Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2CoE/415/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611200959 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ecker ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3611200959.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Mercedes - Benz Financial Services Slovakia, s.r.o., IČO: 35 728 116, so sídlom v Bratislave, Tuhovská 11, zastúpeného PROLEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dunajská 15/A, proti povinným: 1/ M. T., bytom Y. G. č. XXX, 2/ A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX ako právny nástupca Y. T., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom N. XX, pre vymoženie 6 168,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 13. septembra 2012, č.k. 2Er/107/2011-57, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku II. p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení vo výroku I. zastavil exekučné konanie v časti o vymoženie úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 5.141,31 € od 08.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 202,95 € od 16.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 204,17 € od 16.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 205,40 € od 16.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 206,63 € od 16.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 207,87 € od 16.01.2011 do zaplatenia. Vo výroku II. zastavil exekučné konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 41 ods. 2 písm. c), § 44 ods. 3, § 57 ods. 1 písm. a), ods. 3, § 58 ods. 1 Ex.por., príslušné ustanovenia zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Ďalej uviedol, že návrhom zo dňa 22.02.2011 sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnému v 1. rade a právnemu predchodcovi povinnej v 2. rade pre vymoženie sumy 6.168,33 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, č. N 397/2010, Nz 12222/2010, NCRIs 12432/2010, spísaná dňa 12.04.2010 notárom JUDr. Petrom Kriškom, so sídlom notárskeho úradu v Bratislave. Uznesením, č.k. 2Er/107/2011-26 zo dňa 14.04.2011 bola žiadosť súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľu, so sídlom v Prešove, Baštová 44, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu dňa 02.03.2011 zamietnutá v časti o vymoženie úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 5.141,31 € od 08.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 202,95 € od 16.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 204,17 € od 16.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 205,40 € od 16.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 206,63 € od 16.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 207,87 € od 16.01.2011 do zaplatenia. Súd prvého stupňa čiastočne zamietol žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín, č.k. 6CoE/268/2011-49 zo dňa 30.04.2012, preto bolo potrebné v súlade s § 44 ods. 3, § 57 ods. 3 Exekučného poriadku exekučné konanie v tejto časti zastaviť. Súd prvého stupňa využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 9.12.2010, sp.zn. II ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Súd prvého stupňa opätovne preskúmal exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, predloženú zmluvu o úvere a zmluvu o ručení a vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených súdov v exekučných veciach a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Exekúcia sa môže vykonať len na podklade exekučného titulu, ktorý je vykonateľný, tak po stránke formálnej, ako aj po stránke materiálnej. Aby mohla byť notárska zápisnica považovaná za exekučný titul, na podklade ktorého môže byť nariadená a vedená exekúcia, musia byť v procese jej uzatvárania prísne dodržané všetky formálne náležitosti, t.j. musí byť spísaná v súlade s § 47 Notárskeho poriadku, aby mohla spĺňať materiálne predpoklady vykonateľnosti, t.j. musí obsahovať náležitosti uvedené v § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa preskúmal predmetnú notársku zápisnicu a dospel k záveru, že táto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom pre rozpor so zákonom /už vyššie citované zákonné ustanovenia § 47 Notárskeho poriadku a § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku/. Z bodu I a II predmetnej notárskej zápisnice je zrejmé, že dňa 12.04.2010 bola medzi oprávneným a povinným v 1. rade uzavretá úverová zmluva, na podklade ktorej oprávnený poskytol povinnému peňažné prostriedky vo výške 7 165,07 Eur a povinný v 1. rade sa v zmluve zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Dňa 12.04.2010 bola uzavretá medzi oprávneným a právnym predchodcom povinnej v 2. rade zmluva o ručení, ktorou právny predchodca povinnej v 2. rade uznal ručené záväzky povinného v 1. rade vzniknuté z úverovej zmluvy zo dňa 12.04.2010. V ten istý deň, t.j. 12.04.2010 bola notárom spísaná notárska zápisnica, súčasťou ktorej bolo aj jednostranné vyhlásenie povinného o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Súd prvého stupňa vidí nedostatok notárskej zápisnice v tom, že vyhlásenie povinného v 1. rade a právneho predchodcu povinnej v 2. rade o uznaní dlhu vzniklo v ten istý deň, t.j. súčasne s uzavretím úverovej zmluvy, resp. dohody o ručení. Podstata uznania dlhu, ako jedného zo zabezpečovacích inštitútov, spočíva v tom, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Ide o jednostranný právny úkon adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva jasne najavo, že svoj dlh uznáva, čo do dôvodu a výšky. Keďže uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú domnienku jeho existencie v čase jeho uznania, je zrejmé, že dlh musí v čase uznania existovať. Preto uznanie dlhu má byť urobené až po tom, čo dlh vznikol /spravidla v dobe, keď nastala jeho splatnosť/. V tomto prípade však k uznaniu došlo v ten istý deň, ako bola uzavretá úverová zmluva resp. dohoda o ručení, teda v čase, keď ešte žiaden dlh neexistoval - existoval len záväzok povinného v 1. rade a právneho predchodcu povinnej v 2. rade ako ručiteľa vrátiť oprávnenému poskytnutú pôžičku. V tom čase bolo možné do budúcnosti len predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť, nebolo však určité v akej výške. Predmet plnenia ako jeden z predpokladov materiálnej stránky vykonateľnosti nebol vymedzený dostatočne určito, pretože v rámci neho bol vymedzený dlh, ktorý v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukazuje najmä na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 15CoE 147/2010 zo dňa 31.08.2010, podľa ktorého notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná v rovnaký deň, ako bola uzavretá zmluva o pôžičke alebo zmluva o úvere, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval a uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý snáď v budúcnosti vznikne. Ak súdny exekútor žiada o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe notárskej zápisnice vyhotovenej v deň uzavretia zmluvy o pôžičke alebo zmluvy o úvere, musí byť žiadosť súdneho exekútora zamietnutá. Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je absolútne neplatný právny úkon (§ 574 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka), a preto povinný v 1. rade a právny predchodca povinnej v 2. rade nemohol svojím konaním v notárskej zápisnici jednak platne uznať dlh čo do dôvodu a výšky, ale ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa v súlade s § 58 ods. 1 EP v spojení s § 57 ods. 1 písm. a) zastavil z dôvodu, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa má exekúcia vykonať, nemôže byť riadnym exekučným titulom, pretože od počiatku nezodpovedá stanoveným zákonným požiadavkám pre notársku zápisnicu ako vykonateľného exekučného titulu. V priebehu konania súdu prvého stupňa zistil, že právny predchodca povinnej v 2. rade (Y. T., vystupujúci v návrhu na vykonanie exekúcie ako povinný v 2. rade a ručiteľ v úverovej zmluve) zomrel. Keďže povinný zomrel po začatí exekučného konania, do úvahy prichádza zmena účastníkov exekučného konania na strane povinného, pretože smrť je právnou skutočnosťou, s ktorou je spojený prechod povinností, o ktorých sa koná. Z dedičského spisu súdu prvého stupňa bolo zistené, že jediným dedičom po povinnom bola jeho pozostalá manželka A. T., ktorá nadobudla po poručiteľovi majetok v sume 21.733,00 €. Prechod poručiteľových dlhov na dediča, ktorým je v tomto prípade jeho manželka, nastáva priamo zo zákona (§ 470 Občianskeho zákonníka). Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Po smrti účastníka konania súd prvého stupňa pokračuje v konaní s dedičmi účastníka (§ 107 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie, kde žiada uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku II. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Tvrdí, že predložená notárska obsahuje všetky náležitosti vyžadované podľa Ex.por. a tiež všetky náležitosti vyžadované pre daný prípad Not. por. Poukazuje na skutočnosť, že uznanie dlhu dochádza spravidla, ale nie iba, v dobe, keď nastala jeho splatnosť. Rozlišovanie súdu prvého stupňa medzi dlhom a záväzkom, považuje oprávnený za zmätočné, nakoľko sa jedná o synonymá. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní povinným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné: Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I., ktorým okresný súd zastavil exekučné konanie v časti o vymoženie úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 5.141,31 € od 08.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 202,95 € od 16.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 204,17 € od 16.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 205,40 € od 16.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 206,63 € od 16.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 207,87 € od 16.01.2011 do zaplatenia, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. V preskúmavanej veci bola spornou najmä otázka, či exekučný titul, ktorým v danej veci má byť notárska zápisnica, vydaná notárom JUDr. Petrom Kriškom je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Ex. por. Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem, ak sa exekúcia vykonáva na základe vykonateľnej notárskej zápisnice). O aké rozhodnutie sa musí jednať, podrobnejšie upravujú ust. § 41 Ex. por. Vo všeobecnosti exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Ex. por.). § 41 ods. 2 Ex. por. taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy, vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2 písm. f/ Ex.por.). Za účinnosti zák. č. 273/1994 Z.z. pôsobnosť orgánu verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne, ktoré boli oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise poistného. Odvolací súd preskúmal predmetnú notársku zápisnicu a dospel k záveru zhodne so súdom prvého stupňa, že táto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom pre rozpor s § 47 Notárskeho poriadku a § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Z predmetnej notárskej zápisnice je preukázané, že dňa 12.04.2010 bola medzi oprávneným a povinným v 1. rade uzavretá úverová zmluva, na podklade ktorej oprávnený poskytol povinnému peňažné prostriedky vo výške 7.165,07 Eur a povinný v 1. rade sa v zmluve zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Dňa 12.04.2010 bola uzavretá medzi oprávneným a právnym predchodcom povinnej v 2. rade zmluva o ručení, ktorou právny predchodca povinnej v 2. rade uznal ručené záväzky povinného v 1. rade vzniknuté z úverovej zmluvy zo dňa 12.04.2010. Zároveň v ten istý deň, t.j. 12.04.2010 bola notárom JUDr. Petrom Kriškom spísaná notárska zápisnica, súčasťou ktorej bolo aj jednostranné vyhlásenie povinného o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Závada notárskej zápisnice je v tom, že vyhlásenie povinného v 1. rade a právneho predchodcu povinnej v 2. rade o uznaní dlhu vzniklo v ten istý deň, t.j. súčasne s uzavretím úverovej zmluvy resp. dohody o ručení. Podstata inštitútu uznania dlhu, spočíva v tom, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Keďže uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú domnienku jeho existencie v čase jeho uznania, je zrejmé, že dlh musí v čase uznania existovať. Preto uznanie dlhu má byť urobené až po tom, čo dlh vznikol. V tomto prípade však k uznaniu došlo v ten istý deň, ako bola uzavretá úverová zmluva, resp. dohoda o ručení, teda v čase, keď ešte žiaden dlh neexistoval. V tom čase bolo možné do budúcnosti len predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť. Predmet plnenia, ako jeden z predpokladov materiálnej stránky vykonateľnosti, nebol vymedzený dostatočne určito, pretože v rámci neho bol vymedzený dlh, ktorý v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval. Podľa § 39 Občianskeho Zákonníka, je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho Zákonníka je dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až do budúcnosti neplatná. Z vyššie uvedeného je teda dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, absolútne neplatný právny úkon, a preto povinný v 1. rade a právny predchodca povinnej v 2. rade nemohol svojím konaním v notárskej zápisnici jednak platne uznať dlh čo do dôvodu a výšky, ale ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku II. ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .