Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/118/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3709200708 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3709200708.2 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa K. I., bytom T. XXX, zastúpeného JUDr. M. F., advokátom so sídlom T. F., H. XXX/X-X proti odporcovi M. F.-Y., s.r.o., so sídlom T. XXX, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. H. H., advokát spol. s.r.o., U. XXX/X, T. F., IČO: XX XXX XXX, v konaní o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30. januára 2012, č.k. 8C/16/2009-318, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania a vo výroku o trovách konania štátu p o t v r d z u j e . Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 44,36 Eur, na účet zástupcu odporcu JUDr. H. H., advokát spol. s.r.o., do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa po zmene žalobného petitu, ktorú súd pripustil uznesením na pojednávaní dňa 02.09.2009, domáhal, aby odporcovi bola uložená povinnosť zdržať sa údenia mäsa, škvarenia masti a s tým spojeného spustenia kompresorov chladiaceho zariadenia mäsovýroby a používania koľajníc na prepravu zaveseného mäsa v čase nočného pokoja a zároveň povinnosť premiestniť kompresory chladiaceho zariadenia mäsovýroby a koľajnice na prepravu zaveseného mäsa z tej časti prevádzkárne , v ktorej sú umiestnené do takej časti prevádzkárne nachádzajúcej sa v okrese Považská Bystrica, v obci Prečín v k.ú. Prečín vedenej na LV č. XXX, postavenej na parcele č. XXX/X alebo predajne nachádzajúcej sa v okrese Považská Bystrica, v obci Prečín, k.ú. Prečín prevádzkovanej v jeho rodinnom dome pod súp. č. XXX, postavenom na parcele č. XXX/X, vedenom na LV č. XXX, z ktorej nebude doliehať žiadny hluk, vznikajúci pri prevádzkovaní mäsovýroby odporcom, na susediacu parc.č. č. XXX, vedenú na LV č. XXX, nachádzajúcu sa v okrese Považská Bystrica v obci Prečín v k.ú. Prečín, na ktorej je postavený rodinný dom navrhovateľa pod súp. č. XXX. Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie, záver znaleckého posudku a skutočnosť, že v súčasnej dobe prevádzka odporcu preukázateľne neprodukuje nadmerné imisie hlukové alebo pachové, čo potvrdil aj sám navrhovateľ, zamietol návrh v celom rozsahu. Navrhovateľ rozhodne nepreukázal vážne ohrozenie svojho zdravia, zvlášť, keď jeho dom je v tesnej blízkosti cestnej komunikácie, pričom z hlukovej štúdie zo dňa 31.10.2008 jednoznačne vyplynulo, že práve cestná doprava produkuje hluk v hodnotách vyšších, než sú prípustné hodnoty, pričom merania boli vykonávané pri spustení všetkých agregátov, ktoré sa nepravidelne spúšťali a napriek tomu hladina hluku z prevádzky odporcu bola nižšia, než hladina hluku z cestnej dopravy. Argumentáciu navrhovateľa, že je rušený aj počas spánku, pričom preukázateľne spálňu situoval do neskolaudovanej prístavby, ktorá nemala slúžiť na bývanie, ale len ako sklad, je práve z dôvodu neskolaudovania tejto prístavby ako bytovej jednotky právne bezvýznamná. Z dôkazov v spise jednoznačne vyplynulo, že účastníci konania majú spory charakteru susedských sporov. Súdu sa návrh navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi javí skoro až šikanózny, keďže jeho sťažnosti na odporcu sú podávané od roku 2007, ale keď mohol zásadným spôsobom ovplyvniť, resp. znemožniť možnosť povolenia tejto prevádzky zostal nečinným a proti stavebnému povoleniu z roku 2009 sa neodvolal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 417 ods. 2. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov konania. Trovy konania odporcovi vznikli titulom právneho zastúpenia za 4 x á 53,49 Eur, 1 x 57 Eur, 1 x 13,37 Eur, 1 x 14,25 Eur, 1 x 58,69 Eur, za úkony vykonané v roku 2009 v počte 5, súd priznal hotové výdavky á 6,95 Eur a DPH 19% z hodnoty 73,81 Eur, za úkony vykonané v roku 2011 priznal súd hotové výdavky 2 x á 7.41 Eur a za úkon v roku 2012 1 x á 7,63 Eur, z úkonov vykonaných v roku 2011 a 2012 v počte 3 súd priznal 20% DPH z hodnoty úkonov a hotových výdavkov 152,39 Eur, t.j. DPH predstavuje sumu 30,48 Eur. Spolu súd priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 458,97 Eur. S poukazom na § 148 ods. 1 O.s.p. uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy konania štátu, spočívajúcej vo vyplatenej odmene znalcovi s tým, že záloha, ktorú navrhovateľ poskytol vo výške 2.000 Eur bola spotrebovaná, znalec si uplatnil znalečné, ktoré mu bolo priznané vo výške 2.309,18 Eur a rozdiel súd vyplatil z rozpočtových prostriedkov súdu na základe uznesenia, č.k. 8C/16/2009-296 z 24.11.2011. K náhrade trov konania štátu bol navrhovateľ zaviazaný z dôvodu, že bol v konaní neúspešný. Proti tomuto rozsudku, vo výroku o náhrade trov konania podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania zmenil tak, že trovy právneho zastúpenia odporcovi neprizná a zaviaže odporcu, aby nahradil trovy konania titulom vyplatenej odmeny znalcovi vo výške 2.309,18 Eur. Uviedol, že nepochybne podal návrh voči odporcovi dôvodne, vychádzajúc z tvrdenia regionálneho úradu verejného zdravotníctva o výške hladiny hluku. Za nepochybné považoval i to, že v prípade, že by odporca počas merania znaleckou organizáciou dňa 19.04.2011 a 11.07.2011 všetky kompresory spustil, bola by nameraná vyššia hladina hluku ako je prípustná. Konanie odporcu, ktorý odmietal spustiť kompresory pre účel merania bolo účelové, aby mu bolo vydané kolaudačné rozhodnutie a čas, po ktorý nemohlo byť meranie vykonané z dôvodov na strane odporcu, tento využil na skončenie kolaudačného konania. Takýto postup považoval v rozpore s dobrými mravmi, a preto nemôže požívať právnu ochranu. Dôvodnosť podaného návrhu a konanie odporcu považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p., kedy súd nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Vytýkal súdu prvého stupňa, že neprihliadol ku okolnostiam, že odporca, ktorému má byť priznaná náhrada trov konania úmyselne a zavádzajúco tvrdil nepravdu, sabotoval vykonanie dôkazov, nerešpektoval pokyny súdu na ohliadne a podobne. Za spravodlivé považoval, aby trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia a v trovách znaleckého dokazovania znášal odporca. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, vo výroku o trovách konania a trovách konania štátu potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že navrhovateľ podal na súd návrh, ktorý bol právne nedôvodný, čo v konaní namietal jeho právny predchodca, v dôsledku čoho navrhovateľ zmenil svoj návrh podaním zo dňa 23.02.2009. Dňa 17.07.2009 opätovne navrhovateľ zmenil svoj žalobný návrh a domáhal sa, aby súd uložil jeho právnemu predchodcovi zdržať sa údenia mäsa, škvarenia masti a tým spojeného spustenia kompresorov, chladiaceho zariadenia mäso výroby a používania koľajníc na prepravu závesného mäsa v čase nočného pokoja a zároveň že je povinný premiestniť kompresory chladiaceho zariadenia mäso výroby a koľajnice na prepravu zaveseného mäsa z tej časti prevádzkarne, ktoré sú umiestnené do takej časti prevádzkarne, v ktorej nebude doliehať žiaden hluk vznikajúci pri prevádzkovaní mäso výroby na susediacu parcelu č. XXX. Uvedený petit považoval za neurčitý, nevykonateľný a šikanózny. Poukázal na skutočnosť, že do tohto súdneho konania vstúpil ako právny nástupca pôvodného odporcu dňa 24.08.2010. Podľa jeho názoru, súd prvého stupňa správne návrh ako šikanózny voči nemu, s poukazom na znalecké dokazovanie, zamietol. Vyjadril názor, že § 150 O.s.p. sa na daný prípad nevzťahuje, pretože tu nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, aby súd výnimočne náhradu trov konania nepriznal. Citované zákonné ustanovenie tiež nedovoľuje súdu, aby priznal trovy konania účastníkovi, ktorý v spore podľahol voči účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech ani aby účastníka, ktorý mal v konaní úspech zaviazal v takomto prípade nahradiť štátom preddavkované znalečné. Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania a výroku o náhrade trov konania štátu a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v tejto časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Rozsudok okresného súdu nebol účastníkmi napadnutý odvolaním vo výroku vo veci samej, ktorým bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý, preto krajský súd rozsudok v tejto časti nepreskúmaval, tento nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal výlučne výrok o náhrade trov prvostupňového konania a výrok o náhrade trov konania štátu. V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Princíp zodpovednosti za výsledok (princíp úspešnosti) je zakotvený v ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v dôsledku ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa proti odporcovi po opakovanej zmene žalobného petitu domáhal uloženia povinnosti zdržať sa údenia mäsa, škvarenia masti a s týmto spojeného spustenia kompresorov chladiaceho zariadenia mäsovýroby a používania koľajníc na prepravu zaveseného mäsa v čase nočného pokoja a zároveň uloženia povinnosti premiestniť kompresory chladiaceho zariadenia mäsovýroby a koľajníc na prepravu zaveseného mäsa z tejto časti prevádzkarne, ktorej sú umiestnené do takej časti prevádzkarne odporcu nachádzajúcej sa v okrese Považská Bystrica v obci Prečín v k.ú. Prečín, vedenej na LV č. XXX, postavenej na parcele č. XXX/X alebo predajne odporcu nachádzajúcej sa v okrese Považská Bystrica v obci Prečín, k.ú. Prečín prevádzkovanej v jeho rodinnom dome pod súp. č. XXX postavenom na parcele č. XXX/X vedenom na LV č. XXX, z ktorej nebude doliehať žiaden hluk, vznikajúci pri prevádzkovaní mäso výroby odporcom na susediacu parcelu č. XXX, vedenú na LV č. XXX, nachádzajúcu sa v okrese Považská Bystrica v obci Prečín v k.ú. Prečín, na ktorej je postavený rodinný dom navrhovateľa pod súp. č. XXX. Návrh navrhovateľa bol v celom rozsahu zamietnutý s poukazom na vykonané dokazovanie a záver znaleckého posudku z dôvodu, že prevádzka odporcu preukázateľne neprodukuje nadmerné imisie hlukové alebo pachové, čo potvrdil i sám navrhovateľ a nepreukázal tak vážne ohrozenie svojho zdravia, zvlášť keď jeho dom je v tesnej blízkosti cestnej komunikácie a z hlukovej štúdie jednoznačne vyplynulo, že práve cestná doprava produkuje hluk v hodnotách vyšších, než sú prípustné, pričom merania boli vykonávané pri spustení všetkých agregátov, ktoré sa nepravidelne spúšťali a napriek tomu hladina hluku z prevádzky bola oveľa nižšia, nech hladila hluku z cestnej dopravy. Návrh navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi sa javil súdu prvého stupňa až šikanózny. Rozhodnutie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť, nakoľko odvolanie voči tejto časti rozsudku súdu prvého stupňa nebolo podané. Z uvedeného vyplýva, že odporca mal v konaní plní úspech, a preto okresný súd správne rozhodol, že sú splnené podmienky pre postup pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Pri určení náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vychádza súd zo zásady účelnosti, či účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých vynaložených trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Navrhovateľ v podanom odvolaní výšku náhrady trov konania, ktoré boli priznané odporcovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nespochybnil. Vyjadroval sa k postupu dokazovania súdom prvého stupňa a mal za to, že postup odporcu v konaní bol v rozpore s dobrými mravmi, a preto nepožíva ochranu. Domáhal sa, aby súd o trovách konania rozhodol podľa § 150 O.s.p., keď dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie citovaného zákonného ustanovenia videl v tejto skutočnosti, že jeho návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a v konaní odporcu v priebehu prvostupňového konania . Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Zo slovného znenia tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a slúži k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Výnimočnosť z hľadiska aplikácie citovaného zákonného ustanovenia odvolací súd nemohol vidieť v okolnostiach danej veci ani v pomeroch na strane navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ vidí dôvody hodné osobitného zreteľa v jeho tvrdení, že jeho návrh bol podaný dôvodne, odvolací súd sa s týmto jeho tvrdením stotožniť nemôže, nakoľko bol v konaní neúspešný, keď jeho žaloba bola v celom rozsahu ako nedôvodná zamietnutá. Nemožno prehliadnuť, že súdny spor začal výlučne na návrh navrhovateľa, ktorý na svojom návrhu trval napriek tej skutočnosti, že bol v dôkaznej núdzi. Odporca bol so svojou obranou v konaní úspešný, a preto nemožno spravodlivo žiadať, aby znášal trovy konania, ktoré v danom konaní vznikli tým, že si navrhovateľ na preukazovanie dôvodnosti svojho návrhu zvolil vykonanie znaleckého dokazovania. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal, aby odvolací súd prihliadol k okolnostiam danej veci pri vykonávaní dokazovania pred súdom prvého stupňa, keď podľa jeho názoru odporca úmyselne a zavádzajúco tvrdil nepravdu, sabotoval vykonanie dôkazu, nerešpektoval pokyny súdu na ohliadke a podobne, odvolací súd len konštatuje, že uvedené tvrdenia navrhovateľa nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom pre použitie ust. § 150 O.s.p.. Pokiaľ ide o výšku trov konania pred súdom prvého stupňa, ktoré odporca vynaložil na účelné bránenie svojho práva, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, dôvody a výpočet trov konania vykonaných súdom prvého stupňa považuje za správny a v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti. Treba zdôrazniť, že navrhovateľ výšku trov konania vo svojom odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil. Z týchto dôvodov krajský súd rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania ako vecne správne potvrdil. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkovi právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia má štát v občianskom súdnom konaní proti účastníkom právo na náhradu trov, ktoré v konaní platil v prípade, že u účastníkov nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 138 O.s.p.). Pre vznik práva štátu na náhradu trov konania sa vyžaduje splnenie troch kumulatívnych predpokladov - štát skutočne zaplatil trovy konkrétneho konania podľa § 140 ods. 2 alebo § 141 ods. 2 O.s.p., neúspech povinného účastníka v sporovom konaní a zistenie, že účastník ktorému svedčí povinnosť zaplatiť trovy konania štátu, nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V sporovom konaní má štát právo na náhradu trov konania voči tomu účastníkovi, ktorý bol v konaní neúspešný, a preto mu bola uložená povinnosť na náhradu trov konania vo vzťahu k druhému účastníkovi. Procesný dôvod nerozhoduje, môže ísť o rozhodnutie o trovách podľa § 146 ods. 2, § 142 ods. 1, 2, 3, § 143 O.s.p.. V preskúmavanej veci je nepochybné, že trovy konania štátu skutočne vznikli tým, že znalečné bolo v časti 2.309,18 Eur vyplatené znaleckému ústavu z rozpočtových prostriedkov štátu (rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24.11.2011, č.k. 8C/16/2009-296). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ štát trovy konania spočívajúce v znalečnom zaplatil, nie je možné jeho nárok spochybniť tvrdením, že platenie trov bolo nadbytočné, dôkaz nebol potrebný alebo bol nadbytočný, resp. nebol vykonaný správne. Z rozsudku okresného súdu vo veci samej zo dňa 30.01.2012, č.k. 8C/16/2009-318 vyplýva, že navrhovateľ bol neúspešným účastníkom v tomto sporovom konaní, bola mu uložená povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 458,97 Eur. Navrhovateľovi potom jednoznačne svedčí aj povinnosť zaplatiť trovy konania štátu , ktoré v danom súdnom konaní vznikli. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. na rozhodovanie súdu o trovách konania štátu nedopadá a preto nie je možné ho aplikovať. U navrhovateľa neboli zistené predpoklady pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že v danej veci boli splnené všetky predpoklady pre rozhodnutie, aby bola navrhovateľovi uložená povinnosť nahradiť trovy konania štátu, ktoré v tomto súdnom konaní vznikli. Námietky vznesené navrhovateľom v odvolacom konaní, týkajúce sa postupu odporcu v konaní a dôvodnosti jeho návrhu sú námietkami, ktoré mali byť vznesené v odvolaní voči rozhodnutiu súdu vo veci samej a pri rozhodovaní súdu o trovách konania a o trovách konania štátu nemôže odvolací súd na ne prihliadať. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania a o trovách konania štátu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si podľa § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu boli v zmysle § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p. priznané. Nakoľko predmetom odvolacieho konania je len výrok o náhrade trov konania a výrok o náhrade trov konania štátu, základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za 1 úkon právnej služby v tomto odvolacom konaní je podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 55,61 Eur (podľa § 14 ods. 2 písm. c/ vyhlášky predstavuje odmena za úkon právnej služby - odvolanie proti rozhodnutiu o trovách konania, trovách konania štátu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, 1-icu základnej sadzby tarifnej odmeny), paušálna náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,63 Eur, 20% DPH z hodnoty, t.j. 12,65 Eur. Navrhovateľovi by patrila celkom náhrada trov odvolacieho konania spočívajúca v trovách právneho zastúpenia vo výške 75,89 Eur, odvolací súd mu však priznal náhradu trov odvolacieho konania len vo výške ním uplatnených trov, t.j. vo výške 44,36 Eur, keď nemohol priznať viac ako sa odporca svojim návrhom domáhal ( § 151 ods. l O.s.p.). Náhradu trov odvolacieho konania je navrhovateľ povinný zaplatiť do rúk zástupcu odporcu. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .