Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 8Cob/53/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3709206181 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3709206181.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Natálie Čekanovej a členov senátu JUDr. Márie Prikrylovej a JUDr. Dariny Legerskej v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpený B.. M. R., advokátom so sídlom Z. XX, K. proti žalovanému B. E., bytom I. XXXX/XX, O. K. o zaplatenie 570,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp. zn. 9Cb/247/2009-164 zo dňa 6. októbra 2010, takto r o z h o d o l : Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 238,99 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 01.09.2007 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a . Zároveň m e n í výrok napadnutého rozsudku vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 19,60 eur. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Považskej Bystrici napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 570,93 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 570,93 eur od 01.09.2007 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 19,60 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 83,52 eur k rukám jeho advokáta. Rozhodnutie odôvodnil tak, že zmluvu o revolvingovom úvere, ktorú účastníci uzavreli dňa 26.07.2005 posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu o úvere v zmysle Zák. č. 258/2001 Z.z. Vzhľadom na obligatórnu písomnú formu zmluvy (§ 4 ods. 1 cit. zákona) konštatoval, že nedodržanie písomnej formy zmluvy v danej veci spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Mal za preukázané, že žalobca si vo formulárovom návrhu na uzatvorenie zmluvy vyhradil právo prijať alebo neprijať návrh na uzavretie zmluvy. Zároveň si ponechal časový priestor na rozhodnutie o prijatí návrhu žalovaného na uzavretie zmluvy o poskytnutí úverového rámca až na čas, kedy žalovaný riadne zaplatí poskytnutý spotrebiteľský úver. Žalobca v konaní nepreukázal, že žiadosť žalovaného o poskytnutie úverového rámca prijal, ani že mu písomne oznámil výšku maximálneho úverového rámca, ktorý je pripravený mu poskytnúť. Peňažné prostriedky poskytnuté v rámci úverového rámca žalovaný čerpal a spočiatku i riadne poukazoval splátky úveru na účet žalobcu. Z úverového účtu žalovaný postupne vyčerpal celkom 936,07 eur a na tento účet poukázal 365,14 eur. Rozdiel v sume 570,93 eur predstavuje bezdôvodné obohatenia získané žalovaným plnením žalobcu z absolútne neplatnej zmluvy o revolvingovom úvere, preto v tejto časti žalobe ako dôvodne podanej vyhovel. Vo zvyšku žalobu zamietol. O príslušenstve uplatnenej pohľadávky rozhodol tak, že žalobcovi priznal úroky z omeškania v zákonnej výške 8,5% ročne, podľa § 517 ods. 2 O.z. a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Námietku premlčania vznesenú žalovaným posúdil ako nedôvodnú z dôvodu, že žalobca uplatnil svoje právo včas dňa 07.07.2009 s ohľadom na to, že dlh žalovaného sa v celom rozsahu stal splatný 01.09.2007. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 40% v sume 19,60 eur titulom súdneho poplatku z návrhu a v sume 83,52 eur titulom trov právneho zastúpenia. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v časti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 570,93 eur a navrhoval, aby odvolací súd v tejto časti zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietol. Dôvodil, že on sumu 10.000,- Sk (331,94 eur) nikdy z bankomatu nevybral a v čase výberu tejto sumy mu to úverový rámec ani nedovoľoval. Okrem uvedeného uviedol, že súd prvého stupňa sa s námietkou premlčania nesprávne vysporiadal, lebo ak je zmluva zo dňa 26.07.2005 neplatná, tak žalobca svoj nárok uplatnil na súde dňa 07.07.2009 oneskorene. V ďalšom poukázal na to, že sa nemohol k veci vyjadriť a predložiť nové dôkazy, lebo hoci sa ospravedlnil z pojednávania, súd prvého stupňa vec prejednal bez jeho účasti. Navrhoval, aby odvolací súd uložil žalobcovi zaplatiť mu trovy odvolacieho konania spojené so zaplatením súdneho poplatku za odvolanie. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. On toto rozhodnutie akceptoval, lebo v konaní nedokázal preukázať písomné uzatvorenie predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Dôvody odvolania považuje za neopodstatnené a tvrdenia žalovaného o existencii nových dôkazov a o ospravedlnení neúčasti na pojednávaní za právne bezvýznamné. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na prejednanie veci nariadil pojednávanie podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si právo na zaplatenie sumy 818,46 eur s príslušenstvom uplatnil zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú so žalovaným uzavrel dňa 26.07.2005. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením tejto zmluvy súdom prvého stupňa, ktorý konštatoval, že pre nedodržanie písomnej formy zmluvy, ktorú obligatórne stanovuje § 4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z. je táto zmluvy absolútne neplatná, čo pre posúdenie uplatneného nároku je podstatné a to aj vrátane námietky premlčania vznesenej žalovaným. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný sa z neúčasti na pojednávaní dňa 06.10.2010 síce ospravedlnil, ale toto ospravedlnenie bolo doručené prvostupňovému súdu až dňa 08.10.2010, čo znamená, že v čase rozhodovania boli splnené podmienky pre postup súdu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., teda že vec mohol prejednať v neprítomnosti žalovaného a prihliadnuť pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. S ohľadom na tvrdenie žalovaného v konaní pred súdom prvého stupňa ohľadom sumy 10.000,- Sk (331,94 eur), výber zo dňa 25.09.2006, že túto sumu nemohol vybrať, lebo mu to karta nedovoľovala, tak postup súdu prvého stupňa, ktorý sa s obranou žalovaného vôbec nezaoberal a vychádzal iba z potvrdení žalobcu zo dňa 12.11.2009 (č.l. 31 spisu) o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverom prípade č. 4260346244 klienta Jozefa Tatranského a zo dňa 17.08.2010 (č.l. 143 spisu) a o čerpaní peňažných prostriedkov žalovaným, odvolací súd považoval za nesprávny. V zmysle § 12 ods. 1 tretia veta O.s.p., v náväznosti na § 6 O.s.p. súd mal vykonať dôkaz na tvrdenia žalovaného, nakoľko tento dôkaz by prispel k spoľahlivému zaisteniu skutkového stavu. Keďže účastníci konania sa až do rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý vyslovil právny názor o absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, riadili ustanoveniami zmluvy tak s ohľadom na obranu žalovaného, mal súd prvého stupňa zamerať dokazovanie na zistenie, či dňa 23.09.2006 žalovaný mal z úverového rámca 20.000,- Sk k dispozícii aktuálnu sumu, z ktorej by mohol čerpať 331,94 eur. V odvolacom konaní bol doložený výpis z účtu č. XXXXXXXXXXXXXX vedený na žalovaného, ktorý mu doručil žalobca, podľa ktorého ku dňu 31.08.2006 má žalovaný z úverového rámca 20.000,- Sk k dispozícii aktuálnu sumu 12.939,25 Sk (398,32 eur). V tejto sume je potrebné pripočítať splátku od žalovaného v sume 66,39 eur, o ktorú doplnil dňa 18.09.2006 (podľa potvrdenia žalobcu zo dňa 12.11.2009 z č.l. 32 spisu), takže reálne mal k dispozícii aktuálnu sumu vo výške 495,89 eur. V mesiaci september 2006 podľa potvrdenia doloženého žalobcom (č.l. 143), žalovaný čerpal dňa 03.09.2006 sumu 132,78 eur, dňa 08.09.2006 sumu 49,79 eur, dňa 20.09.2006 sumu 132,78 eur, celkom 315,35 eur, takže dňa 23.09.2006 na účte žalovaného bola k dispozícii aktuálna suma 180,54 eur (495,89 eur - 315,35 eur). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný dňa 23.09.2006 nemohol čerpať peňažné prostriedky v sume 331,94 eur. Týmto zistením už odvolací súd nemal dôvody pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ale mal dôvod pre zmenu napadnutej časti rozhodnutia podľa § 220 O.s.p. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa o posúdení námietky premlčania. Podľa § 107 ods. 2 O.z., najneskoršie sa právo na vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu premlčí za tri roky, a ak ide o prospech získaný úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď k neoprávnene získanému majetkovému prospechu došlo. Pre posúdenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je v súlade s ust. § 107 ods. 2 O.z. irelevantné, kedy sa stal nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia splatný. Okamih splatnosti má v tomto smere význam len v prípade priznania úrokov z omeškania. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Ak sa bezdôvodné obohatenie poskytuje postupne, po častiach, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, kedy k plneniu došlo. V danej veci žalovaný získal bezdôvodné obohatenie postupne, 31.07.2006, 12.08.2006, 20.08.2006, 03.09.2006 a nasl. Žalobca uplatnil svoje právo na súde dňa 07.07.2009 v rámci trojročnej premlčacej doby od jednotlivých výberov peňažných prostriedkov, teda včas, preto je námietka premlčania vznesená žalovaným bezdôvodná. Odvolací súd s ohľadom na zistené dospel k záveru, že bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré získal plnením žalobcu z neplatného právneho úkonu, netvorí len rozdiel medzi vyčerpanou sumou 936,07 eur a vrátenou sumou 365,14 eur, ale aj rozdiel, ktorý vznikne odpočítaním sumy 331,94 eur, ktorú žalovaný nečerpal. Žalovaný je takto povinný k vydaniu bezdôvodného obohatenia v sume 238,99 eur, preto odvolací súd v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a vo zvyšku žalobu zamietol. S rozhodnutím súdu prvého stupňa o uplatnených úrokoch z omeškania sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Zároveň odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade trov konania s ohľadom na zmenený úspech žalobcu v konaní, pri aplikácii § 142 ods. 2 O.s.p. bol tento úspešný v 30%, žalovaný v 70%, preto žalobcu zaviazal k náhrade trov žalovaného vo výške 40%, čo zo súdneho poplatku za odpor v sume 49 eur, predstavuje časť vo výške 19,60 eur. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému náhradu týchto trov nepriznal, lebo jeho úspech v odvolacom konaní bol čiastočný iba do sumy 238,99 eur. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.