Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19CoP/43/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711203133 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3711203133.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti o maloletého Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v R., dieťa rodičov matky J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. N., Y. XXX, zastúpenej H.. J. Y., advokátom, G., Y. XX/ XX a otca S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Y. XXXX, zastúpeného H.. M. W., G., so sídlom M. XX/ XX, R. U., o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti a iné, o odvolaní matky a odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 14. septembra 2011, č.k. 10P/21/2011-65, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh otca na zverenie maloletého Y. do osobnej starostlivosti otca, zamietol návrh otca na zverenie maloletého Y. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, zamietol návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým Y. a zastavil konanie v časti o zvýšenie výživného. Otec sa podaným návrhom domáhal, aby súd zveril maloletého do jeho osobnej starostlivosti, alternatívne, aby dieťa zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že po právoplatnosti rozsudku nasledujúcu nedeľu si otec dieťa prevezme u matky o 16:00 hodine a dieťa si matka prevezme po uplynutí týždňa v nasledujúcu nedeľu o 16:00 hodine pred bytom otca. Matka v priebehu konania podala návrh o úpravu styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa s maloletým Y. stýkať každý nepárny týždeň v roku, dieťa si prevezme pred bytom matky v sobotu a nedeľu o 10:00 hodine a vráti jej ho späť pred jej byt v rovnaký deň o 18:00 hodine, počas Vianočných sviatkov si otec dieťa prevezme pred bytom matky 25.12.2012 o 10:00 hodine a vráti jej ho pred jej byt v ten istý deň o 18:00 hodine a každý Veľkonočný pondelok v nepárnom roku si otec dieťa prevezme pred bytom matky o 11:00 hodine a vráti jej ho späť pred jej byt v ten istý deň o 16:00 hodine. Zároveň sa domáhala zvýšenia výživného na sumu 250 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. k rukám matky, s účinnosťou od 01.09.2011. V priebehu konania matka v časti určenia výživného vzala návrh späť, preto súd v tejto časti konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že maloletý Y. pochádza z rozvedeného manželstva rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 10C/172/2008-26 zo dňa 08.06.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 4Co/194/2009-44 zo dňa 20.08.2009 bol maloletý Y. na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 135 Eur mesačne od 24.06.2009. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým Y. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v roku tak, že si dieťa prevezme pred bytom matky o 16:00 hodine v piatok a vráti jej ho späť pred jej byt v nedeľu o 18:00 hodine, každý nepárny týždeň v roku tak, že si dieťa prevezme v stredu o 9:00 hodine a vráti ho matke späť v ten istý deň o 18:00 hodine, každý párny rok tak, že si dieťa prevezme pred bytom matky 24.12. o 16:00 hodine a vráti jej ho späť 26.12. o 16:00 hodine, každý nepárny rok tak, že si dieťa prevezme pred bytom matky 30.12. o 16:00 hodine a vráti jej ho späť 02.01. o 16:00 hodine a každý Veľkonočný pondelok od 11:00 hodiny do 16:00 hodiny. Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, č.k. 5P/48/2009-42 zo dňa 10.05.2010 súd zamietol návrh matky na zákaz styku otca s maloletým a zároveň zamietol návrh otca na rozšírenie styku otca s maloletým. V posudzovanej veci okresný súd nepovažoval za dôvodný návrh otca na zmenu starostlivosti o maloletého, ani návrh matky na inú úpravu styku otca s dieťaťom. Rozhodol podľa § 24 ods. 2 a § 26 Zákona o rodine. Po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že vzťahy medzi rodičmi dieťaťa sú konfliktné, vážne narušené a bránia v racionálnej komunikácii o dieťa a jeho starostlivosti. Zdôraznil, že striedavá osobná starostlivosť predpokladá bezkonfliktnú komunikáciu rodičov a odosobnené správanie navzájom. Správanie otca nedáva predpoklad k fungujúcej striedavej osobnej starostlivosti, ktorá vyžaduje zvýšenú zodpovednosť rodiča, zabezpečenie pravidelného režimu dieťaťa. Otec matku uráža, nevhodne a vulgárne sa k nej správa, za čo bol dvakrát uznaný vinným z priestupku a jedenkrát uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu vo vzťahu k príbuzným matky dieťaťa. Správanie otca, ktorý načas nevráti dieťa (vyplynulo z potvrdenia polície zo dňa 04.07.2010), nedáva záruku na rešpektovanie a dodržiavanie pravidelného režimu dieťaťa. Pri rozhodovaní zohľadnil nízky vek dieťaťa a súrodenecké vzťahy k dvom súrodencom, kde oddelená starostlivosť z tohto pohľadu nie je na prospech dieťaťa. Dieťa si vyžaduje zvýšenú starostlivosť, nakoľko zo zdravotného záznamu a výsluchu ošetrujúceho lekára J.. W. vyplynulo, že býva často choré. Matka rešpektuje rady lekára, lekára navštevuje tak, ako to vyžaduje zdravotný stav dieťaťa, na rozdiel od otca, ktorý chorobnosť dieťaťa spochybňuje a matku neoprávnene obviňuje z vymýšľania jeho chorobnosti. Otec spochybňuje tiež doporučenia lekára, týkajúce sa obmedzenia športových aktivít a naopak presadzuje svoj názor v rozpore s odporúčaniami lekára, že návšteva zimného štadióna pomôže dieťaťu nadobudnúť imunitu. Konštatoval, že vážne narušené vzťahy medzi rodičmi a nevhodné správanie otca sú spôsobilé negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou preto nie je iracionálny, ale založený na konkrétnych dôkazoch. Jedná sa o častú chorobnosť dieťaťa preukázanú výsluchom lekára, ako aj listinnými dôkazmi - zdravotnou dokumentáciou dieťaťa, ako aj nevhodné správanie otca preukázané právoplatnými rozhodnutiami priestupkového orgánu o uznaní viny z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Dieťa k zdravému vývoju potrebuje vzor, rodičia majú viesť výchovu dieťaťa mravne a u otca sú v tomto smere pochybnosti, či je schopný mravnú výchovu dieťaťa zabezpečiť po tom, ako jeho správanie bolo riešené v priestupkových konania a právoplatne ukončené v jeho neprospech. Otec matku obvinil z nedostatočnej starostlivosti o dieťa, žiadne nedostatky v starostlivosti o dieťa zo strany neboli preukázané. Z týchto dôvodov okresný súd návrh otca na zverenie dieťaťa do jeho výlučnej starostlivosti, ako aj alternatívny návrh na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti zamietol a rovnako zamietol aj návrh matky na zmenu úpravy styku dieťaťa s otcom s odôvodnením, že matka neuviedla žiadne relevantné dôkazy na zmenu rozsudku o úprave styku (rozsudok sp. zn. 10C/172/2008). Matka podaným odvolaním namietala správnosť výroku o úprave styku. Navrhla, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil a uplatnenému návrhu na zmenu úpravy styku maloletého s otcom vyhovel. Vyslovila názor, že z dokazovania pred prvostupňovým súdom vyplynuli skutočnosti, ktoré jej návrh dostatočným spôsobom odôvodňujú. Bolo preukázané, že otec dieťaťa sa na verejnosti voči matke správal nevhodne, čo môže mať negatívny dopad na výchovu maloletého, ktorý v tomto veku hľadá pre seba vzory, podľa ktorých sa v budúcnosti bude správať. Rovnako bolo preukázané, že otec nerešpektuje aktuálne rozhodnutie súdu o styku s maloletým a tohto vracia oneskorene. Zároveň existujú dôvodné pochybnosti o tom, či otec vôbec bude rešpektovať zdravotný stav dieťaťa. Z týchto dôvodov matka zastáva názor, že pre maloletého nie je vhodné, aby u otca prespával. Otec podal odvolanie proti tým výrokom rozsudku, ktorým boli návrhy otca zamietnuté. Navrhol, aby odvolací súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie. Prvostupňovému súdu vytýkal vážne procesné nedostatky v konaní, a to najmä skutočnosť, že dňa 14.09.2011 súd rozhodol bez ukončenia dokazovania, bez poučenia účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p., preto otec nemal vedomosť o tom, že súd mieni rozhodnúť vo veci samej bez poučenia o možnosti navrhnúť dôkazy. Súdu vytýkal, že sa nevysporiadal s návrhom opatrovníka na nariadenia znaleckého dokazovania. Namietal, že súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu zaujato a predčasne svojím postojom odňal otcovi možnosť konať pred súdom tým, že bez oboznámenia účastníkov, že dokazovanie vo veci končí, vo veci rozhodol a návrh otca zamietol. Zdôraznil, že maloletý Y. je jediným maloletým dieťaťom otca a matka má vo výchove tri maloleté deti, ktorých otcovia sú traja rozdielni muži. Súdu vytýkal, že sa nedostatočne zaoberal vzťahom maloletého Y. s jeho otcom a zbytočnú váhu prikladal vzťahom medzi rodičmi, ktorý nestojí za dôsledné skúmanie, pretože minimálne od rozvodu manželstva je vzťah medzi rodičmi mimoriadne komplikovaný a napätý. Jediným záujmom je záujem maloletého Y., ktorý má otca mimoriadne rád, nechce odchádzať po uplynutí doby, kedy ide s otcom k matke a je v jeho záujme zotrvať v prítomnosti otca čo najdlhšie. V tomto smere bolo vykonané aj šetrenie opatrovníčky, ktorá sa na pojednávaní vyjadrovala k možnostiam rodičov starať sa o maloletého a navrhla zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov. Poukázal na zhoršené podmienky na vývoj dieťaťa u matky, keď v jednom byte býva najmenej 6 osôb, naopak otec obýva rodinný dom sám a má ideálne podmienky na bývanie, vývoj dieťaťa a vývoj jeho športových aktivít, na ktoré má dieťa hokejový talent. Dieťa je ochudobnené o možnosť športový talent rozvíjať, a to vinou matky. Potvrdil, že sa obáva o nedostatočnú starostlivosť matky o dieťa s poukazom na to, že dieťa má vážnu logopedickú vadu. Na výčitky otca matka reaguje tým, že si neustále vymýšľa bežnú chorobnosť dieťaťa. Dieťa je vystavené psychickému tlaku zo strany matky, najmä keď je prítomný aj otec, pretože dieťa sa bojí prejaviť radosť, že otec prišiel. Považoval za absolútne prirodzené, že sa domáha kontaktu s dieťaťom všetkými možnými prostriedkami a žiaľ reaguje niekedy aj nevhodne. Uviedol, že priestupkové konania boli rovnako vedené aj proti matke, pre porušenie ust. § 120 ods. 4 O.s.p. nemal možnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Pripojil sa k návrhu opatrovníka, aby bolo vo veci vykonané znalecké dokazovanie. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky a k odvolaniu otca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že vzťah medzi rodičmi je naďalej veľmi komplikovaný. V záujme maloletého je potrebné vykonať znalecké dokazovanie, vzhľadom na to, že rodičia maloletého sa nedokážu riadne a zodpovedne dohodnúť na výchove a starostlivosti o dieťa. Táto situácia pretrváva medzi rodičmi dlhodobo a nie je v záujme maloletého, aby bol naďalej vystavovaný zbytočným stresovým situáciám. Konštatoval, že na strane maloletého sa zmenili pomery tak, že maloletý navštevuje Hokejový klub v R., čo si vyžaduje pre tento šport viac času ako aj pre dieťa, tak aj pre samých rodičov. Zmena nastala aj na strane matky, ktorá má nové samostatné bývanie. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu otca navrhla, aby v tejto časti krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Za nepravdivé označila, že súd rozhodol bez skončenia dokazovania a poučenia účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 14.09.2011, v tomto smere súd žiadnym spôsobom nepochybil. Zdôraznil fakt, že otec bol na tomto pojednávaní prítomný spolu so svojou právnou zástupkyňou, žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nepredložili a k priebehu pojednávania neboli z ich strany žiadny výhrady, či pripomienky. Otec mal rovnako možnosť navrhnúť dôkazy, ktoré uvádza v odvolaní počas celého konania, čo však neurobil. Čo sa týka znaleckého dokazovania, podľa názoru matky by vzhľadom na vek nemalo požadovaný efekt. Je zrejmé, že dieťa má rado oboch rodičov, no matka sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu, že striedavá starostlivosť by v tomto prípade nebola vhodná. Názor súdu, podložený vykonaným dokazovaním, je riadne odôvodnený. Ak otec opätovne poukazuje na to, že on sám užíva veľký dom a matka s dieťaťom žijú v mnohopočetnej domácnosti, potom je zo strany matky potrebné uviesť, že veľkosť domu alebo majetku nie je podmienkou pre to, aby otec dieťa dobre vychoval. V domácnosti matky má dieťa zaručenú sociálnu interakciu, vyrastá so svojimi súrodencami, čo mu vytvára rodinné zázemie a dáva pocit istoty. Otec svoj vzťah k maloletému redukuje iba na športové aktivity, ktoré dokonca považuje za nadradené zdravotnému stavu dieťaťa. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Rozsudok okresného súdu nebol účastníkmi napadnutý vo výroku, ktorým súd zastavil konanie v časti o zvýšenie výživného. V tejto časti preto odvolací súd rozsudok okresného súdu nepreskúmaval, nakoľko v tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť podľa § 206 ods. 2 O.s.p. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V posudzovanej veci matka v podanom odvolaní. súdiac podľa jeho obsahu. uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., ktorým namieta, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, otec v podanom odvolaní namieta, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, keď otcovi bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.). Preskúmaním uplatnených odvolacích dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie uplatnené matkou a odvolanie uplatnené otcom nie sú dôvodné. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky uplatnené účastníkmi v odvolacom konaní. Odvolacie námietky s výnimkou námietky ohľadom odňatia možnosti otca konať pred súdom sú totožné s námietkami, ktoré boli účastníkmi uplatnené pred súdom prvého stupňa. Ich uplatnenie nemalo za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu preto stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Podľa § 221 ods. 1 písm. a) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že otec namieta, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať tým, že prvostupňový súd otcovi neumožnil navrhnúť ďalšie dôkazy, rozhodol bez ukončenia dokazovania a bez poučenia účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Všeobecne platí, že účastník je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné. Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, tak ako v súdenej veci, je súd v zmysle ust. § 120 ods. 2 O.s.p. povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. V týchto veciach si súd nemôže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. V nesporovom základnom konaní sa nemôže uplatniť ani ust. § 120 ods. 4. O.s.p., podľa ktorého súd je povinný okrem vecí podľa ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Pokiaľ Občiansky súdny poriadok neukladá v predmetnej veci poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p., nemôže jej nesplnenie zakladať otcom tvrdenú vadu konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom, alebo za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení. V tejto súvislosti však odvolací súd nemôže ponechať bez povšimnutia, že zo zápisnice o pojednávaní okresného súdu zo dňa 14.09.2011, č.l. 85 vyplýva, že „bolo dané poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nie sú. Bolo vyhlásené uznesenie, súd vyhlasuje dokazovanie za skončené.“ Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, z ktorého si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Platí, že výlučne súd rozhoduje o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv účastníka konania nie je postupom, ktorým by mu súd odnímal možnosť konať pred súdom. Rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkovi konania podľa § 120 ods. 1 O.s.p. Ak niektorý dôkaz súd nevykoná, môže to mať za následok len neúplnosť skutkových zistení. Tento názor bol vyslovený vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu, napr. uverejnených pod R 125/1999, R 6/2000. Preskúmaním napadnutého rozsudku bolo odvolacím súdom zistené, že prvostupňový súd vykonal vo veci všetky dôkazy, ktoré považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a správne zistil skutkový stav veci. Z ust. § 213 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami stanovenými v ods. 2 až 7. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkmi konania, ak ich nevykoná súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol. Ako odvolací súd vyššie uviedol, pre vykonávanie dokazovania zásadne platí, že sa vykonávajú len také dôkazy, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie vo veci. Pokiaľ sa v danej veci podaným odvolaním otec domáha doplnenia dokazovania znaleckým dokazovaním, ani odvolací súd nepovažoval pre rozhodnutie vo veci za významné vykonať tento dôkaz. Z ust. § 127 ods. 1 O.s.p. veta prvá vyplýva, ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Význam tohto výsluchu nie je samoúčelný. Po takomto výsluchu znalca totiž môže nastať situácia, že znalec nie je ustanovený, pretože sa zistia okolnosti, ktoré vzbudzujú pochybnosti o potrebe vykonať takéto dokazovanie. Tak tomu bolo aj v danej veci. Ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine upravuje, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je v záujme dieťaťa, a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa. Vychádzajúc z tohto zákonného ustanovenia, okresný súd správne zameral dokazovanie na zistenie, či obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, či zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti je v záujme dieťaťa a či budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Súdna prax je jednotná v tom, že nie pre všetky deti je vhodná striedavá osobná starostlivosť. V posudzovanej veci okresný súd zistil, že maloletý Y. má zvýšenú bežnú chorobnosť. Za týmto účelom vypočul všeobecného lekára maloletého, ktorý vyvrátil tvrdenia otca o tom, že matka si bežnú chorobnosť dieťaťa vymýšľa, a to najmä vtedy, keď má byť dieťa s otcom. Maloletý je sledovaný v alergiologickej ambulancii, bola mu stanovená diagnóza opakované infekty dýchacích ciest a zníženie imunity. Lekár sa vyjadril k tomu, že matka dodržiava rady lekára, nenavštevuje ho zbytočne, prichádza len vtedy, keď to vyžaduje zdravotný stav maloletého Y.. Nejedná sa o účelové návštevy. Z výsluchu J.. W., ako aj výsluchu matky vyplynulo, že otec bežnú chorobnosť dieťaťa zľahčuje. Striedavá starostlivosť znamená, že dieťa žije po určitý časový úsek s každým z rodičov. Kladie však značné požiadavky na výchovnú spôsobilosť rodičov a ich schopnosť sa na výchove dohodnúť. Okresný súd v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania dospel k záveru, že otec nedodržiava presnú dobu styku, dieťa matke načas nevráti, správa sa urážlivo, nevhodne a k matke vulgárne, za čo bol opakovane účastný priestupkového konania, a preto nedáva predpoklad a záruku na rešpektovanie a dodržiavania pravidelného režimu dieťaťa. Za daného stavu preto s ohľadom na nízky vek dieťaťa, jeho chorobnosť, súrodenecké väzby (traja súrodenci) a veľmi výrazne narušené konfliktné vzťahy medzi rodičmi spočívajúce v rozdielnom prístupe k výchove maloletého, nepovažoval ani odvolací súd dôvodné zmeniť výchovné prostredie maloletého, a preto rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh otca na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca a zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov potvrdil. Pokiaľ ide o rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým bol návrh na inú úpravu styku zamietnutý, aj v tejto časti sa odvolací súd s rozhodnutím prvostupňového súdu stotožňuje. Zhodne ako prvostupňový súd zastáva názor, že od poslednej úpravy styku nenastali žiadne nové okolnosti, pre ktoré by bol daný reálny dôvod upraviť styk odlišným spôsobom, pokiaľ ide o rozsah trvania stretávania sa otca s maloletým dieťaťom. Iná úprava styku neprichádza do úvahy ani z dôvodu, že otec dieťaťa sa na verejnosti voči matke správa nevhodne, čo podľa vyjadrenia matky môže mať negatívny dopad na výchovu maloletého. Pokiaľ otec nerešpektuje aktuálne rozhodnutie súdu o styku s maloletým a tohto vracia oneskorene, čo matka v podanom odvolaní uvádzala, musí matka využiť iné dostupné právne prostriedky. Riešením nie je zúženie rozsahu styku, ako sa toho v predmetnom konaní domáhala. Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .