Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/166/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3708201748 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3708201748.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa: T., spol. s r.o., so sídlom H., R. I. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. N. G., advokátom so sídlom C. H., G. XX/XX proti odporcovi: W. Y. F., so sídlom C. H., M. XXXX/X-X, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. G. M., advokátom so sídlom C. H., F. XX/XX, o vydanie vecí, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16. marca 2010, č.k. 4C/31/2008-236, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 74,61 Eur, k rukám zástupcu odporcu JUDr. G. M., do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi (po čiastočnom späťvzatí návrhu) domáhal vydania vecí k vleku U. H XXX L postavenom na parc. č. XXXX/X a XXXX/X, k.ú. C.-C. (tzv. dolný vlek), a to 110 kusov teleskopických tyčí závesu s ramenom, pružinou a puzdrom, 2 kusy snímačov STOP I, STOP II, 2 kusy betónových skladov, k vleku U. L postavenom na parc. č. XXXX/X, k.ú. C. - C. ( tzv. horný vlek), a to 80 kusov teleskopických tyčí záveru s ramenom, pružinou, puzdrom (komplet), 2 kusy snímača STOP I, STOP II, k vleku VL XXX, k.ú. Y. - Q. - 1 kus poháňacia stanica, 1 kus vratná stanica, nosné stĺpy k lyžiarskemu vleku, 1 kus dopravné lano - priemer 17 mm, dĺžka 1700 m, záves lyžiara komplet - 107 kusov, 1 kus elektro-príslušenstvo, informačné tabule na nosných stĺpoch, betónové základy pod poháňacou stanicou, vratnou stanicou, nosnými stĺpmi, prístrešok poháňacej a vratnej stanice 1 kus, rozvody elektrického vedenia, 1 kus rozvodová skriňa na meranie odberu elektrickej energie pre vlek VL XXX, 1 kus garáž pre pásové vozidlo. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že lyžiarske strediská v areáli C.-C. a Y. boli budované v 80-tych rokoch minulého storočia spoločnosťou ZVL C. G., ktorá z vlastných prostriedkov financovala a evidovala náklady na výstavbu lyžiarskeho vleku na parc. č. XXXX/X a XXXX/X v k.ú. C.-C., tzv. dolný vlek a vlek VL XXX v lyžiarskom stredisku Y.. Zakupovaním „náhradných dielov“ na dolný vlek predmetná spoločnosť neštandardným spôsobom vybudovala ďalší vlek v lyžiarskom stredisku na parc. č. XXXX/X v k.ú. C.-C., tzv. horný vlek, ktorý nemala evidovaný v základných prostriedkoch. Lyžiarske vleky od ich vybudovania užívala a prevádzkovala TJ G. C. H. prostredníctvom svojho lyžiarskeho klubu, ktorého právnym nástupcom je odporca. Dňa 30.09.1993 uzavrela spoločnosť C. G.., C. H. s odporcom kúpnopredajnú zmluvu SMS XXX/XXXX, na základe ktorej predávajúci previedol vlastnícke právo k vleku VL XXX umiestnenom v lyžiarskom areáli Q. na odporcu a v rovnaký deň, rovnakí účastníci uzavreli kúpnopredajnú zmluvu SMS XXX/XXXX, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k lyžiarskemu vleku H XXX umiestnenom v lyžiarskom stredisku C. (pravdepodobne dolný vlek). Súčasťou kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 30.09.2003 č. SMS XXX/ XXXX je zápis o prevzatí vecí, kde za kupujúceho (odporca) vystupovala spoločnosť U. PK, s.r.o.. Odporca s uvedenou spoločnosťou uzavrel zmluvu o finančnej výpomoci, na základe ktorej mu táto spoločnosť poskytla pôžičku 200.000,-Sk s tým, že pokiaľ ju do 15.03.1994 nevráti, prevedie vlastníctvo k technologickým zariadeniam - vlekom R a VL XXX na veriteľa U. PK, s.r.o.. Dňa 20.5.1994 bola formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade notárky F. H. sp. zn. Nz XX/XXXX uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva z odporcu na spoločnosť U. PK, s.r.o., a to vo vzťahu k technologickým zariadeniam nachádzajúcim sa v lyžiarskom areáli C. - vlekom H XXX a VL XXX a následne došlo aj k faktickému odovzdaniu vecí. Dňa 15.03.1994 uzavrel odporca ako nájomca so spoločnosťou U. PK s.r.o. ako prenajímateľom zmluvu o nájme lyžiarskeho vleku U. H XXXL v lyžiarskom stredisku C. C. a lyžiarskeho vleku VL XXX v stredisku Q. s tým, že zo zápisu zo dňa 15.07.1994 vyplýva konkrétny popis hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom danej zmluvy. Odporca uzavrel dňa 15.12.1994 ako prenajímateľ s M. C. I. Považská H. nájomnú zmluvu, na základe ktorej mu prenajal nehnuteľnosti v k.ú. Y. - Q., a to lyžiarsky vlek VL XXX a VL XXX. Dňa 23.07.1997 uzavrela spoločnosť U. PK, s.r.o. ako predávajúci s navrhovateľom ako kupujúcim kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k lyžiarskym vlekom v k.ú. C.-C. - vlek H XXX na parc. č. XXXX/X a XXXX/X a v k.ú. Y. vlek VL XXX. Dňa 10.06.1998 uzavreli tí istí účastníci zmluvu, na základe ktorej U. PK s.r.o. odpredala navrhovateľovi horný vlek, vrátane dvoch prístreškov pre údolné stanice, dva betónové sklady, dva plechové sklady, 17 unimobuniek umiestnených na parc. č. XXXXX, XXXXX, XXXXX a XXXX/X v k.ú. C. a zariadenie na rozvody elektrickej energie. Dňa 01.08.1997 uzavrel navrhovateľ ako prenajímateľ s odporcom ako nájomcom zmluvu o nájme lyžiarskych vlekov, predmetom ktorej boli lyžiarke vleky VL XXX a R umiestnené v k.ú. C.. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 03.04.2002, č.k. 3C/77/2000-68 uložil súd odporcovi, aby sa zdržal užívania lyžiarskeho vleku VL XXX, k.ú. Y.-Q. a H XXX v k.ú. C.-C., v ktorom konaní sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti výpovede z nájmu, resp. určenia povinnosti, že nájomný vzťah trvá. Dňa 04.11.2003 navrhovateľ uzavrel s Obcou C. nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom hnuteľnej veci - vleku H XXX, postaveného na parc. č. XXXX/ X, prístrešok údolnej stanice, betónové sklady plechový sklad unimobunky, rozvody elektrickej energie. Dňa 02.10.2007 uzavreli odporca, navrhovateľ, spoločnosť X. H. s.r.o., spoločnosť G. C. s r.o. a V.. L. Y. dohodu o urovnaní za účelom vyporiadania vzájomných záväzkov, pričom z bodu 2.7 tejto dohody okrem iného vyplýva, že navrhovateľ, X. H. s r.o. a Ing. Y. sa zaväzujú nepokračovať v konaniach začatých pred orgánmi činnými v trestnom konaní vo vzťahu k v inom konaní k sporným unimobunkám, alebo aj vo vzťahu k tretím osobám, pokiaľ sa toto týka vybavenia a zariadenia súvisiaceho a slúžiaceho na prevádzkovanie lyžiarskeho vleku C.. Prehlásili a zaviazali sa, že nebudú spochybňovať alebo viesť nijaké konania o nehnuteľnostiach voči lyžiarskemu klubu a G. C. s.r.o. a nebudú spochybňovať a viesť nijaké konania o vybavení a zariadeniach slúžiacich na prevádzkovanie lyžiarskeho strediska C. voči G. C. s.r.o.. Z kúpnej zmluvy zo dňa 05.07.2006 uzavretej medzi navrhovateľom a spoločnosťou G. C. s r.o. vyplýva, že navrhovateľ odpredal G. C. s.r.o. dolný vlek spolu s poháňacou stanicou, vratnou stanicou, teleskopickými tyčami závesu v pošte 55 kusov, traťovú výstroj, dopravné lano v priemere 16 mm, dĺžka 1700 m, informačné tabule, betónové základy pre poháňaciu a vratnú stanicu, betónové pätky pod stĺpy, hlavný prívod elektrickej energie a výkresovú dokumentáciu k vleku. Dňa 21.01.2008 navrhovateľ fakturoval Ing. W. Y. za dodanie tovaru, ktorý bol označený ako lyžiarsky vlek H XXX - horný vlek, poháňacia stanica, vratná stanica, traťová výstroj, dopravné lano, snímače polohy lana, elektropríslušenstvo, info tabule, betónové základy pod poháňaciu stanicu, pod vratnú stanicu, prístrešok údolnej stanice, betónové základy pod podperami, výkresová dokumentácia. Okresný súd ďalej z pripojeného spisu sp. zn. 7C/397/2001, v ktorom vystupoval odporca v procesnom postavení navrhovateľa a navrhovateľ v procesnom postavení odporcu 1/ zistil, že navrhovateľ (W.) sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 06.02.2001 medzi odporcom 1/ (T. s r.o.) a treťou osobou, predmetom ktorej bol odpredaj lyžiarskeho vleku H XXX umiestneného na parc. č. XXXX/X, v k.ú. C.-C. (horný vlek) a súčasne sa domáhal určenia, že je vlastníkom predmetného lyžiarskeho vleku. Z uvedeného spisu vyplynulo, že návrh bol zamietnutý z dôvodu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v tom, že nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k lyžiarskemu vleku H XXX, postavenému na parc. č. XXXX/X, k.ú. C. (horný vlek). V odôvodnení svojho rozhodnutia v danej veci okresný súd konštatoval, že prevádzanie majetku - lyžiarskych vlekov medzi jednotlivými subjektami bolo pravdepodobne „vo svetle doby“ v akej boli zmluvy uzavreté štandardné, aktuálne však považoval za potrebné uviesť, že predmetom zmlúv na škodu účastníkov boli len „vleky“, prípadne označenie katastrálneho územia, v ktorom sa vleky nachádzajú, pričom v žiadnej zmluve, s výnimkou zápisov o odovzdaní veci, kde figuruje len štatutár právneho predchodcu navrhovateľa nevyplýva skutočnosť, čo je vlekom. Samotní účastníci zmluvných vzťahov zamieňajú pojmy vleky a technologické zariadenia k vlekom slúžiace a zamieňajú sa i katastrálne územia, kde mali vleky byť vybudované. Obdobnými nedostatkami trpia i nájomné zmluvy, týkajúce sa lyžiarskych vlekov VL XXX a H XXX, keď aj v nájomnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 01.08.1997 je uvádzané, že sa nachádzajú v k.ú. C.. S poukazom na § 126 Občianskeho zákonníka, okresný súd konštatoval, že navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia a dokazovania, pokiaľ sa domáhal vydania veci tak, ako sú uvedené v návrhu na začatie konania, pretože zo žiadneho relevantného právneho úkonu nie je zrejmé, či ním žiadané veci boli odovzdané skutočne odporcovi, či ich užíval, čo je „vlekom“, veci neboli dostatočným spôsobom identifikované, tak aby ich bolo možné odlíšiť od iných druhovo podobných vecí. Poukázal tiež na skutočnosť, že navrhovateľ predal obchodnej spoločnosti G. C. s r.o. v roku 2006 teleskopické tyče závesu v počte 55 kusov, uzavrel nájomnú zmluvu s Obcou C. v novembri 2004 na prevádzku sporných vlekov, a preto pokiaľ navrhovateľ vleky prenajímal (minimálne v sezóne 2003 -2004 boli vleky funkčné a so všetkým príslušenstvom), je možné predpokladať, že tieto prenajímal funkčne a nie je opätovne dôvod sa domnievať, že veci žiadané navrhovateľom by mal odporca. Záverom okresný súd konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vydanie vecí označených a nedostatočným spôsobom špecifikovaných v návrhu na začatie konania. Pokiaľ v minulosti takto špecifikovaný predmet zmlúv účastníkom vyhovoval, aktuálne je potrebné uviesť, že nie je spôsobilý preukázať skutočnosti tvrdené navrhovateľom. Poukázal na existenciu dohody o urovnaní, ktorej účastníkmi boli navrhovateľ i odporca zo dňa 02.10.2007, ktorá svojim obsahom zasahuje do predmetu sporu, pretože preukazuje neopodstatnenosť podaného návrhu na začatie konania vo vzťahu k lyžiarskemu areálu C.. Nemal za preukázané, že predmety, veci, ktorých vydania sa navrhovateľ od odporcu domáha, zadržiava odporca a sú v jeho faktickej moci. Z týchto dôvodov s poukazom na § 126 Občianskeho zákonníka návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný náhradu trov konania vo výške 388,95 Eur. Odmenu za 1 úkon právnej pomoci stanovil podľa ust. § 10 ods. 2, § 11 vyhlášky č. 655/2004 v znení účinnom do 31.12.2008, t.j. z neurčitej hodnoty predmetu konania, ktorá bola v roku 2008 vo výške 1.461,-Sk. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ vo veci samej a odporca čo do trov konania. Navrhovateľ sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie a uloží odporcovi povinnosť zaplatiť mu náhradu trov konania alebo rozsudok súdu prvého stupňa zruší podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a vec mu vráti na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru bolo v konaní listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov jednoznačne preukázané, že spoločnosť U. PK s.r.o. sa v minulosti stala vlastníkom vecí, ktoré od odporcu žiada vydať. Poukázal najmä na zápis z odovzdania a prevzatia vecí, ktorý bol súčasťou kúpnopredajnej zmluvy SMS XXX/XXXX, v ktorom sú dané veci špecifikované. Zo zápisu z odovzdania a prevzatia veci, ktorý bol súčasťou nájomnej zmluvy zo dňa 15.03.1994 uzavretej medzi U. PK s.r.o. a odporcom vyplýva, že odporca je osobou, ktorej boli tieto veci dané do užívania. Po ukončení účinnosti tejto nájomnej zmluvy bola uzatvorená nová nájomná zmluva medzi navrhovateľom a odporcom v roku 1997, ktorej súčasťou bol opätovne zápis o prevzatí veci, ktoré boli predmetom nájmu. Z uvedeného mal za zrejmé, že veci boli vo faktickej moci odporcu a tento ich bez zjavného právneho dôvodu odmieta doposiaľ navrhovateľovi vrátiť. Rovnako na základe uvedeného mal za to, že je aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby o vydanie veci, ktorou sa vlastník chráni proti neoprávneným zásahom tretích osôb do jeho vlastníctva. Uviedol, že označenie vecí v návrhu na začatie konania vychádza z inventarizačných kariet C. G. a.s. a výkresovej dokumentácie výrobcov vlekov U. Y. a I. B. a nie je v súčasnosti možné ich špecifikovať podrobnejšie, keďže nie sú opatrené konkrétnymi výrobnými číslami alebo inými identifikačnými znakmi. Je však fakt, že tieto veci existujú a boli (sú) vo faktickej fyzickej dispozícii odporcu. Poukázal na vykonané dokazovanie, obsah spisu a jeho písomné a ústne vyjadrenia k veci. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ neuviedol vo svojom odvolaní žiadne skutočnosti, ktorými by sa prvostupňový súd nebol v konaní zaoberal, neuviedol relevantné dôvody, ktorými by preukázal nesprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej a dôvody, ktoré uvádza navrhovateľ vo svojom odvolaní sa netýkajú priamo tohto konania. Zdôraznil, že obchodná spoločnosť U. PK s.r.o. nie je účastníkom konania a zmluva SMS XXX/XX sa nedotýka navrhovateľa, ale išlo o kúpnu zmluvu medzi C. G. a s. a odporcom z roku 1993 a od toho času došlo k zásadným zmenám, čiže táto zmluva nemôže dokazovať aktuálny stav. Zdôraznil, že nájomnú zmluvu s navrhovateľom v roku 1997 neuzatvoril, táto zmluva je neplatná a fiktívne vyhotovená. Inventarizačné karty C. strojárni a výkresovú dokumentáciu výrobcov nie je možné považovať za dôkazy pre toto konanie. Poukázal na skutočnosť, že samotný navrhovateľ uvádza, že predmet konania nie je možné špecifikovať podrobnejšie, pričom špecifikácia predmetu konania - návrhu je jeho povinnosťou a nedostatočná špecifikácia spôsobuje neurčitosť návrhu, ktorému z tohto dôvodu nie je možné vyhovieť. Zdôraznil, že v konaní bolo preukázané, že pokiaľ navrhovateľ vlastnil nejaké veci a zariadenia, o týchto veciach uzatvoril kúpnu zmluvu so G. C. s.r.o., ktorú žiadnym spôsobom nespochybnil a minimálne uzavretím tejto zmluvy stratil aktívnu legitimáciu k veciam, ktoré sú predmetom zmluvy. Po uzatvorení zmlúv, G. C. s.r.o. prevádzkovalo W. na C. a bez vecí, ktoré navrhovateľ uvádza vo svojom návrhu by vleky prevádzkované byť nemohli. K veciam v k.ú. Y. - Q. uplatnil vlastnícke právo iný subjekt, tieto veci nemá vo vlastníctve ani v držbe, ani nemá vedomosť, kde sa nachádzajú. Navrhovateľ nepreukázal, že by veci, ktoré sú predmetom návrhu boli v držbe odporcu. Nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v tomto konaní a ani skutočnosť, že by bol vlastníkom predmetných vecí, sám tieto veci nedokázal špecifikovať. Odporca sa podaným odvolaním smerujúcim voči výroku rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania domáhal , aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tomto výroku zmenil tak, že mu prizná náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle jeho špecifikácie, ktorá vychádza z hodnoty sporu minimálne 33.193,32 Eur, z ktorej vychádzal pri vyčíslení predmetu trov konania. Vytýkal súdu prvého stupňa, že určil hodnotu predmetu konania podľa ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., keď podľa jeho názoru bolo potrebné vychádzať z § 9 ods. 1 citovanej vyhlášky, podľa ktorého sadzba odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby. Aj zo samotných dokladov navrhovateľa mal za to, že tieto veci majú svoju hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Z tohto dôvodu nepovažoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne, keď vychádzal zo skutočnosti, že sa jedná o spor, ktorého hodnotu nie je možné vyjadriť v peniazoch. Krajský súd vo veci nariadil pojednávanie podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a po preskúmaní a prejednaní danej veci dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom a odporcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky navrhovateľa vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné. Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými v citovanom zákonom ustanovení pod písm. a/ až f/. V prejednávanej veci navrhovateľ v podanom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.). Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je treba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 132 až § 135 O.s.p.. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil, včítane svedeckých výpovedí, podľa zásad uvedených v ust. § 132 a nasl. O.s.p. a správne aplikoval predpisy hmotného práva. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané a navrhovateľom ani v odvolaní tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. V danej veci sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal vydania vecí, o ktorých tvrdil, že sú jeho výlučným vlastníctvom, a ktoré mu mal odporca bezdôvodne zadržiavať. Domáhal sa tak ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Citovaným zákonným ustanovením Občianskeho zákonníka je zabezpečená ochrana vlastníckeho práva, ktorého obsahom je oprávnenie vlastníka, predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, a to pomocou vlastníckych žalôb. V citovanom zákonnom ustanovení sú zakotvené dve typické žaloby, a to žaloba negatórna (žaloba na stanovenie povinnosti zdržať sa zásahu do vlastníckeho práva) a žaloba vindikačná, resp. reivindikačná (žaloba na vydanie veci). Zmyslom žaloby na vydanie veci je dosiahnuť faktický výkon vlastníckeho práva k vlastnej veci, t.j., aby vlastník mohol s vecou nielen právne, ale aj fakticky disponovať (aby mal vec vo svojej moci). Z tohto dôvodu sa môže domáhať žalobou na vydanie veci od toho, kto ju neprávom zadržiava. Podmienky úspešnosti žaloby na vydanie veci (vindikačnej žaloby) sú jednak preukázanie, že vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka, ale nachádza sa v moci inej osoby, ktorá predmetnú vec odmieta vydať a bráni tak vlastníkovi vo výkone jeho vlastníckeho práva podľa § 123 Občianskeho zákonníka, jednak preukázanie, že odporca má vec u seba, a preto má možnosť vec vlastníkovi vydať (ak by vec bola spotrebovaná, zničená alebo scudzená, prichádza do úvahy len žaloba o náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka), ďalej, že predmetom žaloby je vec, o vydanie ktorej sa žiada, ktorá musí byť individualizovaná takým spôsobom, aby ju bolo možné odlíšiť od iných vecí, najmä od vecí rovnakého druhu s tým, že odporca vec zadržiava protiprávne, t.j. bez existencie záväzkového právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a vlastník musí preukázať existenciu vlastníckeho práva, oprávnenej držby alebo detencie k veci, o vydanie ktorej žiada. V danej veci, pokiaľ ide o vydanie hnuteľných vecí k vleku U. H XXX L vybudovaného na KN parc. č. XXXX/X v k.ú. C.-C. (horný vlek), dospel odvolací súd k zhodnému názoru ako súd prvého stupňa, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o vydanie veci, nakoľko nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností, že je vlastníkom vecí, ktorých vydania sa od odporcu domáha. Pokiaľ navrhovateľ odvodzoval svoje vlastnícke právo k uvedeným veciam zo spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 7C/397/2001, poukazoval na výpovede svedkov, ako i na výdavkový doklad číslo zákazky XXXXX zo dňa 07.04.1993 vydaného C. G. a.s., C. H., odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa má za to, že uvedené listinné dôkazy a svedecké výpovede nie sú dostatočným dôkazom na preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa k sporným hnuteľným veciam. Z pripojeného spisu sp. zn. 7C/397/2001, a to z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 02.11.2005, č.k. 7C/397/2001-350 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.01.2007, č.k. 4Co/355/2006-436 nesporne vyplýva, že návrh navrhovateľa (W. so sídlom C. H., M. XXXX/X-X) na určenie vlastníckeho práva k lyžiarskemu vleku H XXX postaveného na parc. č. XXXX/ X k.ú. C.-C. tzv. hornému vleku bol zamietnutý ako nedôvodný, keď navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v tom, že nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k tomuto lyžiarskemu vleku vrátane ostatných vecí s ním súvisiacich. Ani jeden z citovaných rozsudkov sa nezaoberal otázkou, kto je vlastníkom sporného vleku, keď oba súdy pre posúdenie dôvodnosti nároku navrhovateľa na určenie vlastníckeho práva považovali za rozhodujúce, že navrhovateľ nenadobudol vlastnícke právo v tomuto vleku na základe hospodárskych zmlúv č. X/XX a XX/XX, od ktorých odvodzoval v tomto konaní svoj nárok. Mylne potom navrhovateľ v preskúmavanej veci (T. s r.o.) vyvodzoval existenciu svojho vlastníckeho práva k tzv. hornému vleku z rozsudkov vydaných v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 7C/397/2001, z ktorých uvedený záver nevyplýva. Odvolací súd dospel preto k jednoznačnému záveru, že ani z listinných dôkazov predložených v tomto súdnom konaní, ani po oboznámení sa s uvedeným spisom sp. zn. 7C/397/2001 nie je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti ustáliť, že vlastníkom lyžiarskeho vleku U. typ H XXX L postaveného na KN parc. č. XXXX/X v k.ú. C.-C. tzv. horného vleku a jeho súčastí je navrhovateľ. Z týchto dôvodov nepreukázal navrhovateľ svoju aktívnu legitimáciu v tomto súdnom konaní na podanie návrhu na vydanie vecí súvisiacich s týmto lyžiarskym vlekom, keď nepreukázal, že je vlastníkom týchto vecí a tým aj nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia vyplývajúceho z ust. § 126 ods. l Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktorých vydania sa navrhovateľ domáhal v súvislosti s vlekom U. H XXX L postaveného na KN parc. č. XXXX/X a XXXX/X v k.ú. C.-C. a jeho súčastí a v súvislosti s vlekom VL XXX v k.ú. Y.-Q. a jeho súčastí je možné konštatovať, že z obsahu spisu sa javí, že vlastníkom uvedených vecí je navrhovateľ. Predpokladom úspešnosti žaloby o vydanie veci je však okrem preukázania vlastníckeho práva k sporným veciam tiež okolnosť, že odporca má sporné veci ku dňu podania návrhu na začatie konania o vydanie veci neoprávnene u seba. Preskúmaním danej veci, vrátane pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 3C/77/00 odvolací súd zistil, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.05.2000, č.k. 17Co/215/2000-30 bolo zmenené rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25.02.2000, č.k. 3C/77/00-23 tak, že odporcovi, ktorý je totožný s odporcom v danej veci bola uložená povinnosť zdržať sa užívania lyžiarskych vlekov VL XXX v C.-C. a H XXX v Y.-Q. do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 3C/77/00, ktoré konanie vo veci samej sa týkalo vydania kľúčov od týchto lyžiarskych vlekov a umožnenia užívania týchto vlekov navrhovateľovi. Citované rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2000. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 03.04.2002 č.k. 3C/77/2000-68 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 02.10.2002 č.k. 19Co/262/2002 bolo opätovne nariadené predbežné opatrenie, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zdržať sa užívania lyžiarskych vlekov VL XXX v k.ú. Y. - Q. a H XXX v k.ú. C.-C., ktoré bolo nariadené z dôvodu zmeny návrhu spočívajúcej aj v správnom označení katastrálnych území, v ktorých sa predmetné lyžiarske vleky nachádzali. Zo zhodných prejavov účastníkov v priebehu súdneho konania vyplýva, že minimálne od nariadenia tohto predbežného opatrenia odporca predmetné vleky neužíval, rešpektoval rozhodnutie súdu o nariadení predbežného opatrenia. Konanie vo veci samej v danej veci sp. zn. 3C/77/2000 bolo skončené v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom z dôvodu existencie mimosúdneho vyporiadania účastníkov ohľadne niektorých vecí, ktoré boli predmetom konania, uznesením zo dňa 10.01.2008 č.k. 3C/77/00-134, ktorým bolo konanie zastavené. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.01.2008. Žaloba o vydanie veci bola podaná na Okresný súd Považská Bystrica dňa 28.02.2008, t.j. necelý mesiac po právoplatnosti skončenia konania 3C/77/00. Z obsahu spisu a prednesov zástupcu navrhovateľa na pojednávaní odvolacieho súdu vyplynulo, že k späťvzatiu návrhu v konaní sp. zn. 3C/77/2000 došlo v dôsledku existencie dohody o urovnaní uzavretej medzi navrhovateľom, odporcom, obchodnou spoločnosťou G. C. s.r.o., obchodnou spoločnosťou X. H. s.r.o. a Ing. W. Y., ktorú účastníci tejto dohody uzavreli za účelom vysporiadania vzájomných záväzkov a pohľadávok vyplývajúcich zo súdnych sporov, vedených na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 7C/397/2001 a 5C/199/2005. V citovanej dohode v bode 2.7 sa okrem dohody o nepokračovaní v trestných konaniach, voči ktorémukoľvek účastníkovi dohody alebo aj vo vzťahu k tretím osobám, pokiaľ sa toto týka vybavenia a zariadenia súvisiaceho slúžiaceho na prevádzkovanie W. strediska C. v k.ú. C., tiež navrhovateľ, X. H. s r.o. a Ing. W. Y. prehlásili, že nebudú spochybňovať alebo viesť nijaké konania o nehnuteľnostiach voči lyžiarskemu klubu a G. C. s.r.o. a nebudú spochybňovať a viesť nijaké konania o vybavení a zariadeniach slúžiacich na prevádzkovanie W. strediska C. voči G. C. s.r.o. po uzavretí riadnej kúpnej zmluvy. Z obsahu spisu, ako i výsledku pojednávania odvolacieho súdu nesporne vyplýva, že odporca lyžiarske vleky, tzv. dolný vlek a vlek VL XXX v k.ú. Y. - Q. neužíval od právoplatnosti rozhodnutia súdu o predbežnom opatrení v konaní 3C/77/00. Následne navrhovateľ dňa 04.11.2003 uzavrel s Obcou C. zmluvu o nájme tzv. dolného vleku na dobu určitú a uvedený subjekt, sporný vlek, prevádzkoval v rokoch 2003, 2004. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že nájomnou zmluvou zo dňa 15.12.1994 odporca so súhlasom navrhovateľa dal vlek VL XXX, ale aj vlek VL XXX v k.ú. Y. - Q. do podnájmu C. I. M., so sídlom C. H., M. XXXX/X-X, ktorý sporné vleky užíval až do roku 2000. V danej veci je tiež nesporné, že v minulosti odporca užíval nielen vleky, ktorých súčasti sú predmetom tohto konania o vydanie veci, ale užíval v k.ú. Y.-Q. minimálne jeden ďalší lyžiarsky vlek - VL XXX a užíval tiež vleky v lyžiarskom stredisku I. a lyžiarskom stredisku D.. V súčasnosti odporca neprevádzkuje žiaden lyžiarsky vlek, nedisponuje so žiadnou z vecí, ktorých vydania sa navrhovateľ domáha. Za daného skutkového zisteného stavu odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa musí konštatovať, že navrhovateľ nepreukázal, že odporca má vo svojej dispozícii veci, ktorých vydania sa domáha vo vzťahu k tzv. dolnému vleku v k.ú. C. - C. a vo vzťahu k vleku VL XXX v k.ú. Y.-Q. , tieto odporca neužíval od nariadenia predbežného opatrenia súdom na návrh navrhovateľa v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 3C/77/00, teda minimálne od roku 2002, tieto veci preukázateľne užívali iné subjekty na základe nájomnej zmluvy alebo zmluvy o podnájme (B. C., M. C. I., G. C. s r.o.), a preto nie je možné považovať návrh navrhovateľa na vydanie sporných vecí za dôvodný, keď nebolo preukázané, že odporca má, resp. mal ku dňu podania návrhu na začatie tohto súdneho konania, uvedené hnuteľné veci fakticky vo svojej moci, zadržiaval ich bez právneho dôvodu a odmietal ich navrhovateľovi vydať. Odvolací súd sa zaoberal i ďalšou podmienkou úspešnosti žaloby na vydanie veci, a tou je opísanie veci, ktorých vydania sa navrhovateľ domáha takým spôsobom, aby boli identifikovateľné tak, že ich nebude možné zameniť s inými vecami rovnakého druhu. Vzhľadom ku skutočnosti, že z obsahu spisu vyplýva a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, že odporca užíval v minulosti viacero vlekov nielen v k.ú. C.-C., ale i v k.ú. Y.-Q. (minimálne vlek VL XXX a VL XXX), ale aj lyžiarske vleky v strediskách I. a D., bolo potrebné, aby navrhovateľ popis veci, ktorých vydania sa domáhal upresnil a doplnil ich označenie tak, aby neboli zameniteľné s inými vecami. V posudzovanej veci navrhovateľ identifikáciu predmetných vecí nerealizoval a i v odvolaní vo veci samej konštatoval, že nie je v jeho možnostiach bližšie sporné veci špecifikovať. Preto dospel súd prvého stupňa k správnemu záveru, že nebolo možné návrhu navrhovateľa na vydanie vecí vyhovieť aj z dôvodu, že veci uvedené v návrhu na začatie konania boli nedostatočne špecifikované, bolo možné ich zameniť s inými vecami, ktoré v minulosti odporca užíval (vleky v lyžiarskom stredisku I., v lyžiarskom stredisku D., vlek V XXX Y. -Q.). Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdil. V ďalšej časti sa odvolací súd zaoberal dôvodmi odvolania odporcu proti trovám prvostupňového konania. Súd prvého stupňa v danej veci o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému odporcovi náhradu trov spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 388,95 Eur, k rukám zástupcu odporcu JUDr. G. M.. Odporca v podanom odvolaní nespochybňoval právne posúdenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého mu boli trovy konania priznané, nespochybňoval ani počet úkonov právnej služby, domáhal sa však, aby základná sadzba tarifnej odmeny v danej veci vychádzala z tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a tvrdil, že súd prvého stupňa nesprávne určil základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo podľa druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je 1/13-ina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. V danej veci je nesporné, že navrhovateľ hodnotu sporu žiadnym spôsobom nevyčíslil a počas celého súdneho konania pred súdom prvého stupňa sa účastníci vyčíslenia hodnoty sporu nedomáhali. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom tohto konania je vydanie vecí súvisiacich s tromi lyžiarskymi vlekmi, pričom návrh navrhovateľa na ich vydanie bol zamietnutý i z dôvodu, že uvedené veci sú nedostatočne špecifikované tak, aby neboli zameniteľné s inými vecami rovnakého druhu. Z tohto dôvodu je odvolací súd rovnakého názoru ako súd prvého stupňa, že hodnotu vecí, ktoré nie sú dostatočne špecifikované, bez ustálenia kde a u koho sa nachádzajú a či vôbec existujú, nie je možné v danej veci zistiť. Z tohto dôvodu považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, keď pri stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie v tomto súdnom konaní vychádzal z ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a odmenu za 1 úkon právnej služby stanovil podľa času vykonania jednotlivých úkonov, za správne. Z týchto dôvodov odvolacie námietky odporcu ohľadne výšky tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby nepovažoval za dôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách prvostupňového konania potvrdil ako vecne správne. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1, § 224 ods. 1, § 151 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na úspech odporcu mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania spočívajú v odmene zástupcu odporcu za 1 úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (písomné vyjadrenie k odvolaniu) 1 x 55,49 Eur, 1 x režijný paušál 7,21 Eur, 19% DPH zo sumy 62,70 Eur vo výške 11,91 Eur. Trovy odvolacieho konania predstavujú celkom sumu 74,61 Eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uložil súd navrhovateľovi zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania advokátovi, ktorý zastupoval odporcu v odvolacom konaní. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .