Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5CoE/193/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3610201796 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3610201796.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25 proti povinnej: I. S., bytom K., J. XXX/X, o vymoženie 286,13 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 22. februára 2011, č.k. 6Er/202/2010 - 33, jednohlasne v senáte, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a s poukazom na ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 08.03.2010 domáha vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 286,13 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 17590/09 zo dňa 13.11.2009, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 07.12.2009 a vykonateľnosť dňa 10.12.2009. Dôvodil, že záväzkovo-právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, vznikol pôvodne na základe zmluvy o úvere č. 3601553 uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 08.12.2008. Zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má na mysli zákon o spotrebiteľských úveroch, pretože je v nej výslovne vyjadrený dôvod poskytnutia finančných prostriedkov na výkon zamestnania, a výška poskytnutého úveru je nižšia ako 200 Eur, čo sú dôvody vylúčenia použitia ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch na právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. Nič to však nemení na skutočnosti, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, pretože zmluva má znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uzatvorená je medzi veriteľom - dodávateľom, ktorý koná v rámci predmetu svojho podnikania a dlžníkom - spotrebiteľom, ktorý pri uzavretí nekonal v rámci predmetu svojho podnikania. Poukázal na skutočnosť, že to, či ide v konkrétnom právnom vzťahu o spotrebiteľa alebo nie, treba posudzovať nie formálne, ale materiálne, je teda potrebné posudzovať postavenie účastníkov zmluvy s ohľadom na všetky okolnosti uzavretia zmluvy, čo podľa názoru exekučného súdu arbitrážny súd nevykonal. Rozhodcovský rozsudok je v rozpore s dobrými mravmi už v tom, že nepriznal žalovanému postavenie a ochranu, ktorá mu prináležala pre jeho postavenie ako spotrebiteľa v pôvodnom (kauzálnom) právnom vzťahu s žalobcom. Arbitrážny súd neskúmal primeranosť zmluvných podmienok zmluvy o úvere, neskúmal ich nekalú povahu alebo súlad s dobrými mravmi. Uviedol, že dohoda o vyplnení blankozmenky nebola osobitne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok, ktoré sú predtlačené na rubovej strane zmluvy o úvere, pričom poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej sumy (suma všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, pričom dátumom začiatku úročenia zmenkovej sumy bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh), je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, keďže zmenka je abstraktný právny úkon, čo exekučný súd považuje jednoznačne za nedôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Veriteľ môže vyplnením zmenky dosiahnuť obídenie ustanovení právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (uvedenie neprimeranej odplaty, sankcií a pod.). Keďže exekučný titul bol vydaný výlučne na podklade takto veriteľom vyplnenej zmenky, podľa názoru súdu prvého stupňa zaväzuje dlžníka na plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Keďže súd posúdil dohodu o vyplnení blankozmenky ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, zmenka vyplnená na podklade takejto dohody je neplatná. Ďalej uviedol, že v predloženej zmluve o úvere bola dojednaná odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 160,66 Eur, čo je 96,8 % z istiny. Takáto vysoká odplata podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery a je preto v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, a to aj po odpočítaní úroku, ktorý tvorí 1/3 dohodnutej odmeny. Úrok z omeškania vo výške 0,25% denne predstavuje 91,25 % ročne. Súd prvého stupňa jeho výšku považoval za neprimerane vysokú (v porovnaní so základnou úrokovou sadzbou centrálnej banky platnou ku dňu 11.06.2009 (1%) ide o úrok vyšší o 90,25 percentuálnych bodov), ipso facto za rozpornú s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že povinná - spotrebiteľ sa musí pod následkom platenia trov mediačného konania zúčastniť mediácie v mieste sídla veriteľa, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v jeho právach a povinnostiach v prospech veriteľa. Za neprijateľnú (a neplatnú - § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) podmienku exekučný súd v neposlednom rade považoval aj samotnú rozhodcovskú doložku. Návrh na začatie rozhodcovského konania podáva v zásade bezvýnimočne veriteľ. Veriteľ si vo všeobecných podmienkach v typovej zmluve určil arbitrážny súd, ktorý prípadný spor bude rozhodovať. Tento má sídlo v mieste sídla veriteľa (Bratislava). Podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd veriteľ znemožní dlžníkovi brániť sa proti jeho nárokom na všeobecnom súde v mieste jeho bydliska (§ 85 ods. 1, § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku). Rozhodovanie sporu medzi účastníkmi rozhodcovským súdom vybratým výlučne veriteľom, sídliacim v mieste sídla veriteľa, podľa názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech dlžníka - povinnej. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc právny názor krajského súdu, súd prvého stupňa exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu s dobrými mravmi a pre rozpor so zákonom. Uviedol, že o trovách zastavenej exekúcie súd rozhodne po ich vyčíslení súdnym exekútorom v samostatnom uznesení. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Mal za to, že v danom prípade nemožno na daný vzťah v žiadnom prípade aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ani zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení. Poukázal na skutočnosť, že zo žiadnych ustanovení právnych predpisov SR (Obchodný zákonník, Občiansky zákonník) nevyplýva zákaz, aby povinný (ako dlžník) splnil dlh zmenkou. Jedinou výnimkou bolo (v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere) ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., ktoré sa však na daný prípad nedá použiť ( z dôvodu tak výšky poskytnutého úveru ako aj samotného účelu úveru). Dal do pozornosti ust. § 499 Obchodného zákonníka. Keďže oprávnený má vo svojom predmete podnikania okrem iných činností zapísané aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, mohol si za poskytnutie úveru dojednať odplatu, čiže mal nárok dojednať si tzv. príslušný poplatok, nakoľko má príslušné oprávnenie (živnostenský list) oprávňujúci ho na podnikanie v tejto oblasti. Pokiaľ ide o výšku predmetného poplatku, táto nie je zákonom upravená, a preto je podľa oprávneného na dohode zmluvných strán, akú výšku predmetného poplatku medzi sebou dohodnú. Taktiež forma úhrady poplatku závisí od dohody zmluvných strán. Ďalej uviedol, že zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom a z uvedeného vyplýva, že jej platnosť nie je možné posudzovať z náležitosti platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Zmenka je platnou v prípade, že obsahuje všetky náležitosti podľa § 1 a § 2 zákona č. 191/1950 Zb. V prípade blankozmenky je súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade s dohodou o vyplňovacom práve zmenky. Avšak považoval za nutné uviesť, že zmenkový úrok 0,25 % denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení dlžníkom a tento úrok teda ani nebol predmetom vyplňovacieho práva. Mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinnej, aby spory s oprávneným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Mal za to, že podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t. j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. V danom prípade má povinná kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Zastával názor, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Zdôraznil, že v zmysle smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade však rozhodcovské konanie prebieha plne v súlade a na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Povinná sa k podanému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje, pričom považuje za potrebné dodať: Preskúmaním odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí správne aplikoval príslušné právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, t. j. ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/, b/, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Zo znenia ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. explicitne vyplýva, že pri zistení dôvodov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení, súd výkon rozhodcovského rozsudku zastaví bez ohľadu na štádium, v akom sa výkon rozhodnutia, prípadne exekúcia nachádza. Pre posúdenie dôvodu na postup podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, sa súd prvého stupňa správne zaoberal existenciou dôvodu pre uvedený postup podľa § 45 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona, t. j. či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predložená zmluva o úvere zo dňa 08.12.2008, ktorou bol založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, a teda ide o zmluvu (bez ohľadu na právnu formu) uzatvorenú medzi dodávateľom (oprávnený) a spotrebiteľom (povinná). Veriteľ (oprávnený) pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a dlžník (povinná) vystupovala v zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba - nepodnikateľ a pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy teda nekonala v rámci predmetu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Medzi oprávneným a povinnou tak bol založený spotrebiteľský vzťah v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý bolo potrebné podriadiť právnemu režimu spotrebiteľských zmlúv. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Na základe uvedeného bolo v danej veci potrebné na daný právny vzťah aplikovať i právne normy chrániace spotrebiteľa, čo rozhodcovský súd neučinil. Ak by bol rozhodcovský súd v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov postupoval podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, musel by dospieť k záveru, že rozhodcovská doložka v predmetnej zmluve o úvere je neplatná a je neplatná aj dohoda o vyplnení zmenky, pretože predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinnej) a stavajú spotrebiteľa do nevýhodného postavenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že oprávnený vyplnil zmenku na základe absolútne neplatnej dohody o vyplnení zmenky, nakoľko táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Uvedenému nasvedčuje i súčasná právna úprava zákona č. 129/2010, ktorá v ustanovení § 17 ods. 3 neumožňuje v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Za neprimeranú je potrebné považovať aj rozhodcovskú doložku v posudzovanej veci, ktorá je súčasťou zmluvy, resp. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré predkladal oprávnený povinnej na formulári, nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinná ani nemohla ovplyvniť. Veriteľ mohol na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovi, resp. rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to aj v náväznosti na judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Súd prvého stupňa preto správne dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku v bode 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru správne považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení. Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku a správne exekúciu zastavil. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .