Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5Co/155/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3610204447 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3610204447.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Stanislavy Markovej a JUDr. Romana Hargaša, v právnej veci navrhovateľa C. Y., trvale bytom J., O. XXX/XX A proti odporkyni H. L., trvale bytom L. X. L., L. X, prechodne bytom J., O. XXXX/XX, o ochranu osobnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 6. mája 2011, č.k. 6C/121/2010 - 52, ako aj na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 6. mája 2011, č.k. 6C/121/2010 - 51, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa, p o t v r d z u j e . Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť ospravedlniť sa mu v inzertnom týždenníku J., v znení: „Ospravedlňujem sa C. Y. za zverejnenie hanlivého inzerátu v J., čím bola porušená jeho povesť. H. L..“ a tiež žiadal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 500 Eur a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že zverejnením inzerátu v periodiku J. v znení: "Y. XX-F.. dôchodca hľadá priateľku do XX rokov. R., finančne zabezpečený. C. Y., O. ul. XXX/M.. J.." došlo k poškodeniu jeho povesti a cti. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 11, § 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kedy navrhovateľ sa proti odporkyni v konaní domáhal ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti. Súd sa najskôr zaoberal tým, či došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa a či tento zásah bol spôsobilý privodiť navrhovateľovi ujmu na jeho právach a právom chránených záujmoch. Za takýto zásah označil navrhovateľ podanie inzerátu zverejneného v týždenníku J., ktorý bol svojím charakterom zoznamovací inzerát a obsahoval i jeho meno a adresu. Z výpovede navrhovateľa mal súd za preukázané, že navrhovateľ inzerát nepodal a nikdy nemal v úmysle podať, žiadnu osobu nepoveril ani nepožiadal o podanie takého inzerátu. Zoznamovací inzerát sám o sebe nespôsobuje ujmu na právach a právom chránených záujmoch inzerenta, za predpokladu, že inzerent podanie inzerátu sám inicioval. V opačnom prípade ide o zásah do súkromia tejto osoby. Odporkyňa tvrdenia navrhovateľa o tom, že by to bola ona, kto predmetný inzerát podala, poprela. Z výpovede odporkyne bolo zrejmé, že jej vzťah k navrhovateľovi je nepriateľský, skutočnosť, že by inzerát podala, však z výpovede odporkyne preukázaná nebola. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne A. L., matky odporkyne, súd prihliadal na príbuzenský vzťah medzi ňou a odporkyňou, ako aj na nepriateľský vzťah s navrhovateľom. Po zverejnení inzerátu a pred pojednávaním kontaktovala pani Y., ktorá predmetný inzerát pre týždenník J. prevzala. Napriek tomu, touto výpoveďou svedkyne k usvedčeniu odporkyne z podania predmetného inzerátu nedošlo. Podľa výpovede svedkyne E. Y. podala inzerát blondína nižšieho vzrastu. Tento popis uviedla svedkyňa Y. i navrhovateľovi, po zverejnení inzerátu, keď sa dopytoval na osobu, ktorá predmetný inzerát podala a na základe toho označil odporkyňu ako účastníka konania. Navrhovateľ podal návrh na ochranu osobnosti aj proti svedkyni E. Y.. Ešte pred výpoveďou svedkyne E. Y. v tomto konaní bola svedkyňa E. Y. a odporkyňa konfrontované v konaní, v ktorom navrhovateľ žaloval E. Y. a kde odporkyňa H. L. bola vypočutá ako svedkyňa. Pri priamej konfrontácii na pojednávaní a podľa vyjadrenia svedkyne i na pojednávaní, kde bola navrhovateľom za rovnakých skutkových okolností žalovaná, svedkyňa E. Y. odporkyňu neopoznala. Svedkyňa E. Y. vo svojej výpovedi výslovne uviedla, že odporkyňu nemôže označiť za osobu, ktorá predmetný inzerát podala. Z výpovede svedkyne E. Y. bol zistený postup, akým preberanie inzerátov do týždenníka J. prebieha. Cena za zverejnenie inzerátu sa platí v hotovosti a preto nie je možné identifikovať osobu, ktorá inzerát podala, ako by bolo tomu v prípade, ak by platba prebehla prevodom. Návrhu preto nie je možné vyhovieť. K tomu, aby súd rozhodol v zmysle návrhu, by muselo byť bez pochýb preukázané, že odporkyňa svojím konaním neoprávnene zasiahla do navrhovateľových osobnostných práv a právom chránených záujmov. Táto skutočnosť však preukázaná nebola a preto súd návrh, ktorým sa navrhovateľ titulom ochrany osobnosti domáhal voči odporkyni ospravedlnenia a zaplatenia sumy 500 Eur, zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a to tak, že odporkyni, ktorej by patrila náhrada trov konania, súd tieto nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnila a trovy konania jej ani nevznikli. Napadnutým uznesením zo dňa 6. mája 2011 súd prvého stupňa uložil odporkyni poriadkovú pokutu vo výške 100 Eur. Uviedol, že odporkyňa počas pojednávania, konaného dňa 06.05.2011 porušovala poriadok tým, že napriek upozorneniam súdu opakovane prerušovala výpoveď svedkyne a vyjadrenia navrhovateľa, prednášané na pojednávaní. Rovnako prerušila aj záverečnú reč navrhovateľa. Preto súd prvého stupňa v náväznosti na ust. § 53 ods. 1, 2, 3, 4 O.s.p. v dôsledku správania sa odporkyne, ktorá napriek upozorneniam opakovane rušila pojednávanie a napriek poučeniu tykala navrhovateľovi a opakovane prerušovala jeho ústne prednesy bez toho, aby jej bolo udelené slovo, súd v zmysle zákonného ustanovenia uložil odporkyni poriadkovú pokutu v sume 100 Eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý namietal zaujatosť S. R. v J.. Poukázal na tú skutočnosť, že dňa 16.12.2010 podal žalobu proti E. Y. za prevzatie hanlivého textu inzerátu od neznámej osoby, ktorá sa jej predstavila ako H. F. a odporučila ho pre zverejnenie v inzertných novinách. Tým sa obe dopustili trestného činu poškodzovania povesti medzi tisíckami obyvateľov v okresoch J., J., V. a L. X. L.. Má vyše XX rokov a iné záujmy - vedie F. Y. a zaoberá sa tvorivou činnosťou. H. L., jeho dcéra H., ako aj A. L. ho oklamali 21-krát. Preto po zverejnení inzerátu bol po opise podávajúcej inzerát presvedčený, že ho podala H. L., pretože iných nepriateľov nemá. H. a A. L. boli za podvodné získanie pôžičiek podmienečne odsúdení. Žiada preto, aby súd akceptoval žaloby proti E. Y. a H. L. v pôvodnom znení a usvedčenie H. L. ako podávateľky inzerátu a za opakované krivé výpovede obe potrestať. Namietal tiež, že redakcia časopisu J. porušila kódex novinárskej etiky Slovenského syndikátu novinárov. Rovnako on v dôsledku svojich ochorení musel podstúpiť viacero operácii, s tým, že zhubné nádory mu vznikli z dôvodu stresov. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o uložení poriadkovej pokuty podala včas odvolanie odporkyňa, ktorá namietala, že navrhovateľ ju nepravdivo obvinil, že daný inzerát podala ona, čo nebola pravda. Nepravdivo na ňu rozprával na súde a ona sa nemohla brániť, keďže navrhovateľovi bola daná možnosť vyjadriť sa a ona nedostala vôbec slovo. Všetko boli lži a klamstvá z jeho strany. Bolo vidieť, že súd je na jeho strane a tak jej bola udelená poriadková pokuta, súd nenapadla a preto považuje rozhodnutie o udelení poriadkovej pokuty za nesprávne. Následne odporkyňa podaním zo dňa 29.06.2011 pripojila žiadosť o zrušenie uznesenia o uloženie poriadkovej pokuty, pretože je nezamestnaná, nemá stály príjem, aby mohla zaplatiť tak vysokú pokutu. Navrhovateľ ju krivo obvinil, čo bolo dokázané. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že ako rozsudok súdu prvého stupňa, tak aj uznesenie o uložení poriadkovej pokuty je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd odkazuje v celom rozsahu na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenia súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Súd prvého stupňa po právnej stránke vec správne posúdil, vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a v konečnom dôsledku aj vo veci správne rozhodol. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovanie je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenie. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží v zásade na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy, potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníkov nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. V prejednávanej veci je teda nepochybné, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o vecnej pasívnej legitimácii na strane odporkyne, nakoľko sa mu nepodarilo v konaní pred súdom preukázať, že to bola práve odporkyňa, ktorá inzerát v jeho mene podala. Obvykle totiž platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. Ako teda vyplýva z dokazovania pred súdom prvého stupňa, navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, to znamená, že sa mu nepodarilo v konaní preukázať, že to bola práve odporkyňa, ktorá v jeho mene podala inzerát, na základe ktorého došlo k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti a preto bol v konečnom dôsledku správny postup súdu prvého stupňa, ktorý návrh ako nedôvodný zamietol. Vo zvyšku, ako bolo vyššie uvedené, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje. Odporca vo svojom odvolaní tiež namietal zaujatosť sudcov S. R. Y. J.. R. E.. L. Y., ktorej bola vec pridelená na rozhodnutie, uviedla, že sa v predmetnej veci necíti byť zaujatá, účastníkov konania osobne nepozná, všetci mali dostatočný priestor na prezentáciu svojich tvrdení a boli v konaní riadne vypočutí. Po preskúmaní vznesenej námietky dospel odvolací súd k záveru, že na ňu nie je možné prihliadať, pretože podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní v prejednávanej veci a podľa § 15a ods. 5 súd na takúto námietku zaujatosti neprihliada. Ďalej sa odvolací súd zaoberal rozhodnutím súdu prvého stupňa, na základe ktorého bola odporkyni uložená poriadková pokuta vo výške 100 Eur. Zákonným predpokladom v zmysle ust. § 53 O.s.p., na uloženie poriadkovej pokuty je záver o hrubom sťažení postupu súdu konania, okrem iného aj pre rušenie poriadku pri akomkoľvek úkone súdu vo veci samej, najmä pri pojednávaní. Vecou hrubého sťaženia postupu konania je vecou posúdenia individuálneho prípadu. V prejednávanej veci je nepochybné, že napriek upozorneniam zo strany súdu prvého stupňa voči odporkyni, táto opakovane bola zo strany súdu upozorňovaná, aby neprerušovala výpoveď svedkyne pod následkami uloženia poriadkovej pokuty, s tým, že napriek tomuto poučeniu odporkyňa opätovne vstúpila do záverečnej reči navrhovateľa, v dôsledku čoho jej bola v konečnom dôsledku udelená poriadková pokuta. Preto zhodne so súdom prvého stupňa dospel i odvolací súd k záveru, že hlasným spôsobom vyjadrovaná nespokojnosť odporkyne môže byť dôvodom pre uloženie poriadkovej pokuty podľa § 53 O.s.p., s tým, že odporkyňa bola riadne súdom prvého stupňa v konaní na pojednávaní poučená o možnosti, že jej môže byť takáto poriadková pokuta uložená. Odvolací súd z obsahu zápisnice pred súdom prvého stupňa nezistil, že by odporkyňa nedostala priestor na vyjadrenie sa pri pojednávaní. Odvolací súd tiež nezistil, že by uložená pokuta bola neprimeraná, nakoľko zákon umožňuje uložiť takúto pokutu až do výšky 820 Eur, z čoho vyplýva, že daná pokuta bola odporkyni uložená na dolnej zákonom dovolenej hranici. Nič však nebráni súdu prvého stupňa, aby aj po právoplatnosti vo veci samej postupoval pri uložení poriadkovej pokuty v súlade s ustanovením § 53 ods. 4 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 O.s.p., kedy úspešnej odporkyni v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko tejto preukázateľne v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a z obsahu spisu jej trovy odvolacieho konania nevyplývajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .