Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4CoE/93/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3705200259 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3705200259.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Moyzesova 8, IČO: 36 864 421 proti povinnému B. X., bytom G. J., P. XXX/X, o vymoženie 860,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23. januára 2012, č. k. 1Er/20/2005-44, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Viere Kučerovej trovy exekúcie vo výške 148,13 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného zo dňa 04.01.2005 a notárskej zápisnice notára JUDr. Jarmily Kováčovej so sídlom v Bratislave č. N 2814/2004, NZ 74388/2004 zo dňa 10.10.2004 súd vydal dňa 20.1.2005 poverenie, ktorým súdneho exekútora JUDr. Vieru Kučerovú poveril, aby od povinného vymohol istinu vo výške 25.920,- Sk/860,39 eur s úrokom z omeškania 0,25 % denne zo sumy 25.920,- Sk od 13.6.2004 do zaplatenia, ďalej sumy 2.510,- Sk, 1.530- Sk, 90,- Sk a trovy exekučného konania. Oprávnený elektronickým podaním zo dňa 20.9.2010 podpísaným zaručeným elektronickým podpisom požiadal súd o zmenu súdneho exekútora a za nového súdneho exekútora navrhol JUDr. Rudolfa Krutého, exekútorsky úrad so sídlom Bratislava. Vzhľadom na podnet exekútora, súd uznesením č.k. 1Er 20/2005-17 zo dňa 15.11.2010 zastavil exekúciu pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por., návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol a oprávneného zaviazal zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie 127,99 eur exekútorovi. Na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 5CoE 266/2011-40 zo dňa 5.12.2011 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa, vrátil vec na ďalšie konanie. Uviedol, že je potrebné vykonať šetrenie aktuálnych majetkových pomerov povinného a potom posúdiť, či možno zastaviť exekúciu pre jeho nemajetnosť, resp. či je daný iný dôvod na zastavenie exekúcie. V zmysle pokynov nadriadeného súdu súd opätovne preskúmal spis a zistil iné dôvody, ktoré bránia vykonaniu exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, pričom vychádzal z nasledovných zákonných ustanovení a skutkových zistení: Exekučným titulom vo veci je notárska zápisnica N 2814/2004, NZ 74388/2004 spísaná dňa 10.10.2004 v Notárskom úrade notára JUDr. Jarmily Kováčovej so sídlom Bratislava, Gajova 13. Ide o osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e/ O.s.p. a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Ex. por.. Podľa zápisnice sa k notárovi dostavil Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, konajúci v mene povinného na základe plnej moci udelenej v zmluve o úvere, ktorá je prílohou zápisnice. Notár osvedčil, že Mgr. Tomáš Kušnír v mene povinného vyhlásil viaceré skutočnosti: Podľa bodu 1 zápisnice oprávnený (POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, IČO: 35807598) uzavrel dňa 25.3.2004 s povinným zmluvu o úvere č. 3200439, na základe ktorej poskytol oprávnený ako veriteľ povinnému ako dlžníkovi úver 16.000,- Sk. Podľa bodu 2 zápisnice povinný splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z uvedeného úveru tak, aby sa zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. o/ O.s.p., resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Ex. por. na celý majetok povinného do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Podľa bodu 3 Mgr. Tomáš Kušnír, na základe splnomocnenia povinného, tvoriaceho súčasť tejto notárskej zápisnice, v mene povinného vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému celkom vo výške 30.050,- Sk, ktorý uznal v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky. Z tejto sumy úver a poplatok predstavujú sumu 25.920,- Sk a táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania 0,25% denne od 13.6.2004 do zaplatenia a pozostáva aj z trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. V bode 4 Mgr. Tomáš Kušnír za povinného vyhlásil, že tento dlh v sume 30.050,- Sk vrátane úroku z omeškania 0,25% denne od 13.6.2004 do zaplatenia splatí v lehote do 19.10.2004 k rukám oprávneného. V bode 5 Mgr. Tomáš Kušnír za povinného prehlásil, že v prípade nesplnenia dlhu tak, ako je uvedené v bode 4, súhlasí s exekúciou spôsobom uvedeným v § 63 Ex. por. alebo súdnym výkonom rozhodnutia podľa § 258 O.s.p. s tým, aby notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 Ex. por. alebo podľa § 274 písm. e/ O.s.p.. Zo zmluvy o úvere č. 3200439 zo dňa 25.3.2004 bolo zistené, že na základe nej poskytol oprávnený ako veriteľ povinnému ako dlžníkovi úver v sume 16.000,- Sk, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému zvýšený o poplatok 12.800,- Sk. Povinný sa zaviazal celkovú sumu 28.800,- Sk splatiť oprávnenému v 10 mesačných splátkach po 2.880,- Sk počnúc dňom 8.4.2004. Povinný je v zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, adresou bydliska. V texte zmluvy o úvere je časť označená ako Splnomocnenie, v ktorej dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, Bratislava na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene dlžníka uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ O.s.p., resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Ex. por. na celý majetok dlžníka do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Ďalej ho splnomocnil, aby za účelom zabezpečenia záväzku zo zmluvy úvery, za povinného uzatvoril záložnú zmluvu, resp. zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Notárska zápisnica ako exekučný titul obsahuje okrem formálnej stránky aj materiálnu stránku. Jej obsahom je hmotnoprávny úkon (spravidla uznanie dlhu). Ak nie je daný hmotnoprávny základ na plnenie, uvedený v notárskej zápisnici, nemožno hovoriť o slobode vôle pri prejave, ktorý je obsahom notárskej zápisnice. Exekučný súd môže a musí skúmať, či je predložená notárska zápisnica nielen formálne, ale aj materiálne vykonateľná. V prípade, ak exekučný súd dospeje k záveru, že hmotnoprávny základ uvedený v notárskej zápisnici ako exekučnom titule nie je daný, nemôže pripustiť na podklade takejto notárskej zápisnice exekúciu a už začatú exekúciu musí zastaviť. Preskúmaním veci súd zistil, že zmluva o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a spadá pod režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z textu zmluvy je nepochybné, že oprávnený poskytol úver v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný vystupuje v pozícii spotrebiteľa, nakoľko mu bol úver poskytnutý na iné účely ako na výkon podnikania, zamestnania, povolania. Exekučný titul bol vydaný práve na základe tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetná zmluva však neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Absentuje v nej údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Neuvedenie tohto údaju nemá síce za následok neplatnosť zmluvy, avšak takáto zmluva sa podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Predmetom uznania dlhu, ktoré je spísané v exekučnom titule, potom nemohlo byť aj uznanie poplatkov a úrokov, pretože poskytnutý úver bol bezúročný a bez poplatkov. Je teda nepochybné, že v notárskej zápisnici uznaný dlh v čase jeho uznania v uznanej výške neexistoval. Z predloženého exekučného titulu nie je možné zistiť, aká časť z uznaného plnenia predstavuje istinu a aká časť predstavuje poplatok za poskytnutie úveru a úrok z úveru, prípadne aká časť úveru už bola v tom čase splatená. Zákonné plnenie preto nie je možné oddeliť od plnenia nezákonného a notárska zápisnica je preto v celom rozsahu nevykonateľná. Podľa názoru súdu plnomocenstvo pre advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu predtlačené v zmluve o úvere je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Udelené splnomocnenie, na podklade ktorého advokát ako splnomocnenec uznal za povinného vo forme vykonateľnej notárskej zápisnice dlh, nebolo osobitne dojednané. Je súčasťou zmluvného formulára, je predtlačené a nie je možné ho meniť. Dlžník nemohol podpísať zmluvu o úvere bez uvedeného splnomocnenia. Tým v podstate vopred preniesol významnú časť svojich práv na osobu vopred určenú veriteľom (na splnomocnenca označeného vo formulári zmluvy). Tento splnomocnenec mohol bez toho, aby o tom dlžník vedel, uznať v jeho mene dlh v podstate v akejkoľvek výške. Vzhľadom na veľké množstvo splnomocnení udelených veľkým množstvom splnomocniteľov rovnakému splnomocnencovi, má súd dôvodné podozrenie, že splnomocnenec pri určení výšky dlhu spolupracoval s veriteľom - oprávneným. Splnomocnenec konal nepochybne v rozpore so záujmami splnomocniteľa už len tým, že za neho uznal dlh v zjavne nesprávnej výške, a to v časti poplatku a úrokov z úveru, hoci tento úver je bezúročný a bez poplatkov a platí to aj pokiaľ ide o uznané úroky z omeškania 0,25% denne, teda 91,25 % ročne, ktoré sú zjavne neprimerané. Ustanovenia § 18 ods. 1, ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii pritom prikazujú splnomocnencovi konať v záujme zastúpeného klienta. Umožnenie veriteľovi spísať notársku zápisnicu ako exekučného titulu je v bode 07. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dokonca zabezpečené zmluvnou pokutou. Celé plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán zmluvy o úvere na škodu dlžníka - spotrebiteľa, ktorý bol prinútený pod hrozbou zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať splnomocnencom, ktorého vopred určil veriteľ a povinný si teda splnomocnenca nemohol vybrať sám. Keďže plnomocenstvo je neplatným právnym úkonom, na jeho podklade nebolo možné spísať za povinného platné vyhlásenia do notárskej zápisnice, ktorá potom nie je spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov súd podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju v celom rozsahu. Keďže súd exekúciu zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol ako bezpredmetný. Po oboznámení sa s exekučným spisom a vyúčtovaním exekútora súd uplatnené nároky exekútora posudzoval podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008, vzhľadom na začiatok exekučného konania a s poukazom na prechodné ustanovenie § 27a cit. vyhl.. Pri zastavení exekúcie sa podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti určuje podľa a) počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 200,- Sk/6,64 eur za každú aj začatú hodinu a paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti predstavuje 100,- Sk/3,32 eur. Súdny exekútor si v zmysle §§ 14 a 15 citovanej vyhlášky vyúčtoval hodinovú odmenu vo výške 26,56 eur za 240 min, teda 4 začaté hodiny exekučnej činnosti (vyžiadanie poverenia v trvaní 30 min., 2 x príkaz na začatie exekúcie v celkovom trvaní 30 min., upovedomenie o začatí exekúcie v trvaní 30 min., 2 x exekučný príkaz v celkovom trvaní 30 min., 2 x upovedomenie o spôsobe exekúcie v celkovom trvaní 30 min., 2 x zisťovanie bydliska povinného v celkovom trvaní 30 min., 5 x zisťovanie platiteľa mzdy povinného v celkovom trvaní 30 min., 3 x zisťovanie majetku povinného v celkovom trvaní 30 min.). Žiadal priznať aj paušálnu odmenu vo výške 59,76 eur, t.j. 3,32 eur x 18 úkonov. Z vyúčtovania exekútora a obsahu exekučného spisu vyplýva, že ide o tieto úkony: získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie z 27.1.2005, 2 x doručenie príkazu na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov povinného dosahovaných od Obce Kajal 25.10.2006, príkazu na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov povinného - dôchodku 16.7.2008, 2 x doručenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov 25.10.2006 a z 16.7.2008, 2 x doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva z 28.4.2005 a upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zrážkami z iných príjmov z 25.10.2006, 3 x zisťovanie majetku povinného cestou Dopravných inšpektorátov Považská Bystrica 27.1.2005, Púchov 25.10.2006, Správy katastra Púchov 28.4.2005, 5 x zisťovanie platiteľa mzdy povinného cestou Sociálnej poisťovne - ústredia 27.1.2005, 19.2.2006, pobočky Považská Bystrica 18.5.2005, 7.2.2008, pobočka Bratislava - okolie 26.9.2006, 2 x zisťovanie bydliska povinného cestou Obecného úradu Lysá pod Makytou 28.6.2005, Obecného úradu Kajal z 19.2.2006. Po preskúmaní predloženej špecifikácie a exekučného spisu súd dospel k záveru, že súdny exekútor si hodinovú odmenu vyúčtoval správne, v súlade so zákonom a vyhláškou, preto jej bola priznaná v plnom rozsahu. Postupoval správne, keď čas strávený jednotlivými úkonmi v konečnom dôsledku spočítal, pretože podstatný je celkový vynaložený čas a nie čas jednotlivých úkonov. Patrí mu hodinová odmena za 4 hodiny práce 26,56 eur. Pokiaľ ide o paušálnu odmenu, súd ju exekútorovi priznal v uplatnenom rozsahu 59,76 eur za 18 úkonov, nakoľko ide o úkony podľa § 15 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, g/, h/, j/ citovanej vyhlášky, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou. Súd priznal odmenu za všetky doručenia upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, nakoľko sa týkali rôznych spôsobov vykonania exekúcie a boli vydané v rôznych dňoch, a exekútorovi bola prisúdená aj odmena za dve doručenia príkazov na začatie exekúcie a exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov, pretože sa týkali dvoch rôznych platiteľov príjmov povinného.Ďalej si exekútor uplatnil v zmysle § 22 citov. vyhlášky hotové výdavky pozostávajúce z poštovného vo výške 37,12 eur. Z exekučného spisu vyplýva, že mu tieto výdavky vznikli pri vykonávaní exekúcie, a preto mu ich súd priznal v plnom rozsahu. Keďže je súdny exekútor platiteľom DPH, súd podľa § 196 veta druhá Ex. por. v znení zák. č. 348/2011 Z.z. priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov 123,44 eur spolu s 20% DPH / 24,69 eur/. Spolu trovy exekúcie predstavujú 148,13 eur. V danom prípade zastavenie exekúcie z procesného hľadiska nepochybne zavinil oprávnený, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie na základe absolútne nespôsobilého exekučného titulu, a preto podľa § 203 ods. 1 Ex. por. zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.), že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Zastával názor, že súd prvého stupňa sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 45 ods. 2 zák. 244/2002 Z.z. postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, totiž nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo veriteľa. Uviedol, že exekučný súd zvolil revízny postup, keď preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nepozornosti ( ust. § 44 ods. 2 Ex. poriadku). Predovšetkým notár bol ten, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov. Všeobecný súd vo veci veriteľa nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Vzhľadom k tomu, že notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú len dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného notárom. Všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad. Ďalej namietal, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čím porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorý zaručuje každej zákonom vymedzenej fyzickej osobe, bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť, inter alia právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie. Ďalej poukázal aj na skutočnosť, že exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v SR povahu prameňa práva, a preto sa ňou exekučný súd nemohol riadiť. Exekučný súd vo veci aplikoval ust. Smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom Európskej únie a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci (zásadným právnym názorom) a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojištančnosti konania. Nestotožnil sa s odôvodnením súdu, že udelené plnomocenstvo je považované za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, reps. podľa § 23a ods. 2 Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a záverom, že plnomocenstvo je preto neplatné pre rozpor so zákonom. Uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo dojednané nebolo vôbec. Konštatoval, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v § 53 Obč. zák.. Plnomocenstvo udelené v zmluve je pritom dostatočne určité a zrozumiteľné. Za nesprávny považoval záver súdu, že povinný predmetné plnomocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa vzdal práva, ktoré mu vznikne v budúcnosti. Žiadne z ustanovení zmluvy totiž nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo ostalo povinnému v plnej miere zachované a mohol ho kedykoľvek platne využiť. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocestvo na zatupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom si to vyžaduje určenie, do kedy bude dlh splatený. Ďalej namietal, že exekučný súd založil svoje rozhodnutie aj na tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Ex,. poriadku musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným, pričom tento svoj záver podporil tvrdením, že to vyplýva zo súdnej praxe avšak bez toho, aby uviedol z akého publikovaného rozhodnutia vychádzal a ani tento záver bližšie nerozvinul. Poukázal na to, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V predmetnej veci súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. V závere upozornil na to, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, pričom od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril. Súdna exekútorka v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že na základe poverenia č. 5306*021136 zo dňa 20.01.2005 tamojší exekútorský úrad vykonával exekúciu a preto vzhľadom na vykonanú exekučnú činnosť trvá na odmene spolu vo výške 148,13 eur tak, ako rozhodol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením, ktorým exekúciu v danej veci vyhlásil za neprípustnú a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil a konštatuje aj správnosť jeho dôvodov podľa § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie jeho správnosti uvádza: Zmluva o úvere bola medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom uzavretá dňa 25.03.2004. V texte zmluvy vyhotovenej formou predtlače je uvedený text, z ktorého vyplýva, že povinná (dlžník) ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska kancelária Za Kasárňou 1, Bratislava na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby v jeho mene uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku, alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky /alebo jej zostatku/ a jej príslušenstva. Dňa 10.10.2004 bola notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou so sídlom v Bratislave, Gajova 13 spísaná notárska zápisnica č. N 2814/2004, NZ 74388/2004, v ktorej v bode 3. Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia povinnej osoby vyhlásil v mene povinného, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 30.050,- Sk. Na základe uvedeného je aj odvolací súd toho názoru, že plnomocenstvo udelené povinnou advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi priamo v úverovej zmluve nie je platným právnym úkonom povinného, pretože Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinného, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom, čo znamená, že Mgr. Tomáša Kušníra si ako svojho zástupcu povinný na základe svojej vôle nevybral. Na základe uvedeného odvolací súd v dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka považuje za neplatné vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra v predmetnej notárskej zápisnici. Notárska zápisnica tak nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu. Ďalej odvolací súd dodáva, že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení exekúciu možno zastaviť na návrh alebo bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď skúmal aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie ex offo, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekučného konania v danej veci. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R 58/1997). Čo sa týka zamietnutia návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že keďže súd exekúciu zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora sa stal bezpredmetným a preto ho bolo potrebné zamietnuť. Pokiaľ ide o náhradu trov exekúcie, v danej veci je nesporné, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie na základe absolútne nespôsobilého exekučného titulu a preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď oprávneného v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal na náhradu trov exekúcie, ktoré priznal súdnej exekútorke v súlade s vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. v znení platnom do 30.04.2008 v správnej výške 148,13 eur. Ani ostatné odvolacie námietky oprávneného neboli dôvodné, vyporiadal sa s nimi už súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.