Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/157/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3610200664 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3610200664.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: O. C., bytom D., S. J. XXX/ XX, proti odporkyni O. C., bytom D., W. XXX/XX, zastúpenej JUDr. S. A., advokátom v T., C. XXXX/X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej opatrovníkom M. N. N., o odvolaní matky a otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 16.02.2012, č.k. 3C/20/2010-230 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení povinnosti otca prispievať na výživu mal. I. 100,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode p o t v r d z u j e . U r č u j e zročné výživné na mal. I. vo výške 180 eur za obdobie od 24.07.2010 do 31.05.2012, ktoré povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo výroku o úprave styku otca s maloletou I. napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e s tým, že počas letných prázdnin posledné dva júlové týždne a prvé dva augustové týždne si otec prevezme maloletú 15. júla o 9.00 hodine a dieťa matke vráti 15. augusta o 18.00 hodine. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa na čas po rozvode zveril mal. I. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu sumou 100,- eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 15. dňa daného mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Zároveň upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. I. každý nepárny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov dňa 25.12. v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod. a dňa 31.12. v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov vo Veľkonočnú nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod., počas letných prázdnin posledné dva júlové týždne a prvé dva augustové týždne od 09.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú na stretnutie riadne pripraviť a otec je povinný pred bytom matky si maloletú prevziať a po realizácii stretnutia maloletú matke pred jej bytom odovzdať. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Navrhovateľovi a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy štátu každému vo výške 106,84 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia manželstva rozvodom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Vo výroku o rozvode manželstva a o trovách konania nadobudol rozsudok zo dňa 24.06.2010, č.k. 3C/20/2010-91 právoplatnosť dňa 24.07.2010. Predmetom konania ostalo zverenie maloletej do osobnej starostlivosti jedného z rodičov alebo do striedavej starostlivosti oboch rodičov, vyživovacia povinnosť voči maloletej a úprava styku rodiča, ktorému prípadne nebude maloletá zverená do výchovy, s maloletou. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa zveril mal. I. do osobnej starostlivosti matky. Vychádzal zo zistenia, že obaja rodičia majú rozdielny prístup k výchove dieťaťa, nedokážu spolu racionálne a efektívne komunikovať, preto nie je vhodné, aby maloletá bola zverená do striedavej starostlivosti rodičov. Striedavá starostlivosť vyžaduje aktívnu a bezproblémovú komunikáciu oboch rodičov dieťaťa, schopnosť dohodnúť sa na prístupe k výchove dieťaťa, takáto schopnosť účastníkov konania z vykonaného dokazovania nevyplýva. Súd prvého stupňa prihliadol aj na výpoveď maloletej, kedy uviedla, že chce zostať s matkou, nechce bývať dva týždne s matkou a dva týždne s otcom, s otcom by sa chcela stretávať cez víkend. Maloletá je pubertálnom veku aj preto je vhodnejšie, aby bola v starostlivosti matky. Súd vychádzal aj so záverov znaleckého posudku PhDr. H., ktorá jednoznačne uviedla, že striedavá starostlivosť nie je vhodná. O povinnosti odporcu platiť výživné na maloletú v sume 100,- eur mesačne súd rozhodol z dôvodu, že otec maloletej má dostatočný príjem, aby mohol výživné v sume 100,- eur platiť a aby sa súčasne nedostal do stavu hmotnej núdze. Matkou navrhované výživné v sume 150,- eur mesačne podľa názoru súdu nezodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerov otca a ani potrebám maloletej. Otec maloletej má síce deklarovaný príjem 275,12 eur, ale je schopný dosiahnuť aj vyšší príjem. Vzhľadom k deklarovaným výdavkom otca, súd mal za to, že jeho skutočný mesačný príjem musí byť vyšší a umožňuje mu platiť výživné v sume 100,- eur mesačne. O úprave styku otca s maloletou rozhodol tak, aby bol zabezpečený čo najväčší pravidelný kontakt s maloletou. Konštatoval, že maloletá si potrebuje budovať pozitívne vzťahy nielen k matke, ale aj k otcovi. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 24, ods. 1, 2, 4, § 25 ods. 2, § 62 ods. 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, článkom 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. O trovách konania medzi účastníkmi rozhodol podľa § 144 O.s.p. a o trovách štátu podľa § 148 ods. 1, § 151 ods. 6 O.s.p.. Trovy štátu spočívali z vyplateného znalečného z rozpočtových prostriedkov súdu v sume 213,68 eur. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia maloletej. Matka mal. I. podala odvolanie proti rozsudku súdu vo výroku o úprave styku otca s mal. I.. Dôvodila, že po rozhodnutí súdu prvého stupňa sa medzičasom s otcom o úprave styku dohodli tak, že styk sa bude realizovať prvé dva víkendy v každom mesiaci od piatku do nedele. Žiadala, aby odvolací súd rozhodol o zmene úpravy styku na základe rodičovskej dohody. Otec maloletej podal odvolanie proti výroku rozsudku o určení výživného a stanovenia jeho účinnosti od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Dôvodil, že stanovenú výšku výživného v sume 100,- eur považuje za vysokú čiastku, ktorá nevychádza z jeho súčasných finančných a zárobkových možností. Mal za to, že stanovené výživné nezodpovedná ani odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Namietal, že doba účinnosti určenia vyživovacej povinnosti bola stanovená od 24.07.2010, pričom súd vôbec neprihliadol na skutočnosť, že s matkou i s maloletou žili do 09.07.2011 v spoločnej domácnosti. Ďalej uviedol, že do 30.08.2011 sa aktívne podieľal na plnení vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére celodennou starostlivosťou, nakoľko matka bola vycestovaná v zahraničí. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení výživného tak, že výživné bude stanovené v sume 80,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2011. Matka maloletej sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila. Otec dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že je ochotný v záujme mal. I. dohodnúť sa s matkou na úprave styku s maloletou. Nesúhlasil však s navrhovaným riešením, že sa bude stretávať s maloletou každé prvé dva víkendy v mesiaci, nakoľko takto riešená úprava styku by vyšla v jeho neprospech, keď kalendárny mesiac nemá len štyri týždne, ale prevažne 30 až 31 dní, takže by došlo v niektorom období k situácii, kedy by maloletá bola viac ako 14 dní bez akéhokoľvek osobného kontaktu s matkou alebo otcom. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu rodičov navrhol odvolania oboch rodičov prešetriť a na základe toho rozhodnúť. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na odvolacom pojednávaní podľa § 212 ods. 2 písm. a/, § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v neprítomnosti kolízneho opatrovníka podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a odvolanie otca je čiastočne dôvodné. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. I. na čas po rozvode. Okresný súd Partizánske rozsudkom zo dňa 24.06.2010, č.k. 3C/20/2010-91 rozviedol manželstvo účastníkov, mal. I. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. I. sumou 100,- eur mesačne. Proti tomuto rozsudku a to jeho výroku o zverení mal. I. do osobnej starostlivosti matky a výroku o určení vyživovacej povinnosti podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 30.09.2010, č.k. 4Co/261/2010-113 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o zverení mal. I. do osobnej starostlivosti matky, vo výroku o určení povinnosti otca prispievať na výživu maloletej a vo výroku, ktorým styk otca s maloletou neupravil zrušil a v tejto časti vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 24.07.2010. Predmetom konania ostala úprava práv a povinností rodičov k mal. I. podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine na čas po rozvode manželstva. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. I. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaviazal prispievať na výživu mal. I. sumou 100,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Zároveň upravil styk otca s maloletou spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku. Predmetný rozsudok napadli odvolaním obaja rodičia a to matka vo výroku o úprave styku a otec vo výroku o určení výživného a počiatku určenia jeho účinnosti. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zverení mal. I. do osobnej starostlivosti matky nebol odvolaním zo strany otca napadnutý. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výživnom postupoval v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, v ktorých je zakotvená vyživovacia povinnosť rodičov k deťom a vymedzené kritériá podľa jej rozsahu tak, že obidvaja rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností a možností, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada zo zákona na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Všeobecné hľadiská, na ktoré sa prihliada pri určení výživného sú zakotvené v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine tak, že pri určení výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti a možnosti povinného s tým, že na možnosti a schopnosti povinného prihliadne súd tiež vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd prvého stupňa správne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a výživné zo strany otca určil v sume 100,- eur mesačne. Matka dieťaťa v súčasnosti pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku, z jej vyjadrenia na odvolacom pojednávaní bolo zistené, že dosahuje príjem približne 700,- eur mesačne. Otec maloletej je zamestnaný ako stolár podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje čistý mesačný príjem 275,12 eur mesačne. Otec v konaní pred súdom prvého stupňa uviedol, že mal i vyšší príjem než priznaný zamestnávateľom, pričom s poukazom k deklarovaným výdavkom otca je zrejmé, že jeho skutočný mesačný príjem je podstatne vyšší než príjem oznámený zamestnávateľom vo výške 275,12 eur. Tieto skutočnosti vyplývajú nielen preukázanými výdavkami, ktoré otec vynaložil na výživu maloletej v období od roku 2010 až 2011, ale napokon i z výsluchu otca na odvolacom pojednávaní, kedy uviedol, že v rámci vyporiadania BSM vyplatil matke maloletej v máji 2012 sumu 20.000,- eur, ktorú sumu mu mala zapožičať sestra. Podľa tvrdení otca následne si zobral úver z ČSOB vo výške 20.000,- eur, ktorý spláca po 200,- eur, pričom na tieto splátky mu prispieva jeho sestra. Tieto tvrdenia otca odvolací súd vyhodnotil ako účelové a nevieryhodné, jednoznačne svedčiace o tom, že skutočný mesačný príjem otca je podstatne vyšší než deklarovaný príjem od zamestnávateľa. Za tejto situácie aj odvolací súd dospel k záveru, že v schopnostiach a možnostiach otca je platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne. Pokiaľ sa týka určenia počiatku účinnosti vyživovacej povinnosti otca na mal. I. v tomto smere súd prvého stupňa správne postupoval, keď počiatok určenia výživného stanovil s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Súd prvého stupňa sa však dopustil procesného pochybenia v tom, keď nerozhodol o zročnom výživnom za obdobie od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva do rozhodnutia súdu. Odvolací súd preto uvedené procesné pochybenie súdu prvého stupňa odstránil tak, že určil zročné výživné na mal. I. za obdobie od 24.07.2010 do 31.05.2012 vo výške 180,- eur. Pri rozhodovaní o určení zročného výživného za uvedené obdobie odvolací súd vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa ako aj z dokazovania vykonaného v konaní vedenom na Okresnom súde Partizánske pod sp.zn. 6P/140/2011. Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že rodičia maloletej žili v spoločnom byte do júla 2011, pričom i keď rodičia neviedli spoločnú domácnosť, obaja sa podieľali spoločne na úhrade nájomného za byt a otec sa tak ako aj matka spoločne podieľal na hradení výdavkov spojených so starostlivosťou o dieťa. V auguste 2011 maloletá bývala u svojho otca na základe dohody s matkou, preto možno konštatovať, že za obdobie od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t.j. 24.07.2010 do 31.08.2011 si otec dobrovoľne plnil vyživovaciu povinnosť na mal. I.. Od septembra 2011 rodičia maloletej spolu preukázateľne nežili, preto bolo potrebné skúmať ako si otec následne plnil vyživovaciu povinnosť k maloletej. Zo zhodného tvrdenia oboch rodičov na odvolacom pojednávaní bolo zistené, že otec platil od septembra 2011 až doposiaľ výživné na maloletú v sume po 80,- eur mesačne. Za tejto situácie zročné výživné predstavuje 180,- eur (september 2011 až máj 2012, t.j. 9 mesiacov x 20,- eur). V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na výšku sumy zročného výživného odvolací súd povolil otcovi zaplatiť zročné výživné v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim od právoplatnosti tohto rozsudku. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení povinnosti otca platiť výživné na mal. I. podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil s tým, že zároveň určil výšku zročného výživného. Pokiaľ sa týka úpravy styku otca s maloletou odvolací súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je aj v tejto časti správny. Obaja rodičia na odvolacom pojednávaní mali rozdielne názory na úpravu styku otca s maloletou, pričom z ich vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že k dohode o úprave styku medzi nimi nedošlo. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, najmä zo záverov znaleckého posudku PhDr. Z. H. vyplýva, že obaja rodičia sú schopní sa o maloletú postarať, obaja sú spôsobilí zabezpečiť dieťaťu primeranú starostlivosť. Výchovné postupy rodičov sú nejednotné, každý z nich preferuje iný základný princíp, rodičia nedokážu racionálne a efektívne komunikovať. Podľa vyjadrenia znalkyne je vhodné, aby bol zabezpečený a stanovený kontakt dieťaťa s otcom v takej miere, aby otec mal možnosť čo najväčšieho výchovného pôsobenia. Vzhľadom k tomu, že rodičia mal. I. sa ani na odvolacom pojednávaní na styku otca s maloletou nedohodli, odvolací súd dospel k záveru, že úprava styku vykonaná súdom prvého stupňa zodpovedá záujmom mal. I. a zabezpečuje pravidelný kontakt otca s maloletou. V tomto smere odvolací súd odkazuje na náležité odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku otca s maloletou podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil s tým, že úpravu styku otca počas letných prázdnin upresnil tak, že otec si prevezme maloletú 15. júla o 09.00 hod. a dieťa matke vráti 15. augusta o 18.00 hod.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.