Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2To/122/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611010171 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3611010171.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Jozefa Mészárosa, v trestnej veci proti obžalovanému R. O., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 18.10.2011, sp. zn. 2T/98/2011, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. januára 2012, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného R. O. ako nedôvodné zamieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 18.10.2011, sp. zn. 2T/98/2011, bol obžalovaný R. O. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov na tom skutkovom základe, že dňa 05.05.2011 v čase okolo 18,10 hod. v S. na trávnatej ploche pred domom č. XXXX/X na ul. A. E. pod vplyvom alkoholu opakovane udrel päsťou do tváre R. E., v dôsledku čoho R. E. spadol na zem, kde ho obžalovaný R. O. opakovane kopal do tváre a udieral ho päsťami v úmysle zmocniť sa jeho náramkových hodiniek zn. PRIM s chrómovým remienkom a tmavým ciferníkom, ktoré mu strhol z ruky a následne s uvedenými hodinkami z miesta činu odišiel, pričom uvedeným konaním obžalovaný R. O. spôsobil R. E. škodu na odcudzených hodinkách vo výške 10 € a početné pohmoždenia tváre, úst, okoloočné obojstranné pohmoždenia, povrchové oderky tváre a povrchovú tržnú ranu úst s potrebnou lekárskeho ošetrenia. Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 5 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 66 (šesťdesiatšesť) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení napadol odvolaním obžalovaný proti výroku o vine a treste, ktoré následne zdôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne. V dôvodoch odvolania poukázal na skutočnosť, že k útoku na poškodeného E. sa doznal, avšak bolo to z dôvodu, že poškodený ho vyprovokoval nadávkami na jeho otázku, kde by mohol kúpiť víno. Poškodeného následne napadol a zbil. Popiera však, že by v čase začatia fyzického útoku mal nejakú vedomosť o tom, že poškodený E. má pri sebe hodinky. Nemohol teda konať v úmysle prisvojiť si hodinky násilím. Uvedenému čiastočne nasvedčuje aj výpoveď poškodeného, i keď táto sa s výpoveďou obžalovaného čiastočne rozchádza v tom smere, že poškodený uvádzal, že obžalovaný mal od neho pýtať peniaze, a keď tieto vo vreckách hľadal, obžalovaný na neho zaútočil. Z uvedeného vyplýva, že príčinou útoku nebolo zobratie hodiniek, ale že k tomu došlo po slovnej potýčke. Poukázal pri tom na okolnosti prípadu, že on aj poškodený boli pod vplyvom alkoholických nápojov. Uvedomil si nesprávnosť svojho konania, avšak po útoku išiel opätovne za poškodeným a volal ho, aby išli spolu na víno, čo potvrdil aj poškodený. Po príchode policajnej hliadky sa k útoku priznal a na polícii vytiahol z vrecka hodinky, ktoré dobrovoľne vydal. Nevie vysvetliť, prečo ich zobral, na túto okolnosť si už nepamätá, vzhľadom na vplyv alkoholu, poškodeného však „nešacoval“. Svedkyňa A. pred súdom uviedla, že nesledovala celý incident, pričom vzdialenosť, na ktorú sa mal incident odohrať, bol podľa nej 50 až 200 metrov. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd prvého stupňa nedôsledne posúdil skutkový stav, tento nesprávne vyhodnotil, nakoľko zo žiadnych okolností nevyplýva, že by obžalovaný poškodeného bil v úmysle zmocniť sa jeho hodiniek, pričom tieto nevidel ani nemohol predpokladať, že ich poškodený má na ruke. Nekonal teda v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Obžalovaný spáchal len prečin ublíženia na zdraví, pri ktorom mohlo dôjsť ku konaniu, ktoré teoreticky mohlo naplniť znaky priestupku proti majetku alebo prečinu krádeže. V ďalšej časti odvolania obžalovaný poukázal na svoje osobné pomery, kedy sa mu má narodiť dieťa s jeho partnerkou, preto trest by mal vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pokusy o samovraždu vo výkone väzby vyplývali z nedorozumení s jeho partnerkou, nie je však pravdou, že by sa tým snažil vyhnúť trestnému stíhaniu alebo trestu. V súvislosti s bitkou vo výkone väzby poukázal na to, že sa iba bránil napadnutiu iného obvineného, čo je zrejmé aj zo správy ústavu na výkon väzby. Aj napriek tomu, že podľa názoru obžalovaného a obhajoby nebolo spáchanie zločinu lúpeže preukázané, za predpokladu, že by bol z tohto zločinu uznaný vinným, je pri ukladaní trestu na mieste aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., nakoľko uložený trest bez jeho mimoriadneho zníženia, by bol pre obžalovaného neprimerane prísny a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Závažnosť trestného činu v tomto prípade je potrebné posúdiť aj z ohľadom na okolnosť prípadu. Použitie zákonnej trestnej sadzby, po aplikácii asperačnej zásady, by v prejednávanom prípade nezodpovedalo zásadám uvedených v § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., preto žiadal aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie, prípadne ho uznal za vinného iba z prečinu ublíženia na zdraví, alternatívne, aby zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému trest odňatia slobody za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zástupca krajskej prokurátorky uviedol, že je toho názoru, že rozsudok okresného súdu je zákonný a dôvodný, a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Podľa jeho názoru na použitie ustanovenia § 39 Tr. zák. nie sú splnené zákonné podmienky a to predovšetkým preto, že obžalovaný poprel spáchanie trestného činu a čin spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že zotrváva v celom rozsahu na skutočnostiach, ktoré boli uvedené v odvolaní. Uviedla, že obžalovaný nepopiera spáchanie skutku, že došlo ku konfliktu, ale podľa jej názoru išlo o ublíženie na zdraví. Nebol preukázaný úmysel obžalovaného spáchať lúpež. Pokiaľ by však odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie o vine prvostupňového súdu je zákonné, navrhla uložiť miernejší trest za použitia ustanovenia § 39 Tr. zák., nakoľko uložený trest je neprimerane prísny. Uviedla, že konečný návrh je totožný s písomnými dôvodmi odvolania, teda po zrušení rozsudku v celom rozsahu vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie, resp. po zrušení výroku o treste uložiť miernejší trest. Obžalovaný uviedol, že súhlasí s tým, čo povedala jeho obhajkyňa, žiadal, aby odvolací súd rozhodol v intenciách jej návrhu a viac nechcel k veci nič dodať. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného zločinu a prečinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci tak, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie, že skutok spáchal obžalovaný. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi tak jednotlivo, ako aj v súhrne a svoje závery riadne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr.por. Obžalovaný je usvedčovaný priamou výpoveďou poškodeného R. E., čiastočne výpoveďami A. A., G. A., S. Z., ale tiež znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva a farmácie, lekárskymi správami, zápisnicou o ohliadke miesta činu, fotodokumentáciou, zápisnicou o vydaní veci, uznesením o vrátení veci a ďalšími listinnými dôkazmi. Poškodený E. začiatok skutku popísal rozdielne od obžalovaného. Vypovedal, že obžalovaný prišiel k nemu a pýtal od neho 20 centov. Keď siahol do vrecka, aby mu ich dal, obžalovaný ho napadol úderom päste do tváre, po ktorom padol na zem, kde ho obžalovaný kopal do celého tela a počas útoku mu strhol z ruky hodinky. Túto výpoveď čiastočne potvrdila aj svedkyňa A. A., ktorá videla z okna bytu napadnutie poškodeného obžalovaným, tento poškodeného na zemi brutálne bil, opakovane ho kopal do celého tela a v priebehu fyzického útoku poškodeného akoby šacoval, pričom mu stiahol z ruky hodinky. Na základe výpovede poškodeného R. E. a svedkyne A. A. teda možno nepochybne skonštatovať, že obžalovaný napadol poškodeného v úmysle zmocniť sa cudzej veci, nakoľko už samotné pýtanie peňazí a následné okamžité napadnutie poškodeného takémuto úmyslu nasvedčuje. Preto súd prvého stupňa správne ustálil subjektívnu stránku konania obžalovaného tak, ako je vyjadrená aj v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Vzhľadom na uvedené bola vyvrátená obrana obžalovaného ohľadne motívu konania tak, ako ju uvádzal aj v odvolaní. Odvolací súd sa teda v plnej miere stotožnil so závermi prvostupňového súdu vo vzťahu k skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní a napokon tiež vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného. Ten svojim konaním nepochybne naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, pretože proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, ktoré považoval odvolací súd za potrebné uviesť vzhľadom na argumentáciu uvádzanú v odvolaní, pričom s podrobnejším odôvodnením týkajúcim sa skutkového stavu a právnej kvalifikácie v plnej miere odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Napokon pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené, že v minulosti bol 7 krát prejednávaný za spáchanie priestupkov. Súdne trestaný bol v minulosti 2 krát, v prvom prípade rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 2T 100/2009 zo dňa 20.1.2010, právoplatným dňa 20.1.2010, pre zločin vydierania podľa § 189 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr.zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 2 roky. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 2T 43/2010 zo dňa 30.3.2010, právoplatným 30.3.2010, bol uznaný vinným z prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods.1 Tr.zák. v súbehu s prečinom krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods.1 Tr.zák., pričom bolo súdom podľa § 44 Tr.zák. upustené od uloženia súhrnného trestu s poukazom na predošlé odsúdenie. Poľahčujúce okolnosti súdom zistené neboli, na druhej strane mu však v zmysle § 37 písm. m/ Tr.zák. priťažovalo, že už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na predošlé odsúdenie za zločin, súd prvého stupňa správne konštatoval, že prichádza do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rámci trestnej sadzby ustanovenia § 188 ods.1 Tr.zák. (3 až 8 rokov) upravenej v zmysle § 38 ods.5 Tr.zák., t.j. od 66 mesiacov do 8 rokov. S prihliadnutím na okolnosti prípadu, spôsobený následok, osobu obžalovaného, jeho predošlé odsúdenia a možnosti nápravy dospel odvolací súd k záveru, že trest uložený súdom prvého stupňa v trvaní 66 mesiacov nepodmienečne (čo je na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby) so zaradením podľa § 48 ods.2 písm. a/ Tr.zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (v posledných desiatich rokoch pred spáchaním činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody) je zákonný, nie je neprimeraný a takto uloženým trestom bude splnený jeho účel. Pokiaľ ide o použitie ustanovenia § 39 Tr.zák. pri ukladaní trestu tak, ako sa toho domáhal odvolaním obžalovaný, odvolací súd dospel k záveru, že na mimoriadne zníženie trestu neboli splnené zákonné podmienky. Naopak je nutné uviesť, že ani predošlé odsúdenia nemali dostatočný prevýchovný vplyv na obžalovaného. Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného R. O. odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.