Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoE/241/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3701899207 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3701899207.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta 8, pobočka Považská Bystrica, Kukučínova 208/23, Považská Bystrica, IČO: 30 807 484 proti povinnému: SAMAR, s.r.o. so sídlom Stred 55/43-10, Považská Bystrica, IČO: 31 620 655, o vymoženie 1.219,41 eur istiny a prísl., na odvolanie súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24. júla 2012, č.k. 1Er/1284/2001-11 takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd svojim uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, túto zastavil a súdnej exekútorke trovy exekúcie nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že povinný bol dňa 30.07.2009 vymazaný z obchodného registra z dôvodu, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 28K/34/2008-158 zo dňa 16.06.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.01.2012 zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný, ktorý je právnickou osobou bol po začatí exekúcie vymazaný z obchodného registra, stratil procesnú spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania v zmysle § 19 O.s.p. a § 307 ods. 1 Exekučného poriadku. Nakoľko povinný zanikol bez právneho nástupcu, v konaní nemožno pokračovať (§ 107 ods. 4 O.s.p.). Z uvedeného vyvodil, že exekúcia proti povinnému je neprípustná a z toho dôvodu aj exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Citoval ďalej ust. § 203 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie, podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Konštatoval ďalej, že súdna exekútorka má právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda trovy exekúcie, pričom v zásade platí, že trovy exekúcie znáša povinný. V danom prípade však povinný zanikol ako subjekt práv a povinností ku dňu 10.02.2009 bez právneho nástupcu a preto mu povinnosť zaplatiť trovy exekúcie nemožno uložiť. Na druhej strane oprávneného môže zaviazať súd na zaplatenie trov exekúcie len z dôvodov uvedených v ust. § 203 Exekučného poriadku. S poukazom na znenie ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v priebehu konania predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a to zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený súdnej exekútorke dňa 09.07.2001, kedy bol povinný v obchodnom registri zapísaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným. Ako vyplýva z obsahu exekútorskeho spisu EX 306/01 upovedomenie o začatí exekúcie si povinný riadne prevzal na adrese svojho sídla. Táto skutočnosť nenasvedčovala žiadnym spôsobom k tomu, že by povinný mohol byť v budúcnosti ex offo vymazaný z obchodného registra, preto oprávnený pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a to výmaz povinného z obchodného registra. Až dňa 18.12.2008 došlo k vyhláseniu konkurzu na povinného, pričom do tohto momentu súdna exekútorka nevykonala žiadny úkon v konaní, ani neoznámila oprávnenému stav konania. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 16.06.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.01.2012 zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku a následne ku dňu 17.01.2012 bol povinný ex offo vymazaný z obchodného registra. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom dospel súd prvého stupňa k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002. V závere poukázal i na dikciu zákonného ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ktoré predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať exekútorovi trovy zastavenej exekúcie, keď zistil, že na zaplatenie trov exekúcie nemožno zaviazať povinného ani oprávneného, súdnej exekútorke trovy exekúcie nepriznala a preto sa nezaoberal teda správnosť ich vyúčtovania. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka, ktorá navrhla jeho zmenu tak, že oprávnenému bude uložené, aby uhradil súdnej exekútorke trovy exekúcie v sume 21,31 eur ako boli vyčíslené v návrhu na zastavenie exekúcie. V odvolaní vyčítala súdu prvého stupňa, že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď konštatoval, že v tomto prípade sa nejedná o žiadny dôvod stanovený v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Vyslovila názor, že v prípade, keď povinný subjekt zanikol v zmysle § 203 Exekučného poriadku možno oprávneného zaviazať k úhrade trov exekúcie len v tom prípade, ak povinný zavinil zastavenie exekúcie, ak bol na povinného vyhlásený konkurz alebo ak bola exekúcia zastavená pre nemajetnosť povinného. Súd nesprávne posúdil stav, keď povinný subjekt zanikol bez likvidácie a následne bol vymazaný z obchodného registra lebo práve zrušenie povinného bez likvidácie bolo dôsledkom toho stavu, kedy majetok povinného nestačil ani na trovy likvidácie a teda ani na trovy exekúcie a preto mal exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a mal zaviazať oprávneného k úhrade trov exekúcie, ktorý výklad by bol aj v súlade s názorom NS SR, ktorý vyslovil v uznesení 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011. Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t.j. vo výroku o náhrade trov exekúcie a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné uznesenie okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za správne a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva: Z judikatúry NS SR (viď. rozhodnutie 7M Cdo 5/2011), ktoré bolo aj uverejnené v Zbierke rozhodnutí pod č. R49/2012 v prípade zániku povinného, ktorý nezanechal majetok je potrebné rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a následne o náhrade trov podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Ustanovenie odseku 2 bolo do Exekučného poriadku k § 203 doplnené len zák.č. 32/2002 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01.02.2002. Podľa prechodných ustanovení a to § 235 ods. 2 Exekučného poriadku však exekučné konania, ktoré sa začali do 01.02.2002 sa dokončia podľa dovtedajších predpisov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa konštatuje v súlade s obsahom spisu, že exekučné konanie bolo začaté 09.07.2001, kedy § 203 Exekučného poriadku neobsahoval odsek 2 o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie v prípade, ak zastavená exekúcia je z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na túto skutočnosť nebolo možné zaviazať oprávneného na náhradu trov podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to ani v prípade pokiaľ by bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Krajský súd preto uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách exekúcie potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne . Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .