Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2To/7/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3707010341 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3707010341.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Jozefa Mészárosa, v trestnej veci proti obžalovanému Ing. C. T., nar. XX.X.XXXX v D. R., pre pokračujúci trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, 2 písm. a) Tr.zák. účinného do 1.1.2006, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 26. októbra 2011, sp. zn. 1T/156/2007, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. septembra 2012, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného Ing. C. T. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 26. októbra 2011, sp.zn. 1T/156/2007 bol obžalovaný Ing. C. T. uznaný vinným z pokračujúceho trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, 2 písm. a) Tr.zák. účinného do 1.1.2006 na tom skutkovom základe, že ako jediný konateľ spoločnosti Haso Mode, s.r.o. Považská Bystrica 1/ za obdobie mesiacov júl až december 2001 a mesiacov január až november 2002 zadržal a Okresnému úradu práce v Pov. Bystrici neodviedol za zamestnancov spoločnosti Haso Mode, s.r.o. Pov. Bystrica, príspevok na poistenie v nezamestnanosti, ktorý im zrazil zo mzdy v zmysle zákona č. 387/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov, napriek tomu, že ku dňu splatnosti príspevku, teda k 30. dňu v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, za ktorý sa príjem zamestnancom vyplácal, disponoval finančnými prostriedkami na odvedenie príspevku a takýmto konaním v sledovanom období zadržal a neodviedol úradu práce príspevok na poistenie v nezamestnanosti za zamestnancov v celkovej výške 62.600,- Sk /2.977,93 Eur/, 2/ za obdobie od mesiacov marec až október 2002 a mesiacov december 2002 až marec 2004 zadržal a Všeobecnej zdravotnej poisťovni so sídlom v Bratislave, pobočka Pova. Bystrica neodviedol za zamestnancov spoločnosti Haso Mode, s.r.o. Pov. Bystrica poistné na zdravotné poistenie, ktoré im zrazil zo mzdy v zákone č. 273/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov napriek tomu, že ku dňu splatnosti poistného, teda k 30. dňu v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, za ktorý sa príjem zamestnancom vyplácal, disponoval finančnými prostriedkami na odvedenie poistného a takýmto konaním v sledovanom období zadržal a neodviedol poistné na zdravotné poistenie za zamestnancov v celkovej výške 323.575,- Sk /10.740,72 Eur/, teda konaním v bodoch 1,2/ obžaloby, obž. Ing. C. T. zadržal a určenému príjemcovi neodviedol za zamestnancov spoločnosti Haso Mode, s.r.o. Pov. Bystrica splatné poistné na zdravotné poistenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti v celkovej výške 386,175 Sk. Za to bol odsúdený podľa § 148a ods. 2 Tr.zák. účinného do 1.1.2006 na trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, výkon ktorého mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr.zák. účinného do 1.1.2006 podmienečne odložený a bola mu určená podľa § 59 ods. 1 Tr.zák. účinného do 1.1.2006 skúšobná doba na 2 roky. Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. bola poškodená strana Všeobecná zdravotná poisťovňa so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na občiansko-súdne konanie. Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho obžalovaný v zákonnej lehote prostredníctvom obhajkyne napadol odvolaním. V písomných dôvodoch odvolania obhajkyňa uviedla, že súd prvého stupňa, ani po predchádzajúcom vrátení odvolacím súdom na doplnenie dokazovania, sa z vykonanými dôkazmi nedostatočne vysporiadal. Poukázala najmä na rozpory medzi znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Františkom Kosoňom za spoluúčasti Ing. Dariny Huťkovej a posudkom Mgr. Ing. H., ktorej posudok bol vypracovaný na žiadosť obžalovaného. Podľa názoru obhajoby výpovede znalca Ing. Kosoňa a Ing. Dariny Huťkovej, ako aj vypracovaný znalecký posudok nie sú objektívne, nezohľadňujú všetky skutočnosti týkajúce sa chodu firmy Haso Mode, s.r.o. a finančnej situácie, v ktorej sa táto firma nachádzala, najmä s prihliadnutím na exekučné konania, ktoré boli voči nej vedené. Naopak z posudku a výpovede Mgr. Ing. H. vyplýva, že závery znaleckého posudku Ing. Kosoňa nie sú správne, tento obhajoba považuje za nesprávny, neobjektívny a nepoužiteľný vo veci samej. Z posudku Mgr. Ing. H. jednoznačne vyplynulo a potvrdila to aj vo svojej výpovedi, že spoločnosť Haso Mode, s.r.o. nemala v kritickom období dostatok prostriedkov na výplatu miezd a odvodov, pričom Mgr. Ing. H. zastávala názor, že spoločnosť bola dlhodobo zadlžená už od roku 2002 a mínusové hodnoty nasvedčovali neschopnosti platiť záväzky, mala viacero veriteľov a mala byť predmetom konkurzného konania. Žiaľ spoločnosť nemala prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku, čo bolo podmienkou pre vyhlásenie konkurzu. K tomuto kroku nepristúpili ani veritelia - poškodené strany, hoci na to majú právo. Opätovne obhajoba poukázala na skutočnosť, že vzhľadom na prebiehajúce exekúcie, pri ktorých obžalovaný poskytoval súčinnosť, boli firme Haso Mode, s.r.o. zablokované účty, načo súd prvého stupňa nijako nereagoval. Vzhľadom na prevedené dokazovanie nemohla byť obžalovaným naplnená skutková podstata trestného činu podľa § 148a ods. 1 písm. a) Tr.zák. účinného do 31.12.2005 z hľadiska subjektívneho zavinenia. Podľa názoru obhajoby absentuje úmysel obžalovaného zadržať a neodviesť splatnú daň, poistné a pod. Je síce pravdou, že spoločnosť Haso Mode, s.r.o. neviedla správne a priebežne účtovníctvo, avšak táto skutočnosť nemala žiadny vplyv na fakt, že nemala dostatok prostriedkov na plnenie si odvodových povinností. Obžalovaný sám uvádzal, že na výplatu miezd si musel prostriedky prácne zabezpečovať aj tým, že si ich požičal, keď mu za práce odberatelia nezaplatili včas. Preto si obžalovaný ani nie je vedomý, že by sa dopustil pokračujúceho trestného činu tak, ako tvrdí súd prvého stupňa. Určité nepochopenie zo strany súdu je aj v ponímaní pokiaľ ide o náhradu škody. Škodu - poistné mala platiť spoločnosť Haso Mode, s.r.o. a nie Ing. T.. Záverom obhajkyňa poukázala na skutočnosť, že výkon podnikateľskej činnosti v našich podmienkach je veľmi zložitý, preto nie všetko sa robí ideálne a podnikateľské subjekty sa dostávajú do existenčných problémov. Obžalovaný napriek snahe robiť čo najlepšie sa nedočkal zbohatnutia z činnosti spoločnosti, nezneužil jej prostriedky na nejaký iný účel. Poukázala tiež na rozhodnutie iného súdu v obdobnej veci, ktorý na základe zistenia, že spoločnosť nebola prosperujúca a stratová, obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadala zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 Tr.por. oslobodiť. Pre prípad, že by odvolací súd považoval za nutné doplniť dokazovanie, navrhla po zrušení veci vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zástupca krajskej prokurátorky navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietnuť. Obhajkyňa obžalovaného poukázala na podstatné body písomných dôvodov odvolania. Uviedla, že neboli naplnené znaky trestného činu vzhľadom k tomu, že obžalovaný nemal skutočne finančné prostriedky na uhrádzanie príslušných poplatkov a poistení, preto navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne aby sám odvolací súd rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí. Obžalovaný sa stotožnil s tým, čo uviedla jeho obhajkyňa. Ďalej uviedol, že sa nestotožňuje so závermi znaleckého dokazovania, ktoré boli vo veci urobené a poukázal na skutočnosť, že príspevok na poistenie v nezamestnanosti za zamestnancov vo výške 62.600 Sk, ktorý je uvedený pod bodom 1/ zaplatil a to na úrade práce, pričom to bolo prevodným príkazom a potvrdil to aj zástupca Sociálnej poisťovne, odbor úradu práce pred súdom prvého stupňa. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por., alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Z podnetu podaného odvolania obžalovaným krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam napadnutého rozsudku tvoriacim podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, tak ako je uvedený v rozsudku okresného súdu ako aj zistenie, že skutok spáchal obžalovaný. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje závery riadne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr.por. Obžalovaný je zo skutku usvedčovaný jednak znaleckým posudkom Ing. Kosoňa, jeho výpoveďou, výpoveďou Ing. Dariny Huťkovej a celým radom listinných dôkazov. Aj po doplnenom znaleckom dokazovaní a oboznámením sa s vypracovaným posudkom Mgr. H., ktorej závery boli odlišné, znalec Ing. Kosoň a Ing. Darina Huťková zotrvali na svojich záveroch, že spoločnosť Haso Mode, s.r.o mala v rozhodujúcom období bez akýchkoľvek pochybností dostatok finančných prostriedkov na to, aby predmetné odvody platila a nie je pravdou tvrdenie Mgr. H., že na takéto konštatovanie nemali dostatok podkladov. Súd prvého stupňa napokon správne poukázal na skutočnosť, že povinnosť obžalovaného, ako konateľa citovanej spoločnosti odviesť poistné na zdravotné poistenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti za zamestnancov, nebola ovplyvnená prebiehajúcimi exekučnými konaniami a s nimi súvisiacimi zablokovanými účtami spoločnosti. Z dokazovania vyplynulo, že finančné prostriedky, ktorými mohol obžalovaný disponovať sa nachádzali v pokladni spoločnosti a teda mohol odvody za rozhodné obdobie uhradiť. Odvolací súd sa teda v plnej miere stotožnil so závermi prvostupňového súdu vo vzťahu k skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní, ktoré podrobne vysvetlil v dôvodoch svojho rozhodnutia, pričom s ďalším podrobným odôvodnením v tomto smere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Nad rámec odvolací súd uvádza, že pokiaľ by aj spoločnosť mala finančné problémy a nebola by schopná z toho dôvodu platiť všetky svoje splatné záväzky (pričom mali byť uspokojované len záväzky v súvislosti s udržaním zamestnanosti, resp. bežným chodom spoločnosti), bola povinná uhrádzať, resp. uspokojovať svojich veriteľov (zamestnancov, Daňový úrad, Sociálnu poisťovňu, Zdravotnú poisťovňu a iných) pomerne a rovnomerne. Ak napokon podnikateľ nie je schopný uhrádzať náklady, odvody povinných platieb a mzdy zamestnancov, musí svoje podnikanie prispôsobiť, aby si mohol plniť všetky povinnosti, prípadne podnikanie ukončiť. V prejednávanom prípade, ako už je uvedené vyššie, však bolo zistené, že spoločnosť mala prostriedky na uhradenie príslušných odvodov. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obžalovaného sa odvolací súd taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou prvostupňového súdu, ktorý uznal obžalovaného v intenciách § 2 ods.1 Tr.zák. vinným z pokračujúceho trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, 2 písm. a) Tr.zák. účinného do 1.1.2006. Ten svojim konaním pod bodom 1 a 2 skutku vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatné poistné na zdravotné poistenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti, ktoré zrazil podľa zákona a naplnil tak nepochybne znaky uvedeného trestného činu. Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že sumu celkovej výške 62.600,- Sk v bode 1/ ako príspevok na poistenie v nezamestnanosti zaplatil, toto je síce pravdou (potvrdil to splnomocnený zástupca Sociálnej poisťovne v Považskej Bystrici svedok JUDr. W.), avšak z výpovedí svedka JUDr. W. vyplýva, že platba bola uskutočnená až dňa 14.1.2004, teda je zrejmé, že nejde v danom prípade o účinnú ľútosť v zmysle § 66 Tr.zák. účinného do 31.12.2005, nakoľko je zrejmé, že k platbe došlo až pod tlakom začatého trestného stíhania. K tejto skutočnosti však bolo prihliadnuté pri ukladaní trestu. Napokon pri potrestaní obžalovaného okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska ukladania trestu, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok (neodvedený príspevok pod bodom 1/ napokon uhradený bol), zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené, že v mieste bydliska nie sú k jeho chovaniu žiadne negatívne pripomienky. Súdne trestaný nebol, teda mu poľahčuje, že doposiaľ viedol riadny život. Po zhodnotení vyššie uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru, že obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, výkon ktorého mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr.zák. podmienečne odložený a bola mu určená podľa § 59 ods. 1 Tr.zák. skúšobná doba na 2 roky je zákonným, nie neprimeraným a bude ním splnený účel trestu. Čo sa týka výroku o náhrade škody, ktorým bola podľa § 288 ods. 1 Tr.por. poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na občiansko-súdne konanie, tento je zákonný, nakoľko škoda bola čiastočne uhradená a dokazovanie v tomto smere by presiahlo potreby trestného stíhania. Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného Ing. C. T. odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.