Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19CoP/91/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612200401 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3612200401.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa I.. C. H., bytom G., U. XXX/X proti odporcovi I. X., bytom H., Q. XXX/XX, o zníženie vyživovacej povinnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 21. júna 2012, č.k. 4P/8/2012-51, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zníženia výživného voči odporcovi zo sumy 106,22 Eur na 40 Eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2012. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že od poslednej úpravy výživného, vykonanej s účinnosťou od 01.09.2008, nedošlo na strane navrhovateľa, ani na strane matky odporcu k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Poukázal na tú skutočnosť, že odporca má v súčasnej dobe XX rokov, ukončil stredoškolské štúdium a bude pokračovať v štúdiu na vysokej škole. V súvislosti s jeho vekom, ukončením štúdia na strednej školy, prijímacím konaním na vysoké školy náklady odporcu už v súčasnosti oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti sa zvýšili a v najbližšom období sa v súvislosti s prijatím na vysokoškolské štúdium zvýšia vo väčšom rozsahu. Vzhľadom na tieto skutočnosti, aj keď okresný súd prihliadol na to, že odporca má určitý príjem na základe dohody o vykonaní práce, konštatoval, že nedošlo k zmene pomerov odporcu, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Uviedol, že príjem navrhovateľa sa od poslednej úpravy výživného zvýšil o 126,68 Eur netto mesačne, zvýšili sa jeho náklady na cestovné do práce, keďže bol od 01.02.2012 poverený výkonom dočasne neobsadenej funkcie riaditeľa OO PZ T. H. a zmenil sa rozsah jeho vyživovacích povinností, keď sa mu dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra mal. D.. Poukázal na to, že navrhovateľ už aj predtým mal náklady na cestovné vo výške 23,24 Eur mesačne. Hoci náklady navrhovateľa na cestovné do práce sa zvýšili, pribudla mu vyživovacia povinnosť, s prihliadnutím na zvýšenie jeho príjmu o 126,68 Eur nepovažoval tieto skutočnosti za takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Porovnaním pomerov na strane matky odporcu konštatoval, že matka odporcu je na materskej dovolenke, poberá len rodičovský príspevok 194,70 Eur. Jej príjem sa od poslednej úpravy výživného zvýšil a zvýšil sa aj príjem jej manžela. Avšak vzhľadom na tú skutočnosť, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére J., nie je schopná vyššou sumou, ako v čase poslednej úpravy výživného, prispievať na výživu odporcu. Okresný súd ďalej dôvodil, že navrhovateľ má dostatočný príjem na to, aby mohol výživné na odporcu v nezmenenej výške aj naďalej platiť. Prihliadal nielen na príjmy a výdavky, ale aj na majetkové pomery navrhovateľa s poukazom na tú skutočnosť, že vlastní nielen rodinný dom, v ktorom býva, ale aj chalupu v Obci Q.. Zároveň prihliadol aj na to, že navrhovateľ na svojho syna, mal. Y., platí výživné 300 Eur mesačne a na odporcu platí výživné 106,22 Eur mesačne, pričom všetky jeho nezaopatrené deti majú rovnaké právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia návrhu. Okresnému súdu vytýkal, že dostatočne nezohľadnil skutočnosť, ktorá ho viedla k podaniu návrhu, pribudnutie vyživovacej povinnosti k mal. D.. Uviedol, že pokiaľ matka na pojednávaní pred okresným súdom uviedla, že má zvýšené náklady na synovu dochádzku či už do školy alebo na brigádu v H., neuviedla skutočnosť, že maloletého do školy a na brigády vozí autom jej terajší manžel, a pokiaľ uviedla, že jediným jej príjmom je materský príspevok, získal informácie, podľa ktorých matka pracuje v kvetinárstve, z ktorej činnosti má ďalší príjem. Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, nákladov na štúdium, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením ich príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ich vyživovacích povinností. Okresný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením správne postupoval, keď zameral svoje dokazovanie na preukázanie toho, či na strane osoby oprávnenej alebo osoby povinnej došlo k takej zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zníženie výživného. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že posledná úprava výživného bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 19.01.2009, č.k. 2P/1177/2008-82 s spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.03.2009, č.k. 17CoP/16/2009-91, ktorým s účinnosťou od 01.09.2008 bola upravená vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi na sumu 106,22 Eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného bol odporca študentom X. ročníka Spojenej školy H., odbor strojárstvo, mal XX rokov. V súčasnej dobe má XX rokov, stredoškolské štúdium ukončil a je prijatý na vysokú školu. Matka odporcu bola v čase poslednej úpravy výživného nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, vykonávala prácu na základe dohody o pracovnej činnosti ako výpomoc v kvetinárstve v rozsahu 5 hodín týždenne s dohodnutou odmenou 1,99 Eur na hodinu. V súčasnej dobe je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 194,70 Eur a na základe dohody o vykonaní práce poberá odmenu 50 Eur mesačne. Pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. J.. Navrhovateľ v čase poslednej úpravy výživného bol zamestnaný ako policajt s priemerným čistým mesačným príjmom 915,82 Eur. V súčasnej dobe jeho priemerná čistá mzda je v sume 1.042,50 Eur. Rovnako ako matke odporcu aj jemu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, a to k mal. D.. Ako vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, od poslednej úpravy výživného, vykonanej pred tromi rokmi, došlo k zmene pomerov, keď odporca ukončil štúdium na strednom stupni školy a plánuje pokračovať v ďalšom štúdiu na vysokej škole. Súd prvého stupňa správne zisťoval, či aj pomery na strane navrhovateľa ako osoby povinnej odôvodňujú zníženie výživného. Z vykonaného dokazovania takúto zmena pomerov na strane odporcu nemožno konštatovať. Zistené pomery účastníkov sú dostatočným podkladom pre záver, že je v schopnostiach a možnostiach navrhovateľa platiť naďalej výživné na odporcu sumou 106,22 Eur mesačne. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu odvolacích trov nepriznal, nakoľko odporca nepodal návrh na ich priznanie. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .