Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/319/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710208076 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3710208076.1 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ G.. Y. U. O., bytom F. F. č. XXX, 2/ P. L., bytom F. F. č. XXX, 3/ Q. P., bytom T. č. XX, A., 4/ M. H., bytom F. F. č.XXX, všetci zastúpení JUDr. U. T., advokátom, so sídlom W. XX, W., proti odporcovi: H. a.s., Q. XXX/X, F. W., G.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Q., s.r.o., Ul. X. P. XXXX/X, F., o zaplatenie 6.811,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30. júna 2011, č.k. 4C/144/2010-224, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľom 1/, 2/, 3/, 4/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/, 3/, 4/, každému po 1.496,93 Eur s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 30.08.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi ďalej uložil povinnosť nahradiť navrhovateľom 1/ - 4/ trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. U. T. vo výške 2.197,40 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovatelia 1/ - 4/ sú zapísaní na LV č. XXXX, k.ú. F. F. ako podieloví spoluvlastníci pozemku parc. KN E XXX orná pôda o výmere XXXX m2 každý v podiele 1/4- iny. Predmetnú nehnuteľnosť v rozhodnom období od 30.08.2008 do 30.08.2010 užíval a aj v súčasnej dobe užíva odporca, a to vo výmere XXXX m2 pre účely svojej podnikateľskej činnosti. Za užívanie predmetnej nehnuteľnosti v rozhodnom žalovanom období odporca navrhovateľom žiadnu náhradu za užívanie časti tohto pozemku nezaplatil, mimosúdne sa s nimi na tomto nedohodol a žiadnu nájomnú ani inú zmluvu s nimi v tomto smere neuzatvoril. V priebehu konania bola medzi účastníkmi sporná výška bezdôvodného obohatenia, a preto na jej určenie nariadil súd znalecké dokazovanie. Uznesením zo dňa 31.01.2011, sp. zn. 4C/144/2010-187 súd ustanovil znalkyňu z odboru stavebníctva Ing. S. O., ktorej uložil vykonať ohliadku na mieste samom a určiť všeobecnú cenu nehnuteľnosti - parcely KN E č. XXX orná pôda o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. F. F. a vyčísliť výšku ročného nájomného za 1 m2 vzhľadom k cene pozemku za obdobie od 30.08.2008 do 30.08.2010. Znalkyňa Ing. S. O. vo svojom znaleckom posudku pod číslom XX/XXXX zo dňa 16.06.2011 v súlade s úlohou, ktorú jej stanovil súd, vyčíslila výšku ročného nájomného za 1m2 vzhľadom k cene dotknutého pozemku za obdobie od 30.08.2008 do 31.12.2008 vo výške 2,864 Eur/m2 a za obdobie od 01.01.2009 do 30.08.2010 vo výške 2,929 Eur/m2. Vychádzajúc z takto stanovenej výšky ročného nájomného pozemku vo vlastníctve navrhovateľov za obdobie od 30.08.2008 do 30.08.2010, pri užívaní odporcom plochy o výmere 1026 m2 potom prináleží bezdôvodné obohatenie v prospech navrhovateľa 1/ vo výške 1.498,92 Eur, navrhovateľa 2/ vo výške 1.498,92 Eur, navrhovateľa 3/ vo výške 1.498,92 Eur a navrhovateľa 4/ vo výške 1.498,92 Eur. Ako vyplýva z obsahu podaného znaleckého posudku (str. 14 posudku) znalkyňa konštatuje, že firma H., a.s. užíva len časť z pozemku parcele č. XXX (na strane 2 spisu je uvedená výmere 1026 m2, na ktorú dňa 30.06.2005 uzatvorili navrhovatelia s odporcom zmluvu o nájme, pričom táto výmera nie je podložená geometrickým plánom, je potrebné ju overiť), zvyšná časť pozemku parcely č. XXX je naďalej užívaná ako poľnohospodárska pôda - orná pôda. V závere znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že ohodnotenie vykonala v súlade s prílohou č. 3 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Ďalej uviedla, že ako vhodný je stanovený výpočet všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok podľa odseku G „výpočet všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok“ s tým, že všeobecná hodnota pozemku je stanovená výpočtom s použitím metódy polohovej diferenciácie. Výpočet všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok stanovený porovnaním výšky nájmu na základe predložených jednotlivých nájomných zmlúv a vyjadrení realitných kancelárii a ostatných dokladov uviedla, že tento spôsob nie je vhodný z dôvodu nejednoznačnosti a spornosti predložených dokladov, pričom v tejto metóde sú preskúmané jednotlivé doklady, porovnané so skutkovým stavom a na základe stanovených kritérií je stanovená orientačná všeobecná hodnota nájmu za predmetné pozemky porovnaním výšky nájmu za pozemok. Na strane 9 - 12 predmetného znaleckého posudku podrobne rozoberá jednotlivé listinné doklady, predložené účastníkmi konania za účelom porovnania všeobecnej ceny nájmu a špecifikuje, ktoré z nich v danom prípade sú pre potreby znaleckého dokazovania akceptovateľné, ktoré nie a z ktorých bolo možné vychádzať a ktoré boli nepoužiteľné. Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh navrhovateľov je dôvodný. Je nesporné, že odporca užíval v rozhodnom období od 30.08.2008 do 30.08.2010 časti nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú F. F., a to časť o výmere 1026 m2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v podiele 1-iny bez právneho dôvodu na podnikateľské účely, pričom preukázateľne, čo v konaní nebolo ani sporné, za rozhodné obdobie navrhovateľom náhradu za užívanie tohto pozemku nevyplatil, nájomnú ani inú zmluvu s nimi neuzatvoril, čím bez akejkoľvek pochybnosti sa na ich úkor bezdôvodne obohatil, v dôsledku čoho mu vznikol podľa § 451 Občianskeho zákonníka záväzok vo vzťahu k navrhovateľom bezdôvodné obohatenie im vydať. Tieto skutočnosti odporca v priebehu konania nerozporoval a medzi účastníkmi konania ani neboli sporné, preto súd v tejto súvislosti aj vyjadrenie znalkyne Ing. O. o nepodloženosti výmery užívanej plochy odporcom z parcely KN E XXX, k.ú. F. F. považuje za skutočnosť, ktorá nie je medzi účastníkmi konania sporná. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, závery ktorého korešpondujú aj s právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Považská Bystrica pod sp. zn. 8C/72/08, súd zaviazal odporcu k vydaniu bezdôvodného obohatenia navrhovateľom, v príčinnej súvislosti s užívaním časti ich pozemku bez právneho dôvodu, v zmysle záverov znaleckého posudku Ing. O.. Navrhovatelia sa domáhali po čiastočnom späťvzatí návrhu a úprave návrhu od odporcu zaplatenia každému po 1.496,93 Eur s príslušenstvom. Uvedená suma je nižšia ako vyplýva zo záveru znaleckého posudku Ing. O., kde podľa výpočtu súdu výška bezdôvodného obohatenia predstavuje za rozhodné obdobie 1.498,92 Eur. Keďže súd nemôže priznať navrhovateľke viac ako sa domáha, potom súd zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľke titulom bezdôvodného obdobia sumy tak ako žiadala, a to 1.496,93 Eur s príslušenstvom. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa znaleckých posudkov Ing. X. a Ing. W., o ktoré odporca svoje stanovisko opieral, s týmito sa vyporiadal už Krajský súd v Trenčíne v skutkovo totožnom konaní a sú aj predmetom odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/57/2009, v predmetnom konaní sa k nim vyjadrila aj znalkyňa totožná so znalkyňou v tomto konaní a tieto nemali žiadny zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci v zmienenom konaní, a preto podľa názoru súdu nie je žiaden relevantný dôvod spochybňovať v tomto konaní závery vypracovaného znaleckého posudku. Ďalšie návrhy odporcu na doplnenie dokazovania a to vyžiadanie si od Správy katastra F. W. kúpnych zmlúv pre k.ú. F. F. za obdobie od 30.08.2008 do 30.08.2010, výsluch svedka Ing. P. X., ako aj kontrolné znalecké dokazovanie súd ako nehospodárne a účelové, s cieľom oddialiť rozhodnutie vo veci nevykonal. Tomuto záveru súdu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že na tunajšom súde prebieha viacero skutkovo totožných vecí, pričom v každom z nich odporca robí opakovane tie isté kroky za účelom oddialenia rozhodnutia vo veci samej. Takéto konanie odporcu predovšetkým aj vo vzťahu k navrhovateľke, ktorej vlastnícke právo je chránené a garantované Ústavou SR, nemožno akceptovať a nemôže požívať právnu ochranu. Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti a za použitia citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka súd návrhu navrhovateľov v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p.. Navrhovatelia mali v konaní len čiastočný úspech, vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu, súd im však priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a úvahy súdu. Trovy konania vznikli navrhovateľom titulom trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby á 57,09 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu vo veci samej, účasť na pojednávaní na Okresnom súde v Považskej Bystrici dňa 27.01.2011 a 30.06.2011, písomné vyjadrenie zo dňa 20.01.2011, účasť na ohliadke dňa 27.04.2011, písomné vyjadrenie k znaleckému posudku), 2 x režijný paušál á 7.21 Eur, 5 x režijný paušál á 7,41 Eur. Náhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času právny zástupca navrhovateľov vyčíslil za cestu dňa 27.01.2011 osobným motorovým vozidlom Y. Y. X,X S. BA XXX OH z W. do F. W. a späť - vzdialenosť 350 km, pri priemernej spotrebe 8,8 l/100 km a cene PHM 1,30Eur /l liter nafty, t.j. 40,04 Eur, náhradu za použitie motorového vozidla ( 0,183 Eur/1 km x 350 km, t.j. 64,05 Eur, náhradu za stratu času dňa 27.1.2011, 1 x za 10 začatých polhodín, za každú 1/2 hodinu á 12,35 Eur t.j. spolu 123,50 Eur. Právny zástupca navrhovateľky je platcom DPH, preto mu patrí aj 20% DPH zo sumy 1.598,62 Eur, t.j. 319,72 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 2.197,40 Eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp., aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže odporcu k zaplateniu bezdôvodného obohatenia navrhovateľom vo výške, na základe výsledkov kontrolného znaleckého posudku v rámci doplnenia dokazovania. Vyslovil názor, že rozsah bezdôvodného obohatenia musí byť kvalifikovaný výlučne vo vzťahu k nehnuteľnostiam a charakteru pôde, ktoré boli navrhovateľom zabraté - teda k poľnohospodárskej pôde bez toho, aby boli navrhovateľom pripočítané stavby a iné zhodnotenia pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve odporcu, resp. k hodnote, ktorú na vec vynaložil odporca. Vytýkal súdu prvého stupňa, že o nároku navrhovateľov rozhodol na základe jediného vykonaného dôkazu, a to znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne Ing. S. O., čo považoval za nezákonné. Poukázal na to, že v konaní pred súdom prvého stupňa navrhol vykonanie ďalších dôkazov, napr. výsluch Ing. X. k znaleckému posudku, ktorý podal, oboznámením sa so znaleckým posudkom G.. W., vykonaním kontrolného znaleckého dokazovania, vykonaním dôkazu zistením ceny nájmu odvodene z dostupných kúpnych zmlúv, pričom súd prvého stupňa žiadny z týchto navrhovaných dôkazov nevykonal z dôvodu, že tieto považoval za nehospodárne a účelové s cieľom oddialiť rozhodnutie vo veci. Uviedol, že kategoricky nesúhlasí so závermi znaleckého posudku znalkyne Ing. S. O., nakoľko zo žiadneho priameho listinného dôkazu nachádzajúceho sa v súdnom spise, teda najmä uzatvorenej nájomnej zmluvy v k.ú. F. F., v areáli alebo bezprostrednom okolí areálu X. H. a.s. nevyplýva, že cena nájmu pozemkov navrhovateľov bola v k.ú. F. F. niekedy vyššia ako 1,66 Eur/m2. Dal do pozornosti tú skutočnosť, že v katastrálnom území F. F. nikdy nedošlo k uzatvoreniu žiadnej kúpnej zmluvy pri takej kúpnej cene, z ktorej by sa dala odvodiť výška nájmu stanovená znaleckým posudkom. Ďalej uviedol, že predložil súdu viacero kúpnych zmlúv s vysokou vypovedacou hodnotou, kde v rovnakom katastrálnom území Považské Podhradie a naviac v bezprostredne susediacej lokalite, došlo k odpredaju pozemkov v novembri a decembri 2006 pri kúpnej cene 13,28 Eur/m2, ktoré nadobúdala ako kupujúca obchodná spoločnosť A. S., s.r.o. za účelom využitia predmetných pozemkov na výkon svojej ďalšej podnikateľskej činnosti. Mal za to, že vzhľadom na využitie a účel, na ktorý A. S. s.r.o. predmetné pozemky kupovala, je možné uzavrieť, že takéto pozemky, čo do účelu ich použitia, sú využívané rovnakým spôsobom ako pozemky navrhovateľov, teda sa jedná o pozemky s rovnakým spôsobom využitia. Ak by aj súd vychádzal z predpokladu, že cena nájmu by mala predstavovať 10% z kúpnej ceny, s čím nesúhlasí, cena nájmu by v intenciách predmetných kúpnych zmlúv predstavovala čiastku 1,33 Eur/m2 a keďže sa jedná o pozemky s rovnakým spôsobom využitia ako pozemky navrhovateľov, mal za to, že cena nájmu predmetných pozemkov patriacich navrhovateľom by mala predstavovať čiastku oscilujúcu okolo sumy 1,33 Eur/m2. Ďalej namietal metódu polohovej diferenciácie, ktorú zvolila znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku, keď bol toho názoru, že porovnávacia metóda je naobjektívnejšou a najspravodlivejšou metódou pre získanie poznatkov o hodnote pozemkov, resp. výške nájmu. Tvrdenie znalkyne, že nemohla použiť porovnávaciu metódu z dôvodu, že porovnávacie materiály, ktoré poskytli účastníci konania sa jej nejavili objektívne, nakoľko obe strany predložili protichodné materiály, považoval za rozporné s logikou. Takúto argumentáciu znalkyne nepovažoval za relevantnú s tým, že uvedené vníma a interpretuje ako neprípustné vyhováranie, keďže znalec je povinný zabezpečiť si potrebné materiály k vypracovaniu znaleckého posudku vlastným úsilím z dostupných zdrojov a nie od účastníkov konania. Takéto tvrdenie znalkyne v konečnom dôsledku poškodzuje jeho práva na objektívne stanovenie ceny nájmu predmetných pozemkov a takéto vyjadrenie znalkyne spochybňuje jej objektivitu a ňou vypracovaný znalecký posudok. S poukazom na uvedené zastával názor, že výška nájmu v rámci k.ú. F. nikdy v žiadnom prípade nedosahovala hodnoty stanovené znaleckým posudkom č. XX/XXXX, na základe ktorého súd priznal navrhovateľom nimi uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súdu prvého stupňa vyčítal, že pri priznaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzal výlučne z jedného dôkazného prostriedku, a to znaleckého posudku č. XX/XXXX, pričom v intenciách zásad dokazovania upravených v § 120 až v § 136 O.s.p. je znalecký posudok iba jedným z možných právnym poriadkom demonštratívne prezumovaných dôkazov, v žiadnom prípade nie však výlučným dôkazným prostriedkom, na základe ktorého by mal súd meritórne rozhodnúť. Súd prvého stupňa v preskúmavanej veci vykonal síce viac dôkazov, ale pri ich vyhodnotení prihliadol iba na niektoré z nich (znalecký posudok č. XX/XXXX, teda najmä tie, ktoré svedčili v prospech navrhovateľov a v neprospech odporcu) a len tieto dôkazy boli predmetom jeho úvah a hodnotenia, zatiaľ čo iné dôkazy len súd konštatoval, ale predmetom úvah a hodnotení však vôbec neboli. Takto opomenuté dôkazy, ktorými sa súd pri postupe z hľadiska skutočností relevantných na posúdenie výšky bezdôvodného obohatenia podľa § 132 O.s.p. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov nezaoberal, v danom prípade ich vzťahom k neúplnému vyhodnoteniu všetkých dôkazov, založili nielen nepreskúmateľnosť predmetného rozsudku, ale aj jeho protiústavnosť. Poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica a Krajského súdu v Trenčíne v iných súdnych konaniach, týkajúcich sa obdobných správnych vecí v lokalite Považské Podhradie. Tvrdil, že súdny znalec Ing. W. v inom súdnom konaní vypracoval znalecký posudok rovnakou metódou ako Ing. O. a dospel k iným záverom. Dal do pozornosti aj fakt, že znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalkyne Ing. S. O. bola cena nájmu rovnakých pozemkov v areáli X. H. a.s. stanovená vo výške 2,864 Eur/m2, resp. 2,929 Eur/m2, teda rozdiel vo výške nájmu rovnakých pozemkov v k.ú. F. F. stanovený rovnakou metódou polohovej diferenciácie, rovnako nezávislými znalcami ustanovenými uznesením súdu prvého stupňa predstavuje čiastku 0,779 Eur/m2/rok, resp. 0,844 Eur/m2/rok, čo odporca interpretuje ako bližšie nezdôvodnené disproporcie vo výške cene nájmu, z čoho vyvodzuje záver, že výška nájmu stanovená znaleckým posudkom č. XX/XXXX je neadekvátne vysoká, nezodpovedá a ani nikdy nezodpovedala trhovej cene nájmu v k.ú. F. F., areál X. H. a.s.. Vzhľadom na značné diferencie vo výške nájmu dotknutých pozemkov, resp. obdobných pozemkov v k.ú. F. F., areál X. H. a.s. stanovené znaleckými posudkami č. XX/XXXX Ing. S. O., znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalca Ing. W. a znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalca Ing. X., navrhol, aby odvolací súd doplnil dokazovanie v tom smere, že ustanoví ďalšieho (tretieho) znalca, resp. znalecký ústav, či inštitúciu za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku vo veci stanovenia výšky nájmu dotknutého pozemku zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. F. F.. Rovnako namietal rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania s tým, že konanie bolo zastavené v časti späťvzatia návrhu o sumu 823,67 Eur. Odporca nespochybnil oprávnenie navrhovateľov na čiastočné späťvzatie žaloby, ale s poukazom na ust. § 146 ods. 2 O.s.p. navrhovatelia svojvoľným, čiastočným späťvzatím žaloby bez akejkoľvek právnej polemiky zavinili zastavenie konania. Navrhovatelia teda neboli v žiadnom prípade v celom rozsahu úspešní, keď oproti pôvodne uplatňovanému nároku 6.811,39 Eur súd priznal navrhovateľom čiastku o 823,67 Eur menej, v dôsledku čiastočného zastavenia konania a napriek tejto skutočnosti im súd priznal plnú náhradu trov konania údajne z dôvodu, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a úvahy súdu, s čím odporca nesúhlasil, nakoľko existovali aj iné dôkazy ako znalecký posudok, na základe ktorých mal súd vo veci rozhodnúť, teda rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo iba od znaleckého posudku a úvahy súdu. Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Namietali tvrdenia odporcu, že zo žiadneho priameho listinného dôkazu, nachádzajúceho sa v súdnom spise nevyplýva, že cena nájmu pozemkov navrhovateľov bola v k.ú. F. F. niekedy vyššia ako 1,66 Eur/m2. V spise sú založené a zároveň boli predložené i znalkyni viaceré zmluvy o nájme pozemkov v k.ú. F. F. s vyššou cenou ako 1,66 Eur/m2 za rok. V spise je založená fotokópia zmluvy o nájme, uzatvorená dňa 16.10.2008 medzi nájomcom B. G. s.r.o., so sídlom v F. F. a podnájomcom D. D. s cenou nájmu 270,-Sk/m2 za rok. Taktiež nesúhlasili s tvrdením odporcu, podľa ktorého priznaná výška nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia dosahovala obvykle cenu nájmu pozemkov s poukazom na znalecký posudok znalca Ing. U. F., ktorý sa dopočítal k všeobecnej cene pozemku v období marec 2002 a 2004 vo výške 1,65 Eur/m2, pričom cenu nájmu spochybnil aj samotný odporca, ktorý až do konca roku 2007 bol ochotný odkúpiť užívané pozemky za 1,65 Eur/m2, ale po založení spoločenstva vlastníkov nehnuteľností v decembri 2007 ponúkol kúpnu cenu 26,55 Eur/m2. Pokiaľ sa cena nájmu pohybuje v rozpätí 10% až 15% z ceny nehnuteľnosti, tak tejto ponuke zodpovedá cena nájmu 2,65 - 3,98 Eur/m2, teda vyššia akú vypočítala znalkyňa Ing. O. v znaleckom posudku č. XX/XXXX. Vyslovili ďalej záver, že ani znalecký posudok znalca Ing. W. nie je použiteľný, vzhľadom na to, že v inej veci bol zrušený krajským súdom rozsudok súdu prvého stupňa, vydaný na základe znaleckého posudku tohto znalca. Vyslovili názor, že odporcom navrhované vykonanie dôkazov, označenými znaleckými posudkami, nemôže byť dôvodom na spochybňovanie znaleckého posudku č. XX/XXXX a ani výšky nájmu priznaného navrhovateľom súdom na základe dôkazov predložených navrhovateľmi a ani dôvodom na ďalšie znalecké dokazovania. Disproporcie medzi znaleckými posudkami, na ktoré odporca poukazuje vznikli podľa ich názoru rôznymi okolnosťami a vplyvmi, na ktoré navrhovatelia poukázali a podľa ich názoru majú veľmi málo spoločné s objektívnym zabezpečením dôkazov. Poukázali na to, že odporca vždy mal a aj má snahu získať využívaním ich pozemkov na podnikanie maximálny prospech a jeho správanie voči vlastníkom pozemkov, ktoré užíva bez právneho titulu je determinované jeho silným ekonomickým a sebavedomým postavením v spoločenskom živote. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky odporcu vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam odporcu dodáva nasledovné. V konaní nebolo sporné, že navrhovatelia 1/ až 4/ sú zapísaní na LV č. XXXX, k.ú. F. F. ako podieloví spoluvlastníci pozemku parcele KNE č. XXX, orná pôda o výmere 5716 m2, každý v podiele 1-iny. Predmetnú nehnuteľnosť v rozhodnom období od 30.08.2008 do 30.08.2010 užíval a aj v súčasnej dobe užíva odporca, a to vo výmere 1026 m2 pre účely svojej podnikateľskej činnosti. Za užívanie predmetnej nehnuteľnosti v rozhodnom období, odporca navrhovateľom žiadnu náhradu za užívanie časti tohto pozemku nezaplatil, žiadnu nájomnú a ani inú zmluvu s nimi v tomto smere neuzatvoril. V danom konaní nebolo ani spochybnené, že daná vec sa posudzuje podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ten, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa doterajšej súdnej praxe sa za bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje plnenie, ktoré vzniklo užívaním veci bez uzavretia zmluvy o nájme alebo iného právneho vzťahu, čo je i prípad v danej veci. V priebehu prvostupňového aj odvolacieho konania je spornou výškou bezdôvodného obohatenia za užívanie sporných pozemkov odporcom v rozhodnom období (30.08.20008 - 30.08.2010). Súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia všeobecnej (obvyklej) ceny nájmu pozemkov znalkyňou Ing. S. O.. Znalkyňa Ing. S. O. stanovila hodnotu nájmu predmetných pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. F. F. znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 16.06.2011 tak, že vyčíslila výšku ročného nájomného za 1m2, vzhľadom k cene dotknutého pozemku za obdobie od 30.08.2008 do 31.12.2008 vo výške 2,864 Eur/m2 a za obdobie od 01.01.2009 do 30.08.2010 vo výške 2,929 Eur/m2. Vychádzajúc z takto stanovenej výšky ročného nájomného pozemku vo vlastníctve navrhovateľov znaleckým posudkom Ing. O. za obdobie od 30.08.2008 do 30.08.2010, súd priznal bezdôvodné obohatenie v prospech navrhovateľa 1/ vo výške 1.498,92 Eur, navrhovateľa 2/ vo výške 1.498,92 Eur, navrhovateľa 3/ vo výške 1.498,92 Eur, navrhovateľa 4/ vo výške 1.498,92 Eur. K postupu súdu, v súvislosti so stanovením tejto výšky, smerujú dôvody odvolania odporcu. Odporca v podanom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to výsluch znalca Ing. W., ktorý vykonával znalecké dokazovanie v inom súdnom konaní, vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica aj za použitia metódy polohovej diferenciácie a znalca Ing. X., ktorý rovnako vykonával dokazovanie v obdobnom konaní pred Okresným súdom Považská Bystrica, pričom títo znalci dospeli k iným záverom ako znalkyňa Ing. O. v tomto súdnom konaní v znaleckom posudku č. 42/2011, nenariadil vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania a neprihliadol k ním predloženým nájomným a kúpnym zmluvám. Pokiaľ ide o námietky odporcu, týkajúce sa znaleckých posudkov Ing. X. a Ing. W., súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne odôvodnil, z akého dôvodu nevykonal výsluch znalcov Ing. X. a Ing. W.. Poukázal na to, že týmito námietkami sa už vysporiadal Krajský súd v Trenčíne v skutkovo-totožnom konaní a sú aj predmetom odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/57/2009, v predmetnom konaní sa k nim vyjadrila aj znalkyňa totožná so znalkyňou v tomto konaní a tieto nemali žiadny zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci v zmienenom konaní. Pokiaľ odporca vytýkal súdu prvého stupňa, že neprihliadol k nájomným zmluvám, kúpnym zmluvám a k ostatným listinným dôkazom predloženým ohľadne ceny nájmu sporných nehnuteľností, odvolací súd zdôrazňuje, že to, do akej miery sú pre vec významné nájomné zmluvy, prípadne iné listiny, ako aj kúpne zmluvy, týkajúce sa pozemkov v danej lokalite, bolo predmetom posudzovania aj v znaleckom posudku znalkyne Ing. S. O.. Všetky listiny rovnakého druhu, a to najmä kúpna alebo nájomná zmluva sa v danej problematike môžu posudzovať len ako podklad pre stanovenie konečnej ceny nájmu (úhrady za užívanie pozemkov) a nie ako rovnocenný dôkaz k znaleckému posudku. Znalkyňa v znaleckom posudku aj uviedla, z ktorých listín čerpala podklady pre svoje závery a naopak, ktoré z listín predložených tak navrhovateľmi, ako aj odporcom neboli použiteľné pre záver znaleckého posudku, najmä z dôvodu, že sa týkali odlišných časových období alebo odlišnej polohy užívaných nehnuteľností. Za opomenutý dôkaz v zmysle § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nepovažuje odvolací súd ani nevypočutie znalcov, ktorí vypracovali znalecké posudky v iných súdnych konaniach, týkajúcich sa obdobných vecí, práve vzhľadom na tú skutočnosť, že na tieto posudky bolo možné prihliadať len ako na listinné dôkazy (znalecký posudok znalca Ing. X., znalecký posudok Ing. W.), ktoré nemôžu mať takú dôkaznú silu ako znalecký posudok vypracovaný v danej veci podľa § 127 ods. 1 O.s.p.. Súd prvého stupňa práve preskúmaním všetkých listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, vrátane uvedených znaleckých posudkov Ing. W. a Ing. X. dospel k záveru, že nie sú dostatočnými podkladmi pre záver o výške náhrady za užívanie, v dôsledku čoho nariadil znalecké dokazovania znalkyňou Ing. S. O.. Podľa názoru odvolacieho súdu znalecký posudok znalkyne Ing. S. O. č. XX/XXXX je presvedčivý, znalkyňa v závere znaleckého posudku jednoznačne odpovedala na otázku prvostupňového súdu, týkajúcu sa skutočnosti, ktorá je významná pre rozhodnutie v danej veci. Z obsahu spisu nevyplýva, že by znalkyňa neprihliadla na všetky skutočnosti, ktoré jej boli predložené. V danej veci ani odvolací súd nevzhliadol dôvody pre nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania ďalším znalcom, prípadne znaleckou inštitúciou. Dôvodom pre nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania nemôže byť len subjektívny názor účastníka o nesprávnosti výsledku znaleckého dokazovania bez uvedenia právne významných dôvodov tvrdenej nesprávnosti. Týmto dôvodom nemôže byť existencia znaleckého posudku vyhotovená iným súdnym znalcom, v inom súdnom konaní, týkajúca sa inej lokality, iného druhu využitia pozemku, prípadne iným subjektom a podobne. Odporca v podanom odvolaní ďalej namietal nesprávne hodnotenie znaleckého posudku znalkyne Ing. S. O.. Spochybňuje predovšetkým použitie metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku ako podkladu pre výšku nájmu, ako aj záver znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa vyčíslila výšku všeobecnej hodnoty pozemkov a následne cenu nájmu. Zo znaleckého posudku znalkyne Ing. S. O. vyplýva, že znalkyňa zodpovedala na otázku stanovenú súdom, podľa ktorej mala určiť všeobecnú cenu označených nehnuteľností a vyčísliť výšku ročného nájmu za 1m2 za obdobie od 30.08.2008 do 30.08.2010. V znaleckom posudku podrobne uviedla, z akých podkladov pri svojich záveroch čerpala, ďalej odôvodnila aj použitú metódu polohovej diferenciácie pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ako aj pri vyčíslení výšky ročného nájomného za 1m2 v predmetnom období. Závery znalkyne, ako aj odôvodnenie znaleckého posudku dôvodne považoval súd prvého stupňa za opodstatnené, a to aj v spojitosti s výsledkami konania v obdobných veciach prejednávaných na Okresnom súde Považská Bystrica a Krajskom súde v Trenčíne. Nezistil preto dôvod na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Aj znalecký dôkaz v danej veci, znalecký posudok Ing. S. O. podlieha sudcovskému hodnoteniu podľa § 132 O.s.p.. Oproti iným dôkazom je tu však pri hodnotení podstatný rozdiel. Pri hodnotení všetkých ostatných dôkazov môže súd hodnotiť ich obsah z pohľadu, či je pre súd daný jeho všeobecnou skúsenosťou a znalosťou logického myslenia. Pri znaleckom posudku súd hodnotí len vierohodnosť osoby znalca a logičnosť správ, ktoré podáva. Znalecký posudok môže hodnotiť len nepriamo tým, keď skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, či je odôvodnenie logické a či znalec prihliadol ku všetkému, čo mu bolo predložené. Súd nemôže teda hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska oboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, pretože pre takéto hodnotenie nemá potrebné a náležité odborné znalosti. Hodnotenie znaleckého dôkazu súdom môže teda spočívať len v tom, či sa znalec nejaví v konkrétnom prípade ako vierohodný, či jeho odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia, a či znalec vychádzal zo skutkových okolností danej veci. Ak má súd v tomto smere nejaké pochybnosti, odstráni ich tým, že znalcovi uloží, aby vec riadne vysvetlil v doplnku znaleckého posudku, a to v ústnom, prípadne písomnom alebo ustanoví nového znalca. Ustanovenie ďalšieho znalca prichádza do úvahy, pokiaľ v záveroch znalca sú rozpory, ktoré sa mu nepodarilo odstrániť alebo pri hodnotení znaleckého posudku súd zistí, že znalec neprihliadol ani k doplneniu znaleckého posudku na predložené skutočnosti. Odvolací súd nezistil v súvislosti s hodnotením dôkazov, a to najmä znaleckého posudku znalkyne Ing. S. O. súdom prvého stupňa také nedostatky, ktoré by boli dôvodom pre záver o nesprávnom hodnotení dôkazov súdom prvého stupňa a tým aj opodstatnenie dôvodu na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.. S prihliadnutím k týmto záverom odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa považoval za vieryhodné závery znaleckého posudku znalkyne Ing. S. O. v súvislosti s ustálením výšky nájmu, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane odporcu. Za tohto stavu boli odvolacie námietky odporcu neopodstatnené. Odvolací súd považoval za správne aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov prvostupňového konania. Súd prvého stupňa správne aplikoval na rozhodnutie o trovách v danej veci ust. § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v prípade, keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. V danom prípade navrhovatelia po ustálení výšky nájmu znaleckým posudkom Ing. S. O. zobrali svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 823,67 Eur späť. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, a preto bolo na mieste pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným navrhovateľom táto náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, nakoľko navrhovatelia nepodali návrh na ich priznanie. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .