výživné. Z vyjadrenia oprávnenej vyplynulo, že odsúdený si túto povinnosť splnil a vyživovaciu povinnosť si aj naďalej riadne plní. Za tejto situácie, senát krajského súdu zvažoval, či len vzhľadom k tomu, že odsúdený v skúšobnej dobe spáchal úmyselný prečin, je potrebné bezpodmienečne rozhodnúť o povinnosti vykonať podmienečne odložený trest odňatia slobody. Tu na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa, dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade nie je nevyhnutne potrebné, aby odsúdený vykonal trest odňatia slobody, aj keď inak dal príčinu na nariadenie výkonu trestu. K tomuto záveru viedli senát krajského súdu nasledovné skutkové a právne úvahy. V predmetnej veci bolo prostriedkami trestného práva primárne zasiahnuté do oblasti rodinného práva, v záujme zabezpečiť osoby odkázané na výživu povinných osôb voči tým, ktoré si túto povinnosť dobrovoľne neplnia. Ako vyplynulo z vyššie uvedeného, tento legitímny cieľ bol prostriedkami trestného práva aj dosiahnutý, a to už len samotnou hrozbou výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený sa síce v skúšobnej dobe dopustil úmyselného prečinu, avšak tu nie bez významu je aj to, že tento uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste, pričom súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov už aj vykonal. V tomto prípade by pritom odsúdený mal vykonať ďalší krátkodobý trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov. Pritom aj v tomto vykonávacom konaní platí zásada ukladania trestov uvedená v § 34 ods. 3 Tr.zák., podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, vrátane osôb odkázaných na jeho opateru a výživu. Táto zásada by v predmetnom prípade bola narušená, čo síce zákon nevylučuje, avšak vzhľadom na potrebu prevýchovy odsúdeného s prihliadnutím aj na dĺžku trestu odňatia slobody, ktorý by mal odsúdený vykonať, je možné vyššie uvedenú zásadu „vplyvu trestu na iné osoby, než páchateľa trestného činu“ uprednostniť. Podľa § 50 ods. 4 Tr.zák. výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe, dal príčinu na nariadenie výkonu trestu. Táto výnimočnosť pritom vyplýva z vyššie uvedených okolností prípadu vrátane toho, že ďalším výkonom trestu odňatia slobody by došlo k prerušeniu platenia výživného zo strany odsúdeného. Súčasne sa senát krajského súdu zaoberal právnou otázkou v tom, či ustanovenie písm. b/ § 50 ods. 4 Tr.zák. o predĺžení skúšobnej doby možno použiť aj po tom, čo pôvodne uložená skúšobná doba už uplynula, však ešte pred uplynutím lehôt, kedy by sa podmienečné odsúdenie považovalo zo zákona za zahladené. Tu senát krajského súdu, vychádzajúc z ustanovenia bezprostredne nadväzujúceho na odsek 4 § 50 Tr.zák., dospel k záveru, že takto predĺžiť skúšobnú dobu je možné, a to aj po jej uplynutí. Príslušné ustanovenia Trestného zákona vyjadrené v jednotlivých §§ je potrebné vykladať v kontexte všetkých odsekov, alineí, resp. písmen, ktoré príslušné znenie § obsahuje. V § 50 ods. 5 Tr.zák. je uvedené, že ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 ... . Toto ustanovenie pritom priamo počíta už s uplynutím skúšobnej doby. Ustanovenie § 50 ods. 4 Tr.zák. pritom výslovne uvádza tri spôsoby rozhodovania okrem osvedčenia, resp. neosvedčenia, aj ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti, vrátane možnosti primerane predĺžiť skúšobnú dobu. Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Predmetná predĺžená skúšobná doba 2 roky začína u odsúdeného bežať dňom nasledujúcim po dni tohto rozhodnutia. Povinnosť uložená odsúdenému v pôvodnom trestnom rozkaze, smerujúca k riadnemu plateniu výživného, zostáva pre odsúdeného platná naďalej, pričom plnenie tejto povinnosti bude predmetom skúmania správania sa odsúdeného v predĺženej skúšobnej dobe. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.