Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoE/6/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3705201051 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3705201051.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, pobočka Považská Bystrica, so sídlom v Považskej Bystrici, Kukučínova 208/23 proti povinnému: POVAŽSKÉ PRIEMYSELNÉ PODLAHY, s.r.o., so sídlom v Považskej Bystrici, Nová 134, IČO: 36 328 880, o vymoženie 2.848,34 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 2. novembra 2011, č.k. 1Er/122/2005 - 11, v senáte jednohlasne, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie m e n í tak, že oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnej exekútorke Mgr. Ing. Oľge Hlucháňovej, exekútorský úrad so sídlom v Považskej Bystrici, Námestie A. Hlinku 25/30 trovy exekúcie vo výške 233,45 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť trovy exekúcie vo výške 273,29 Eur na účet súdnej exekútorky Mgr. Ing. Oľgy Hlucháňovej, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Uviedol, že povinný je nemajetný, jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie a ďalšie vedenie exekúcie by viedlo len k ich zvyšovaniu, preto súd prvého stupňa exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil. O náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ustanovení § 196, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a zaviazal oprávneného uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie v celkovej výške 273,29 Eur. Súd prvého stupňa priznal súdnej exekútorke v zmysle § 14 a § 15 citovanej vyhlášky tzv. časovú odmenu za výkon exekučnej činnosti za 6 začatých hodín exekučnej činnosti á 6,64 Eur, spolu vo výške 39,84 Eur a paušálnu odmenu za 13 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 Eur, spolu vo výške 43,16 Eur. Súd prvého stupňa priznal v zmysle § 22 cit. vyhlášky súdnej exekútorke aj náhradu hotových výdavkov vo výške 173,69 Eur pozostávajúcich z poštovného vo výške 25,13 Eur, notárskych poplatkov vo výške 10,62 Eur, poplatkov za bankové informácie vo výške 136,28 Eur a kolku vo výške 1,66 Eur. Keďže je súdna exekútorka platiteľkou DPH, súd prvého stupňa zvýšil jej odmenu o 20 % DPH, teda o sumu 16,60 Eur. Na úhradu trov exekúcie zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného, keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal o preskúmanie výšky priznaných trov exekúcie. Uviedol, že priznaná suma trov je neúmerne vysoká a počet dokumentov zaslaných súdnym exekútorom oprávnenému nezodpovedá počtu úkonov, ktoré boli súdnemu exekútorovi priznané. Navrhol, aby súd odvolaniu oprávneného vyhovel a znížil trovy exekúcie. K podanému odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadrila súdna exekútorka, ktorá uviedla, že súdny exekútor je povinný vykonávať exekúciu na základe podaného návrhu a môže ju vykonávať viacerými spôsobmi súčasne. Spôsoby exekúciu určí sám. Podľa jej názoru preto nie je možné a prípustné, aby bol exekútor pri výkone exekúcie limitovaný do akej výšky trov môže konať. Poukázala na skutočnosť, že vyčíslené trovy exekúcie boli podložené pripojeným spisom, ktorý obsahuje všetky listinné dôkazy o vzniknutých trovách. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako správne potvrdil. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie zmeniť podľa § 220 O.s.p., nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie, a to z nasledujúcich dôvodov: Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým okresný súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 203 ods. 2 citovaného zákona ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Spôsob určenia a výšku odmeny ako aj náhrad súdneho exekútora upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (prechodné ustanovenie § 27a vyhlášky). Odvolací súd v súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. I. ÚS 254/06-13 zo dňa 23. augusta 2006 zastáva právny názor, že pokiaľ je súdnemu exekútorovi priznaná odmena za špecifikované úkony exekučnej činnosti podľa § 15 citovanej vyhlášky ako paušálna suma, potom za identické úkony mu už nepatrí zároveň aj časová odmena podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky, pretože by išlo o duplicitné priznanie odmeny. Časová odmena patrí za účelne vynaloženú exekučnú činnosť, ktorá je odlišná od úkonov, za ktoré bola priznaná paušálna suma podľa § 15 cit. vyhlášky. Aj v otázke rozhodnutia o náhrade trov exekúcie sa uplatní zásada primeranosti a účelnosti z hľadiska výšky vymáhaného nároku a vyúčtovanej náhrady trov. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil v rozhodnutí 1MCdo/7/2006, nie je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. a/ sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ust. § 14 ods. 2 prvej vety vyhlášky. Okresný súd považoval za opodstatnene účtovanú tzv. časovú odmenu za 6 hodín účelne vynaložených na exekúciu. Priznaná časová odmena v uvedenej veci nezodpovedá vyššie uvedenému právnemu záveru, keďže zjavne bola účtovaná a priznaná časová odmena aj za úkony, za ktoré bola účtovaná paušálna suma. Odvolací súd dospel k záveru, že opodstatnený je nárok súdnej exekútorky na priznanie časovej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 citovanej vyhlášky účinnej v čase začatia exekúcie za úkon - prevzatie a preštudovanie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie 10 min., t. j. za 1 aj začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu á 6,64 Eur, časová odmena celkovo vo výške 6,64 Eur a paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 a § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky za 13 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 Eur za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, 9 x zisťovanie účtu, resp. majetku povinného, paušálna odmena celkovo vo výške 43,16 Eur. Odvolací súd zároveň uvádza, že pri úkonoch doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu patrí súdnemu exekútorovi paušálna náhrada 3,32 Eur za každý z úkonov bez ohľadu na počet doručení (normotvorca nestanovil, že sa odmeňuje „každé“ doručenie tak ako je to v prípade úkonov podľa § 15 ods. 1 písm. g/ až j/ citovanej vyhlášky). Súdnej exekútorke patrí tiež náhrada hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 173,69 Eur a príslušná DPH z odmeny vo výške 9,96 Eur, ktorých priznanie oprávnený vo svojom odvolaní nenamietal. Celkovo tak trovy exekúcie súdnej exekútorky predstavovali sumu 233,45 Eur. Súd prvého stupňa správne podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal na ich náhradu oprávneného. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .