Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoE/152/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611200155 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3611200155.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 proti povinnému: Z. D., bytom Q. XXX, o vymoženie 2.730,33 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 1. februára 2012, č.k. 5Er/8/2011 - 29, jednohlasne v senáte, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a s poukazom na § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 10.12.2010 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 2.730,33 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 10149/10 zo dňa 27.10.2010, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2010 a vykonateľnosť dňa 02.12.2010. Dôvodil, že exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 9.12.2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Označenie v zmluve, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, súd prvého stupňa považoval za účelové. Uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutočný účel uzavretia zmluvy bol finančná tieseň povinného, ktorý potreboval prostriedky pre osobnú potrebu. Účel poskytnutia finančných prostriedkov vypísala v zmluvnom formulári zamestnankyňa oprávneného, pričom tento nie je v súlade so skutočnou vôľou povinného. Súd sa neuspokojil s formálnym označením účelu zmluvy a právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzoval materiálne, podľa skutočnej vôle účastníkov a podľa skutočného (teda nie len deklarovaného) účelu uzavretia zmluvy. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky, v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník nemohol jej obsah a podstatu ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok - v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je síce pravdou, že rozhodcovská doložka dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne (rozhodcovský súd v sídle veriteľa, ktorý má navyše logický ekonomický záujem na tom, aby rozhodoval takým spôsobom, aby mu veriteľ predkladal na rozhodovanie čo najviac sporov). Rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd prvého stupňa exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Uviedol, že z textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie podľa zákona o rozhodcovskom konaní alebo konanie pred všeobecným súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku. Nemožno sa preto podľa jeho názoru stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Podľa jeho názoru je nepochybné, že predmetná rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Mal za to, že podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t. j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. V danom prípade má povinný kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Zastával názor, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Zdôraznil, že v zmysle smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade však rozhodcovské konanie prebieha plne v súlade a na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného písomne podané nebolo. Podaním zo dňa 29.04.2012, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 16.05.2012, súdny exekútor oznámil, že exekučné konanie bolo ukončené uhradením v plnej výške dňom 10.02.2012. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov: Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že v danej veci sa oprávnený návrhom spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 10.12.2010, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 27.10.2010, sp. zn. SR 10149/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2010 a vykonateľnosť dňa 02.12.2010. Na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd prvého stupňa vydal dňa 18.01.2011 menovanému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zo dňa 01.02.2012 zastavil exekúciu v celom rozsahu podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetná zmluva o úvere má charakter zmluvy spotrebiteľskej, keď vykonaným dokazovaním mal preukázané, že skutočný účel uzavretia zmluvy bol finančná tieseň povinného, ktorý potreboval prostriedky pre osobnú potrebu. Účel poskytnutia finančných prostriedkov vypísala v zmluvnom formulári zamestnankyňa oprávneného, pričom tento nie je v súlade so skutočnou vôľou povinného. Súd sa neuspokojil s formálnym označením účelu zmluvy a právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzoval materiálne, podľa skutočnej vôle účastníkov a podľa skutočného (teda nie len deklarovaného) účelu uzavretia zmluvy. Súd prvého stupňa na základe uvedeného potom rozhodcovskú doložku upravenú vo všeobecných obchodných podmienkach vyhodnotil ako neprijateľnú, nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je absolútne neplatná. Odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, t. j. ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/, b/, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Zo znenia ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. explicitne vyplýva, že pri zistení dôvodov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení, súd výkon rozhodcovského rozsudku zastaví bez ohľadu na štádium, v akom sa výkon rozhodnutia, prípadne exekúcia nachádza. Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (§ 251 ods. 4 veta prvá O.s.p.). Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.). Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.). Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O.s.p.). Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.). Riadne vykonanie dôkazov predpokladá nariadenie pojednávania s možnosťou účastníkov sa ho zúčastniť a vyjadriť sa k nim. V posudzovanom prípade bol povinný v zmluve o úvere označený jednak ako fyzická osoba s uvedením trvalého bydliska a rodného čísla a tiež ako fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia s uvedením obchodného mena, miesta podnikania, identifikačného čísla osoby (IČO) a čísla živnostenského registra. V danej zmluve bolo zároveň začiarknuté prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. V konaní tak vyvstali pochybnosti o spotrebiteľskom, resp. nespotrebiteľskom statuse povinného pri uzavieraní predmetnej zmluvy. Za účelom odstránenia týchto pochybností súd prvého stupňa uskutočnil výsluch povinného. Oprávnený na výsluch predvolaný nebol a ani sa na ňom nezúčastnil. Odvolací súd v tejto súvislosti zastáva právny názor, že aj v prípadoch, keď vykonáva dokazovanie exekučný súd (za účelom zisťovania, či sú splnené predpoklady pre zastavenie exekúcie), je povinný v súlade s ustanovením § 122 ods. 1 O.s.p. nariadiť pojednávanie. Okresný súd dospel ku svojím skutkovým záverom bez toho, že by na ich získanie vykonal potrebné dokazovanie na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania, došlo tak k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. Účastník konania nemal možnosť cielene sa pred exekučným súdom vyjadriť k dôkazom z pohľadu posúdenia otázky účelu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je pritom súčasťou základných procesných práv účastníka konania (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 30/2011 zo dňa 20. októbra 2011). Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V súvislosti s vrátením veci odvolací súd dáva do pozornosti okresného súdu vyjadrenie súdneho exekútora zo dňa 29.04.2012, na základe ktorého sa v danej veci bude potrebné v prvom rade vyporiadať s otázkou, či a kedy došlo k skončeniu exekúcie vymožením pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie v celom rozsahu v zmysle § 60 písm. e/ Exekučného poriadku, ktorá skutočnosť nie je z podania súdneho exekútora celkom zrejmá, a to aj s prihliadnutím na ustanovenie § 61 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Pokiaľ okresný súd zistí, že nedošlo k skončeniu predmetnej exekúcie vymožením pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie, okresný súd prihliadne na právny názor odvolacieho súdu uvedený v tomto rozhodnutí a pri vykonávaní dokazovania za účelom zistenia dôvodov na zastavenie exekúcie je povinný rešpektovať zásadu rovnosti účastníkov konania a viesť účastníkov ku kontradiktórnej výmene názorov na sporné otázky. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .