Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/80/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711204740 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3711204740.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu: U. W. Z., so sídlom V. XXX, Z., Česká republika, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. T. O., advokátkou, J. P. X, O. proti žalovanému: W. G., s.r.o., so sídlom U. XX, X., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. T. K., advokátom, X., Z. X, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12.decembra 2011, č. k. 6C/75/2011-270 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 159,17 eur do 3 dní, k rukám JUDr. T. O., advokátky. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že vlastníkom nehnuteľnosti, stavby - Rekreačný objekt s ubytovaním a sociálnym zariadením, súpisné číslo 1072, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. I. L. T., obec I. L. T., okres Púchov, stojacej na parcele registra "C" parc. č. XXXX "zastavané plochy a nádvoria" o výmere 129 m2 v podiele 1/1-ina je: Sportovní kluby Zlín, Hradská 854, Zlín, ČR, IČO: 00531944. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a právneho zastúpenia v sume 1.446,04 eur do rúk právnej zástupkyne žalobcu JUDr. T. O., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že Československý zväz telesnej výchovy bol zriadený zákonom ako dobrovoľná telovýchovná organizácia s právnou subjektivitou, na účely organizovania a riadenia dobrovoľnej telesnej výchovy a zabezpečovania jej plánovitého rozvoja. Jeho základné organizácie sú telovýchovné jednoty s ich oddielmi. Z potvrdenia Československého zväzu telesnej výchovy z 06.04.1987 bolo zistené, že Tělovýchovná jednota Gottwaldov vznikla 21.07.1958 zlúčením bývalých Tělovýchovných jednôt Spartak Gottwaldov, Tatran Gottwaldov, Jiskra Gottwaldov. Z čl. 43 stanov Československého zväzu telesnej výchovy z novembra 1973 vyplýva, že jeho telovýchovné jednoty sú oprávnené v rozsahu ich pôsobnosti vlastným menom nadobúdať práva a zaväzovať sa. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že členovia lyžiarskeho oddielu Tělovýchovnej jednoty Gottwaldov postavili v rokoch 1970 až 1974 v k. ú. I. L. T. na parc. č. XXXX drevený sklad na uskladnenie materiálu a športových potrieb na lyžovanie. Uvedené potvrdili aj svedkovia Mgr. N. Y. a Y. P. v čestných prehláseniach a vo výpovediach. Na základe rozhodnutia o prípustnosti stavby Miestneho národného výboru v I. L. T. č. výst. 940/1974 zo dňa 28.12.1974 a so súhlasom vtedajšieho správcu pozemku parc. č. XXXX Štátnych lesov v Žiline zo dňa 19.02.1975 členovia Tělovýchovnej jednoty Gottwaldov brigádnickou činnosťou zrekonštruovali sklad na garáž pre snehovú rolbu. V rokoch 1974 až 1984 pristavali dve unimobunky, a stavbu užívali na športovo-rekreačné účely, na uskladnenie materiálu, ako aj na ubytovanie. Stavbe nebolo pridelené súpisné číslo. Bližší popis stavby je obsiahnutý v znaleckom posudku znalca Ing. K. S. č. 351-18/95, a jej súčasný stav vyplýva z predložených fotografií. Stavba bola vybudovaná z peňazí telovýchovnej jednoty, ako aj z investícií členov oddielu, a od roku 1975 je vedená v účtovníctve Tělovýchovnej jednoty Gottwaldov, ako aj v inventúrnych kartách dlhodobého majetku žalobcu za obdobie od roku 1990 do roku 2010. Na základe schôdze výboru Tělovýchovnej jednoty Gottwaldov z 18.12.1989 sa Tělovýchovná jednota Gottwaldov premenovala na Tělovýchovná jednota Zlín vzhľadom na zmenu názvu mesta, v ktorom sídlila, a podľa ktorého bola pomenovaná. Dňa 25.03.1990 sa konal mimoriadny zjazd Československého zväzu telesnej výchovy. Bolo na ňom prijaté uznesenie, podľa ktorého Československý zväz telesnej výchovy zaniká ku dňu registrácie nástupnických organizácií, najneskôr k 30.06.1990, s tým, že jeho nástupníckymi organizáciami sú predovšetkým dve národné organizácie, a to Český svaz tělesné výchovy, a subjekty v ňom združené, Slovenské združenie telesnej kultúry, a subjekty v ňom združené a o. i. aj telovýchovné jednoty a kluby. Nehnuteľný majetok telovýchovných jednôt a klubov, zapísaný v ich účtovných evidenciách, alebo ku ktorému mali právo hospodárenia, prechádza do vlastníctva telovýchovných jednôt, klubov ku dňu ich registrácie. Dňa 16.05.1990 bol žalobca pod názvom Sportovní kluby Zlín zaregistrovaný na Ministerstve vnútra ČR ako občianske združenie, za účelom všestrannej podpory rozvoja telesnej výchovy, športu a turistiky, pričom v čl. 16 stanov žalobcu je konštatované, že je právnym nástupcom Tělovýchovnej jednoty Gottwaldov - Zlín. Dňa 07.07.2004 boli na Ministerstve vnútra ČR zaregistrované nové stanovy žalobcu. Žalobca je vedený ako združenie aj Českým štatistickým úradom. Český svaz telesnej výchovy potvrdil dňa 27.01.2003, že žalobca je podľa § 2 zák. č. 115/2001 Sb. o podpore športu právnym nástupcom Tělovýchovnej jednoty Gottwaldov, a svedčí mu právo na prechod vlastníckych práv podľa § 14 a 15 zák. č. 290/2002 Sb. Dňa 03.11.2011 vydal Český svaz telesnej výchovy prehlásenie pod C/III/129/2011, ktorým potvrdil, že žalobca je v zmysle uznesenia mimoriadneho zjazdu Československého zväzu telesnej výchovy z 25.03.1990 právnym nástupcom zaniknutého Československého zväzu telesnej výchovy vo vzťahu k majetkovým právam, svedčiacim Tělovýchovnej jednote Gottwaldov. Majetkové práva prešli na žalobcu dňom jeho registrácie u Ministerstva vnútra ČR. Český svaz telesnej výchovy si neuplatňuje žiadne práva ku stavbe garáže s ubytovňou na parc. č. XXXX k. ú. I. L. T., a uznáva údaje v notárskom zápise N 193/2011, NZ 171/2011, v ktorom Mgr. L. U., Ing. T. X., zástupcovia žalobcu, popísali spôsob nadobudnutia stavby do vlastníctva žalobcu v súlade s tvrdeniami žalobcu. Na užívanie stavby bolo treba užívať aj priľahlé pozemky, ktoré sú vo vlastníctve tretích osôb. Preto žalobca uzatváral s vlastníkmi susediacich pozemkov, Z. I., Ing. J. G., Ing. Y. S. nájomné zmluvy, ako vyplýva z dodatkov k nim zo dňa 12.12.1998 a 27.09.2001. Listom z 12.08.2003 JUDr. N.. T. J., CSc., právny zástupca Ing. T. T. vyzval žalobcu, aby jednali o uzavretí nájomnej zmluvy k pozemkom, zapísaným na LV č. XXX k.ú. I. L. T., ktoré kúpil Ing. T. T., pričom v liste uviedol, že ide o pozemky pod chatou vo vlastníctve žalobcu, čo následne Ing. T. T. listom z 13.08.2003 korigoval v tom smere, že ide o pozemky okolo chaty vo vlastníctve žalobcu. V nadväznosti na to za účelom prechodu k stavbe na parc. č. XXXX Ing. T. T. a žalobca uzavreli dňa 22.12.2003 nájomnú zmluvu o dočasnom užívaní pozemku parc. č. XXXX/XX Ing. T. T. na dobu určitú od 01.01.2004 do 31.12.2004, a dňa 01.12.2004 nájomnú zmluvu o dočasnom užívaní tohto pozemku od 01.01.2005 na dobu neurčitú. V predloženej kúpnej zmluve zo dňa 05.12.2006 je obsiahnutý prejav vôle predávajúceho Ing. N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., previesť na žalovaného vlastnícke právo k stavbe na parc. č. XXXX k. ú. I. L. T. a záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu 100.000,- Sk. Ing. N. O. kúpnou zmluvou zo dňa 13.05.2002 previedol na Ing. T. T. rekreačnú chatu súp. č. XXXXX v k.ú. I. L. T.. Podľa vyjadrenia Ing. T. T., konateľa žalovaného, Ing. N. O. zomrel pred dvoma rokmi. Obec I. L. T. dňa 20.10.2006 oznámila, že na podklade žiadosti žalovaného začala konanie o dodatočnom stavebnom povolení k stavbe na parc. č. XXXX k. ú. I. L. T.. Dňa 15.12.2006 vydala dodatočné stavebné povolenie pod č. 935/06, na základe ktorého dňa 28.12.2006 vydala pod č. 36/2006 rozhodnutie o určení súpisného čísla 1072 pre predmetnú stavbu v prospech žalovaného. V súčasnosti je stavba v katastri nehnuteľností zapísaná na LV č. XXXX k.ú. I. L. T. ako Rekreačný objekt s ubytovaním a sociálnym zariadením, súp. č. 1072, na parcele KNC XXXX „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 129 m2, a to v prospech žalovaného ako výlučného vlastníka. Vlastníkom parcely KNC XXXX „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 129 m2 je podľa výpisu z LV č. XXXX k. ú. I. L. T. Slovenská republika, a parcelu spravuje Slovenský pozemkový fond. Členovia lyžiarskeho oddielu žalobcu stavbu pokojne užívali v presvedčení, že patrí žalobcovi, a to až do decembra 2010, kedy obdržal žalobca od výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa 01.12.2004, a zistil, že v katastri nehnuteľností je ako vlastník stavby vedený žalovaný. Žalovaný zaslal žalobcovi výzvu z 29.07.2011 na vypratanie predmetnej stavby, preto súd na návrh žalobcu predbežným opatrením č. k. 6C 75/2011-119 zo dňa 05.08.2011 zakázal žalovanému vypratať žalobcu zo stavby, a uložil mu strpieť užívanie stavby žalobcom do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z takto vykonaného dokazovania vyplynulo, že Tělovýchovná jednota Gottwaldov bola jednou zo základných organizácií Československého zväzu telesnej výchovy, subjektu s právnou spôsobilosťou, ktorý bol zriadený zákonom č. 68/1956 Zb. o organizácií telesnej kultúry. Zák. č. 68/1956 Zb. rieši len základné otázky ohľadom telesnej kultúry a hlavnej telovýchovnej organizácie, ktorou je Československý zväz telesnej výchovy. Podrobnejšia úprava právneho postavenia Československého zväzu telesnej výchovy a telovýchovných jednôt je obsiahnutá v ustanoveniach Hospodárskeho zákonníka o spoločenských organizáciách. Z § 101 Hospodárskeho zákonníka, ako aj z čl. 43 stanov Československého zväzu telesnej výchovy z novembra 1973 vyplýva, že telovýchovné jednoty boli oprávnené v rozsahu ich pôsobnosti vlastným menom nadobúdať práva a zaväzovať sa. Telovýchovné jednoty mali teda právnu subjektivitu, mohli nadobúdať práva a brať na seba povinnosti pri plnení svojich úloh. Výsluchom svedkov, ako aj zástupcov účastníkov bolo preukázané, že spornú stavbu vybudovala Tělovýchovná jednota Gottwaldov brigádnickou činnosťou jej členov v rokoch 1970 až 1974. Na základe stavebného povolenia ju zrekonštruovala v roku 1975 na garáž so snehovou rolbou, a potom boli pristavané ubytovacie priestory. Budova bola postavená z príspevkov členov a vlastného majetku telovýchovnej jednoty. Nemôže byť potom považovaná za národný majetok, ku ktorému by mala len právo užívania podľa § 99 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, ako tvrdil žalovaný. Stavba bola využívaná na rekreačno- športové aktivity, a zahrnutá do výkazu majetku telovýchovnej jednoty. Súd potom uzavrel, že vlastnícke právo k stavbe nadobudla Tělovýchovná jednota Gottwaldov originárnym spôsobom, v zmysle § 11 ods. 4 Hospodárskeho zákonníka, nakoľko stavbu obstarala. V zmysle citovaného ustanovenia by sa stavba stala vlastníctvom štátu jedine v prípade, ak by bola obstaraná štátnou organizáciou. Telovýchovná jednota je však spoločenskou, a nie štátnou organizáciou. Je pravda, že zákonom č. 173/1990 Zb. bol s účinnosťou k 01.06.1990 zrušený zákon č. 68/1956 Zb. o organizácii telesnej výchovy. Uvedený zákon v § 2 stručne upravuje navrátenie majetkových práv odňatých na základe skorších zákonov organizáciám tam uvedeným, pričom v § 2 počíta s právnym nástupcom Československého zväzu telesnej výchovy, ktorému ukladá nakladať s odňatým majetkom do jeho odovzdania oprávneným organizáciám s riadnou starostlivosťou. Citovaný zákon neupravuje prechod, prevod, ani transformáciu ostatného majetku Československého zväzu telesnej výchovy a jeho telovýchovných jednôt, ani neurčuje ich právnych nástupcov. Preto podľa názoru súdu možno na danú situáciu použiť všeobecný predpis, a to ustanovenia § 106 ods. 1, 2, 3 Hospodárskeho zákonníka, ktoré určujú, že v prípade zrušenia organizačnej zložky bez likvidácie jej nadriadená spoločenská organizácia určí, na koho prechádza majetok a záväzky zrušenej organizačnej zložky alebo hospodárskeho zariadenia. V súlade s tým postupoval Československý zväz telesnej výchovy ako ústredná celospoločenská organizácia telesnej výchovy, keď na mimoriadnom zjazde dňa 25.03.1990 určil za svoje nástupnícke organizácie dve národné organizácie /pre českú stranu to bol Český zväz telesnej výchovy/, a aj telovýchovné jednoty a kluby s tým, že nehnuteľný majetok telovýchovných jednôt a klubov prechádza do ich vlastníctva ku dňu ich registrácie na ministerstve vnútra za predpokladu, že majetok bol zapísaný v ich účtovných evidenciách, alebo mali k nemu právo hospodárenia. Danú stavbu mala v účtovnej evidencii Tělovýchovná jednota Gottwaldov/Zlín. Vzhľadom na zrušenie zákona č. 68/1956 Zb., ktorým bol zriadený Československý zväz telesnej výchovy a jeho jednoty, sa žalobca ako právny nástupca Tělovýchovnej jednoty Gottwaldov/Zlín s obdobným predmetom činnosti zaregistroval na Ministerstve vnútra ČR k 16.05.1990 ako občianske združenie podľa zák. č. 83/1990 Zb., a naďalej užíval nehnuteľnosť na športové účely. Z potvrdenia a prehlásenia Českého zväzu telesnej výchovy je nepochybné, že žalobca je právnym nástupcom zaniknutého Československého zväzu telesnej výchovy vo vzťahu k majetkovým právam, svedčiacim Tělovýchovnej jednote Gottwaldov, vrátane vlastníctva predmetnej stavby. Žalovaný je v súčasnosti zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník stavby. Žalobca, ktorý stavbu užíval, až kým ho v priebehu konania nevyzval žalovaný, aby ju vypratal, má potom naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nej. Žalovaný mal stavbu kúpiť od Ing. N. O. na základe kúpnej zmluvy z 05.12.2006. Podľa vyjadrenia konateľa žalovaného, Ing. T. T., predávajúci Ing. N. O. prehlásil, že stavbu kúpil od žalobcu. Uvedené tvrdenie jednoznačne poprel riaditeľ žalobcu. Svedkovia nepotvrdili, že by Ing. N. O. mal záujem o kúpu predmetnej nehnuteľnosti, nemali vedomosť o tom, že by stavbu od žalobcu kúpil, a nevedeli, kto je Ing. N. O.. Jedine JUDr. Ing. T. J., CSc. dosvedčil, že Ing. N. O. poznal, avšak poprel, že by bol účastný pri príprave a podpise kúpnej zmluvy, ako to tvrdil konateľ žalovaného. Starosta obce pri prideľovaní súpisného čísla stavbe nadobúdací titul žalovaného neoveroval, neskúmal, či stavbu nadobudol od pôvodného vlastníka. Ing. N. O., ktorý pred dvoma rokmi zomrel, nikdy neuplatnil vlastnícke práva k stavbe, a rovnako žalovaný, hoci stavbu kúpil 05.12.2006, nevyháňal žalobcu, členov jeho oddielu z budovy, a to až do začatia tohto súdneho sporu. Žalovaným namietaná skutočnosť, že žalobca neplnil daňové povinnosti, ho nezbavuje vlastníckeho práva k stavbe. Keďže nebolo hodnoverne preukázané, že by Ing. N. O. kúpil stavbu od žalobcu, a nebola vierohodne preukázaná ani iná právna skutočnosť, na základe ktorej by sa stal vlastníkom stavby, nemohol potom kúpnou zmluvou previesť vlastnícke právo k stavbe na žalovaného. Ďalej bolo preukázané, že žalobca od roku 1990, kedy boli zaregistrované na Ministerstve vnútra ČR jeho stanovy, so zakotvením právneho nástupníctva po Tělovýchovnej jednote Gottwaldov, až do roku 2010 stavbu nepretržite užíval v dobrej viere, že mu patrí, viedol ju v evidencii svojho majetku, nikto ho v užívaní nerušil, okolie rešpektovalo jeho vlastníctvo, a to po celú zákonom stanovenú 10-ročnú vydržaciu dobu podľa § 130 ods. 1, § 134 Občianskeho zákonníka. Nejde o vec, ktorá by mohla byť iba vo vlastníctve štátu, resp. určených právnických osôb, a teda sa jedná o spôsobilý predmet vydržania. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca nemohol byť dobromyseľný, že mu vec patrí. Vzhľadom na okolnosti prípadu, na závery prijaté na mimoriadnom zjazde Československého zväzu telesnej výchovy a s poukazom na vydané potvrdenia o právnom nástupníctve a prechode majetku užíval žalobca stavbu v odôvodnenom presvedčení, že mu k nej vlastnícke oprávnenie prináleží. Preto možno konštatovať, že na strane žalobcu boli splnené podmienky k nadobudnutiu vlastníckeho práva k stavbe aj vydržaním. Z uvedených dôvodov súd uzavrel, že skutočným vlastníkom stavby je žalobca, a preto žalobe podľa citovaných zákonných ustanovení vyhovel. Právne vec posúdil podľa § 2 ods. 1 zákona Národného zhromaždenia ČR č. 68/1956 Zb. o organizácií telesnej kultúry, § 2 zákona Federálneho zhromaždenia ČSFR č. 173/1990 Zb., ktorým sa zrušuje zákon č. 68/1956 Zb. o organizácii telesnej výchovy, a ktorým sa upravujú niektoré ďalšie vzťahy týkajúce sa dobrovoľných telovýchovných organizácií, Majetkové práva dobrovoľných organizácií, ktoré im boli odňaté zákonmi č. 187/1949 Zb., č. 71/1952 Zb. a č. 68/1956 Zb., sa navracajú podľa stavu k 31. marcu 1948 Československej obci sokolskej a ostatným znovu vzniknutým dobrovoľným organizáciám, ktoré uplatnia svoje nároky u právneho nástupcu organizácie uvedenej v § 2 zákona č. 68/1956 Zb. do 31. decembra 1991, § 11 ods. 4, § 99 ods. 1, § 100 ods. 1 a 2, § 101, § 106 ods. 1 až 3 Hospodárskeho zákonníka, § 2 ods. 1 až 3, § 6 ods. 1 zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, účinného od 01.05.1990, § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992. Žalobca bol v konaní úspešný, preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v celkovej sume 1.446,04 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 1.313,54 eur, zo súdnych poplatkov 99,50 eur za žalobu, 33 eur z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Vzhľadom na neurčitú hodnotu sporu podľa § 11 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z .z. patrí za úkony základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 1/13-iny výpočtového základu, ktorý predstavoval na rok 2011 sumu 741 eur. Za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 15.04.2011, podanie žaloby na súd 09.05.2011, písomné vyjadrenie k veci 10.11.2011, nahliadnutie do spisu 25.11.2011, účasť na pojednávaniach v dňoch 30.06.2011, 20.10.2011 (2 začaté hodiny), 05.12.2011, 12.12.2011 súd priznal tarifnú odmenu 57 eur x 9 úkonov, za účasť na pojednávaní dňa 05.09.2011, ktoré bolo odročené bez prejednania veci podľa §14 ods. 5 cit. vyhl. priznal súd 1/4-inu tarifnej odmeny, t.j. 14,25 eur, za vypracovanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia 03.08.2011 podľa § 14 ods. 3 písm. a/ cit. vyhl. patrí 1/2-ica tarify, t.j. 28,50 eur. Podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. priznal súd i uplatnený režijný paušál 7,41 eur x 11 úkonov. Advokátka cestovala z miesta jej sídla v O. na súdne pojednávania v Považskej Bystrici a späť motorovým vozidlom zn. X. E ev.č.: N., č. TP: L. XXXXXX, a preto jej za tieto cesty prináležia podľa § 16 ods. 4 cit. vyhl. cestovné náhrady. Súd potom priznal základnú náhradu vo výške 17,93 eur (suma základnej náhrady 0,183 eur za 1 km x 102 km) x 6 ciest, a za použitia výpočtu (priemerná spotreba motorovej nafty 7,3 litrov/100 km x 102 km x priemerná cena 1,1 eur za 1 liter pohonných látok podľa predložených dokladov o kúpe nafty) mu patrí aj náhrada za spotrebované pohonné látky vo výške 8,19 eur x 6 ciest. Spolu cestovné náhrady činia 161,16 eur. Podľa § 17 ods. 1, 2 cit. vyhl. prináleží za uvedené cesty a späť aj náhrada za stratu času vo výške 12,35 eur x 4 začaté polhodiny x 6 ciest. Spolu náhrada za stratu času činí 296,40 eur. Pretože je právna zástupkyňa žalobcu platiteľom DPH, podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. súd priznal trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 1.094,82 eur, spolu s 20 % DPH /218,96 eur/. Spolu trovy právneho zastúpenia činia 1.313,78 eur, no právna zástupkyňa uplatnila 1.313,54 eur, a súd nemôže priznať viac. Žalovaného súd zaviazal zaplatiť trovy konania 1.446,04 eur podľa § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právnej zástupkyne žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že TJ Gottwaldov bola jednou zo základných organizácií ČSZTV, zriadeného zákonom č 68/1956 Zb., ktorý však upravoval len otázky ohľadom telesnej kultúry a ČSZTV, pričom postavenie ČSZTV a telovýchovných jednôt podrobnejšie upravoval zák. č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník vo svojich ustanoveniach o spoločenských organizáciách. Súd prvého stupňa tiež ustálil, že telovýchovné jednoty boli oprávnené v rozsahu ich pôsobnosti nadobúdať práva, a brať na seba povinnosti pri plnení svojich úloh. S týmito závermi súdu prvého stupňa súhlasil. Nesúhlasil však so záverom súdu, že nehnuteľnosť tvoriaca predmet tohto sporu nemôže byť považovaná za národný majetok, ku ktorému by mala len právo užívania podľa ust. § 99 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka tak, ako to tvrdil žalovaný, keďže ju TJ Gottwaldov nadobudla originálnym spôsobom v zmysle § 11 ods. 4 Hospodárskeho zákonníka jej obstaraním. V tomto namietal, že žalovaný nikdy netvrdil, že stavba bola národným majetkom, a teda prvostupňový súd v rozpore s overiteľnou argumentáciou žalovaného uvádza v odôvodnení nepravdivé tvrdenia. Poukázal na to, že vo svojom podaní z 09.12.2011 uviedol, že ku dňu 25.03.1990, teda ku dňu, kedy mal podľa žalobcu mimoriadny zjazd ČSZTV rozhodnúť o tom, že právnymi nástupcami ČSZTV sú okrem iných aj kluby ako občianske združenia, registrované zákonným spôsobom na MV ČR, právny poriadok ČSSR nepoznal iné, než socialistické spoločenské vlastníctvo, ktoré bolo kolektivizovaným zospoločenšteným vlastníctvom všetkého ľudu, s výnimkou osobného vlastníctva občanov k spotrebným predmetom. Jednou z foriem socialistického spoločenského vlastníctva bolo vlastníctvo socialistických organizácií, do ktorého patrilo aj vlastníctvo ČSZTV ako socialistickej spoločenskej organizácie. Na základe uvedeného považoval za zrejmé, že súd prvého stupňa pri právnom posudzovaní otázky vlastníckeho práva k stavbe tvoriacej predmet tohto sporu nielenže neprihliadol k argumentácii žalovaného, ale v rozpore so zásadou iura novit curia sa ani neoboznámil s právnou úpravou, ktorá platila v čase rozhodnom pre posúdenie otázky, či sa stavba vôbec mohla nachádzať vo vlastníctve TJ Gottwaldov ako domnelého právneho predchodcu žalobcu, čo vyplýva zo skutočnosti, že súd prvého stupňa nerozlišuje medzi pojmom socialistické spoločenské vlastníctvo, ktoré tvorili vlastníctvo štátnych organizácií - národný majetok, vlastníctvo družstevných organizácií - družstevný majetok, vlastníctvo spoločenských organizácií. Súd prvého stupňa tak v rozpore s vtedy platnou právnou úpravou nesprávne stotožnil žalovaným uvádzaný pojem socialistické spoločenské vlastníctvo s pojmom národný majetok, a na základe tohto dospel k nesprávnemu záveru, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudla TJ Gottwaldov ako spoločenská organizácia, hoci podľa vtedy platných predpisov to nebolo možné. Mal za to, že tento majetok bol majetkom spoločenskej organizácie ČSTV ako celku, nie jednotlivých telovýchovných jednôt, ktoré k nemu mali len právo hospodárenia v rozsahu potrebnom pre plnenie ich úloh, a to aj v prípade, ak ho sami obstarali. V tomto smere poukázal na ust. § 101, § 100 ods. 2, § 103 Hospodárskeho zákonníka, platného ku dňu 25.03.1990, ako aj ustanovenie článkov 15 ods.1, 43 ods. 1, 44 ods. 2 Stanov ČSZTV, ktoré však boli súdom prvého stupňa nesprávne interpretované. Za nesprávny tak považoval právny názor súdu prvého stupňa, že žalobca je univerzálnym sukcesorom majetku TJ Gottwaldov, nakoľko táto žiaden majetok nevlastnila. Poukázal na to, že univerzálna sukcesia predpokladá zánik právneho subjektu, ktorý má byť právnych predchodcom ako celku, a prechod všetkých jeho práv a povinností na jeho právneho nástupcu, čo v prípade žalobcu nie je možné, keďže ten vznikol ako nový právny subjekt 16.05.1990, pričom k zániku ČSZTV, ako aj TJ Gottwaldov ako jeho organizácie, došlo až 01.06.1990. Nesúhlasil tiež s aplikáciou ust. § 106 ods. 1, 2 a 3 Hospodárskeho zákonníka súdom prvého stupňa na danú vec, nakoľko takýto právny záver by bolo možné akceptovať len na základe druhého a tretieho odseku § 106 Hospodárskeho zákonníka v prípade, ak by nedošlo k zrušeniu ČSZTV ako celku, ku ktorému však došlo ex lege zákonom č. 173/1990 Zb. Keďže až týmto zákonom došlo k zrušeniu ČSZTV, ako aj jej telovýchovných jednôt, vrátane TJ Gottwaldov, ktoré podľa § 16 Hospodárskeho zákonníka v nadväznosti na článok 15 ods. 1 Stanov ČSTV tvorili jeho základné organizácie, mimoriadny zjazd ČSZTV dňa 25.03.1990 nemohol rozhodnúť o prevode, zmene právnej podstaty, alebo akomkoľvek inom nakladaní so svojim majetkom, keďže ten sa nachádzal v režime socialistického spoločenského vlastníctva. Nakoľko ČSZTV bol zriadený zákonom, nemohol sám rozhodnúť ani o svojom zrušení a právnych nástupcoch, keďže tak sa mohlo stať opäť iba na základe zákona a v jeho medziach. Vytýkal súdu, že sa nezaoberal ani jeho námietkou, že podľa právnych predpisov platných v čase, kedy malo dôjsť k prechodu majetku TJ Gottwaldov na žalobcu, bolo vylúčené, aby majetok nachádzajúci sa v socialistickom spoločenskom vlastníctve ČSZTV prešiel na občianske združenie. Nepovažoval za možné, aby žalobca, ktorý vznikol 16.05.1990 ako právnická osoba, združujúca súkromné fyzické a právnické osoby, a majúca vlastný majetok, bol právnym nástupcom TJ Gottwaldov, ktorá bola organizáciou ČSZTV, a jej majetok bol formou socialistického spoločenského vlastníctva, teda majetkom vo vlastníctve všetkých občanov, a už vôbec nie v prípade, ak k prechodu takéhoto majetku malo dôjsť na základe protiprávneho aktu, ktorým rozhodnutie mimoriadneho zjazdu ČSZTV z 25.03.1990 nepochybne bolo, nakoľko odporovalo právnemu poriadku platnému k tomuto dňu. Tento mimoriadny zjazd ČSZTV ako orgán socialistickej spoločenskej organizácie tak síce rozhodol o prechode tohto majetku a tiež konštituoval svojich právnych nástupcov, avšak jeho rozhodnutie, vzhľadom na hore uvedené, nemalo žiadny právny základ, a preto je toto rozhodnutie právne bezvýznamné, bez právnych následkov. Vytýkal súdu, že sa týmito jeho námietkami vôbec nezaoberal aj napriek tomu, že ich vyriešenie je pre právne posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu nevyhnutné. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa okrem toho, že považoval žalobcu za vlastníka nehnuteľnosti z titulu právneho nástupníctva po TJ Gottwaldov, považoval ho za vlastnícka aj z titulu vydržania, nakoľko od roku 1990 až do roku 2010 uvedenú nehnuteľnosť užíval v dobrej viere, že mu patrí. Bez ohľadu na to, že žalovanému nemôžu svedčiť dva právne tituly k jednému predmetu vlastníctva, tak, ako to uvádza súd prvého stupňa, súd sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s námietkami, ktoré vo svojich podaniach žalovaný uvádzal k vydržaniu vlastníckeho práva, len konštatoval, že sa s nimi nestotožňuje. Poukázal na jednu z podmienok vydržania, a to dobromyseľnosť držiteľa, pričom žalobca za žiadnych okolností nemohol byť pri držbe nehnuteľnosti dobromyseľný, tak ako to uvádza súd prvého stupňa, nakoľko aj s poukazom na rozsudok NS SR z 29.04.2008, sp. zn. 3Cdo 211/2006 a uznesenie NS SR z 27.10.2010, sp. zn. 4Cdo/283/2009 je vylúčené, aby žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnej stavbe vydržaním na základe právneho omylu, spočívajúceho v neznalosti prípadnej úmyselnej ignorácii právnych predpisov vzťahujúcich sa na domnelý právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorým malo byť právne nástupníctvo po TV Gottwaldov, a ktoré platili a boli účinné v čase, kedy malo dôjsť k rozhodnutiu o žalobcovom právnom nástupníctve orgánmi ČSZTV. Je nepochybné, že žalobca, resp. osoby, ktoré za neho konali, poznali alebo mali poznať právne predpisy upravujúce nakladanie s majetkom nachádzajúcim sa v socialistickom spoločenskom vlastníctve ČSZTV, ktoré neumožňovali jeho prechod, prevod alebo jeho transformáciu na majetok v súkromnom vlastníctve spôsobom, ako uvádza súd prvého stupňa. Nedostatok dobromyseľnosti tak u žalobcu trval od počiatku, a ním tvrdenú držbu nemožno v žiadnom jej okamihu považovať za oprávnenú, teda takú, ktorá by mohla mať za následok nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej stavbe. Vytýkal súdu, že žalovanému nie je zrejmé, z akých dôkazov súd prvého stupňa pri hodnotení dobromyseľnosti žalobcu vychádza. Žalobca síce predmetnú stavbu užíval, avšak si nikdy neplnil povinnosti, ktoré vlastníkovi prináležia. Napriek tomu, že vedel, že stavba nie je ako nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľnosti, tento stav právnej neistoty nikdy neodstránil, nepodal na príslušnom stavebnom úrade žiadosť o dodatočnú legitimáciu, a na jej základe návrh na zápis stavby do katastra nehnuteľnosti, ani sa o to počas dvadsiatich rokov nepokúsil, napriek tomu, že ako sám tvrdí, dvadsať rokov bol v presvedčení, že je jej vlastníkom. Žalobca si neplnil ani svoje daňové povinnosti, a napriek aktivitám zo strany obce, ktorá bola aj správcom dane, nikdy stavbu nezlegalizoval, a neplatil z nej dane. Žalobca tak svoju dobromyseľnosť preukazuje protiprávnym konaním a absolútnou pasivitou, ktorá nesvedčí o tom, že by navonok ako vlastník nehnuteľnosti vôbec niekedy vystupoval, s výnimkou prípadov, kedy tak robil, aby ju neoprávnene užíval. To, že žalobca bol alebo nebol dobromyseľný, mal teda súd prvého stupňa skúmať vo vzťahu ku všetkým objektívnym skutočnostiam, ktoré tu v rozhodnom čase boli, čo však nespravil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval za zrejmé, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, keď dospel k záveru, že predmetná nehnuteľnosť bola vo vlastníctve TJ Gottwaldov, a že toto vlastnícke právo prešlo neskôr na základe rozhodnutie mimoriadneho zjazdu ČSZTV na žalobcu, a teda, že mu svedčí aktívna legitimácia v tomto spore. Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil aj splnenie podmienok vydržania vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti žalobcom. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, a žalobu žalobcu zamietol, a zároveň uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy prvostupňového aj odvolacieho konania vo výške, ako budú dodatočne žalovaným vyčíslené. Žalobca vo svojim písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného v odvolaní nemajú oporu v práve, a sú v rozpore s už ustálenou judikatúrou českých súdov v tejto oblasti. Mal za to, že zásadne sa judikatúra českých súdov ustálila na tom, že uznesenie mimoriadneho zjazdu ČSZTV z 25.03.1990 nie je rozporné so zákonom. Poukázal v tejto súvislosti na viaceré rozhodnutia NS ČR 20Cdo 2711/99, 20Cdo 192/99, 28Cdo 2583/2007, v zmysle ktorých bolo uznesenie mimoriadneho zjazdu ČSZTV aktom, ktorým organizácia ČSZTV ukončila svoju činnosť, a prehlásila, kto je jej nástupcom. Za svojho nástupcu určila okrem iných aj telovýchovné jednoty a kluby, ku dňu registrácie najneskôr k 30.06.1990. Na týchto nástupcov prechádzal bez ďalšieho všetok majetok, ktorý užívala konkrétna TJ alebo klub k svojej činnosti, a bol zapísaný v jej prospech u príslušného orgánu do jej vlastníctva. V danom prípade bolo preukázané, že k majetku, o ktorý sa vedie predmetný spor, mala majetkové právo TJ Gottwaldov, po zmene názvu TJ Zlín, ktorá bola súčasťou ČSZTV, tento majetok vybudovala, užívala, zveľaďovala a viedla so svojej účtovnej evidencii. Ďalej bolo preukázané, že v súlade s uznesením mimoriadneho zjazdu ČSZTV nástupníckou organizáciou po tejto TJ sa stal žalobca, Sportovní kluby Zlín, keď sa registroval ako nástupnícka organizácia na Ministerstve vnútra ČR. Tvrdil, že žalobca sa v súlade s vyššie uvedeným podľa uznesenia mimoriadneho zjazdu ČSZTV stal platne právnym nástupcom po zaniknutom ČSZTV vo vzťahu ku všetkým majetkovým právam, ktoré patrili TJ Gottwaldov, dňom jeho registrácie na Ministerstve vnútra ČR, t. j. dňom 16.05.1990, a patrí mu aktívna legitimácia na vedenie tohto sporu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na odvolacom pojednávaní /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p/, doplnil dokazovanie listinnými dokladmi - výpismi z inventárnej knihy ku dňu 31.12.1986 až k 31.12.1990 /č. l. 316-325/, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie o určení vlastníckeho práva v prospech žalobcu k nehnuteľnosti, stavbe - Rekreačný objekt s ubytovaním a sociálnym zariadením, súpisné číslo 1072, zapísanej na LV č. XXXX k. ú. I. L. T., obec I. L. T., okres Púchov, stojacej na parcele registra "C" parc. č. XXXX "zastavané plochy a nádvoria" o výmere 129 m2 v podiele 1/1-ina, na dvoch právnych tituloch. Za prvý titul považoval rozhodnutie mimoriadneho zjazdu Československého zväzu telesnej výchovy / ďalej len ČSZTV/ konanom dňa 25.03.1990, na základe ktorého sa aj telovýchovné jednoty /ďalej len TJ/ stali jeho nástupníckou organizáciou. Žalobca ako právny nástupca TJ Gottwaldov /Zlín/ sa na tomto právnom základe stal právnym nástupcom ČSZTV, a vlastníkom spornej nehnuteľnosti, nakoľko tento majetok mala telovýchovná jednota, zapísaná vo svojej účtovnej evidencii. Súd prvého stupňa zároveň použil na danú situáciu ustanovenia § 106 ods. 1, 2 a 3 Hospodárskeho zákonníka, ktoré určuje, že v prípade zrušenia organizačnej zložky bez likvidácie jej nadriadená spoločenská organizácia určí, na koho prechádza majetok a záväzky zrušenej organizačnej zložky alebo hospodárskeho zariadenia. Za druhý právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva považoval vydržanie podľa § 130 ods. 1 a § 134 Občianskeho zákonníka, nakoľko mal za preukázané, že žalobca od roku 1990, kedy boli zaregistrované na Ministerstve vnútra ČR jeho stanovy so zakotvením právneho nástupníctva po TJ Gottwaldov /Zlín/, až do roku 2010 nepretržite nehnuteľnosť užíva v dobrej viere, že mu patrí, vedie ju v evidencii svojho majetku, a nikto ho v užívaní nerušil. Odvolací súd nezdieľa právny názor súdu prvého stupňa o nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcu k spornej nehnuteľnosti na základe dvoch právnych titulov. Pokiaľ sa stal žalobca ako právny nástupca TJ Gottwaldov /Zlín/ vlastníkom spornej nehnuteľnosti na základe uznesenia mimoriadneho zjazdu ČSZTV, konanom dňa 25.03.1990, nemohol sa zároveň stal vlastníkom aj na základe vydržania. Žalobcovi tak nemohli svedčiť dva právne tituly pre nadobudnutie vlastníckeho práva. Odvolací súd však zdieľa právny názor súdu prvého stupňa, že žalobca ako právny nástupca TJ Gottwaldov /Zlín/ sa stal vlastníkom spornej nehnuteľnosti na základe rozhodnutia mimoriadneho zjazdu ČSZTV, konanom dňa 25.03.1990. Na zdôraznenie správnosti tohto právneho názoru a k námietkam žalovaného, ktorý spochybňuje právne účinky záverov tohto mimoriadneho zjazdu ČSZTV, uvádza nasledovné: Podľa článku 40 ods. 2 Stanov ČSZTV, publikované v Zbierke smerníc a oznámení ČSZTV v čiastke 1 z 08.06.1989, právnymi subjektmi, ktoré môžu za ČSZTV v rozsahu svojej pôsobnosti vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa, sú tiež telovýchovné jednoty. Podľa článku 41 ods. 4 Stanov ČSZTV právnym subjektom uvedeným v čl. 40 ods. 2 je zverovaný majetok vo vlastníctve ČSZTV, ku ktorému majú právo hospodárenia. Podľa časti I. bodu A/ ods. 5 uznesenia z 25.03.1990 mimoriadny zjazd ČSZTV schválil ukončenie platnosti stanov ČSZTV, schválených VII. zjazdom ČSZTV, s výnimkou čl. 40 a 41, ktoré znejú takto: čl. 41 - do doby prevodu majetku ČSZTV na nástupnícke organizácie je majetok ČSZTV v socialistickom spoločenskom vlastníctve organizácie ako celku. Podľa časti I. bodu B/ ods. 4 uznesenia z 25.03.1990 mimoriadny zjazd ČSZTV vzal na vedomie oprávnenosť výkonného výboru Slovenského združenia telesnej kultúry ustanoviť delimitačnú a majetkovú komisiu, ktorá vysporiada majetok ČSZTV v Slovenskej republike v súlade so schválenými stanovami SZTK a závermi mimoriadneho zjazdu ČSZTV. Podľa časti II. bodu A/ ods. 1 uznesenia z 25.03.1990 mimoriadny zjazd ČSZTV schválil zánik ČSZTV ku dňu registrácie nástupníckych organizácií, a to najneskôr ku dňu 30.06.1990. Podľa časti II. bodu A/ ods. 2 uznesenia z 25.03.1990 mimoriadny zjazd ČSZTV schválil nástupnícke organizácie ČSZTV, ktorými sú predovšetkým dve národné organizácie, a to: a/ Český zväz telesnej výchovy a subjekty v ňom združené, b/ Slovenské združenie telesnej kultúry a subjekty v ňom združené, c/ Československá konfederácia športových a telovýchovných zväzov a subjekty v nej združené, d/ telovýchovné jednoty a kluby, e/ športové a telovýchovné zväzy. Podľa časti II. bodu A/ ods. 3 uznesenia z 25.03.1990 mimoriadny zjazd ČSZTV schválil prevod majetku vo vlastníctve ČSZTV a záväzkov ČSZTV jednotlivým nástupníckym organizáciám takto : a/ telovýchovné jednoty a kluby - nehnuteľný majetok, t.j. pozemky, budovy, stavby a ostatný, ktorý je zapísaný u príslušného orgánu v prospech konkrétnej telovýchovnej jednoty alebo klubu, a tieto tiež vedú tento majetok vo svojej účtovnej evidencii alebo majú k nemu právo hospodárenia, prechádza do vlastníctva telovýchovnej jednoty alebo klubu ku dňu jej registrácie. Za právneho nástupcu v hmotnoprávnych vzťahoch sa vo všeobecnosti považuje ten, kto vstupuje do práv a povinností predchodcu na základe skutočností stanovených hmotným právom. Keďže v danom prípade právne nástupníctvo telovýchovných jednôt, a teda aj Telovýchovnej jednoty Gottwaldov, a jeho majetkovo právne následky riešilo predovšetkým uznesenie mimoriadneho zjazdu ČSZTV z 25.03.1990, vychádzal aj odvolací súd z tohto právneho aktu, ktorý bol uznaný oboma nástupníckymi štátmi, Českou aj Slovenskou republikou, a z ktorého vychádza aj súdna prax v oboch štátoch. Je nepochybné, že v zmysle časti I. bodu A/ ods. 5 uznesenia z 25.03.1990 bol majetok ČSZTV do doby prevodu na nástupnícke organizácie vo vlastníctve tejto organizácie ako celku, aj keď v súlade s čl. 40 ods. 2 Stanov ČSZTV bola telovýchovná jednota právnym subjektom, ktorý mohol za ČSZTV vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa. Toto platilo aj o spornej nehnuteľnosti - rekreačný objekt s ubytovaním a sociálnym zariadením, súpisné číslo 1072, zapísanej na LV č. XXXX k. ú. I. L. T., obec I. L. T., okres Púchov, stojacej na parcele registra "C" parc. č. XXXX, ktorá bola vybudovaná TJ Gottwaldov /čo nebolo sporné/, a vedená od roku 1975 do roku 1990 v jej inventúrnych kartách, pričom výpisy z inventúrnej knihy za roky 1986 až 1990 predložil žalobca na odvolacom pojednávaní. Uvedená nehnuteľnosť bola teda vo vlastníctve ČSZTV, a v užívaní TJ Gottwaldov, bez ohľadu na to, že nebola zapísaná v evidencii nehnuteľností ako jej vlastníctvo /v súčasnosti kataster nehnuteľností/. Následne od roku 1990 až do roku 2010 je nehnuteľnosť vedená na inventúrnych kartách žalobcu, ktorý ju aj nepretržite užíva. Aj odvolací súd zdieľa právny názor súdu prvého stupňa, že žalobca Sportovní kluby Zlín, so sídlom Hradská 854, Zlín, Česká republika je právnym nástupcom TJ Gottwaldov /Zlín/, čo vyplýva z jeho stanov, registrovaných Ministerstvom vnútra ČR dňa 16.05.1990. V súlade s časťou II. bod A/ ods. 1 uznesenia z 25.03.1990 ČSZTV zanikol ku dňu registrácie nástupníckych organizácií, najneskôr však 30.06.1990. Za nástupnícku organizáciu bola podľa časti II. bod A/ ods. 2 písm. d/ uznesenia z 25.03.1990 považovaná Telovýchovná Jednota Gottwaldov /Zlín/, na ktorú podľa časti II. bodu A/ ods. 3 písm. a/ malo prejsť vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku, ktorý viedla vo svojej účtovnej evidencii. K tomuto však mohlo dôjsť pri rešpektovaní dikcie časti I. bodu B/ ods. 4 uznesenia z 25.03.1990, podľa ktorého malo k prevodu majetku na nástupnícke organizácie dôjsť v súlade so záverom tohto mimoriadneho zjazdu ČSZTV. Odvolací súd napriek námietkam žalovaného nemal dôvod na základe uvedeného pochybovať o právnom nástupníctve žalobcu po TJ Gottwaldov /Zlín/. Uvedené skutočnosti, preukázané listinným i svedeckým dôkazmi v danej veci, tak deklarujú skutočný stav veci, že TJ Gottwaldov /Zlín/ nepretržite užívala spornú nehnuteľnosť, viedla ju vo svojej účtovnej evidencii, a menila /transformovala/ len svoju právnu formu, zodpovedajúcu zmene socialistického vlastníctva spoločenských a športových organizácií. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/07 z 13.12.2007, v ktorom ústavný súd konštatoval, že „tento proces bol zložitý, a nemal obdobu vo vyspelých právnych systémoch, kde takéto zmeny neprebehli, a nebolo teda ani od koho prevziať zabehnutý právny režim transformácie“. Aktívna legitimáciu žalobcu bola v danej veci teda nesporne daná. Treba dať za pravdu odvolateľovi, že na danú vec nedopadá ustanovenie § 106 Hospodárskeho zákonníka v znení platnom k 25.03.1990, nakoľko, ako už hore konštatoval odvolací súd, vlastnícke právo žalobcu bolo treba jednoznačne odvodiť z uznesenia z 25.03.1990, prijatého mimoriadnym zjazdom ČSZTV, ktoré sa považuje za právny akt, a účinky ktorého nespochybňujú súdy v Slovenskej ani Českej republike. Uvedená odvolacia námietka však nemala na vecnú správnosť rozsudku súdu prvého stupňa žiadny vplyv. Napokon odvolací súd dodáva, že žalovaný sa mal stať vlastníkom spornej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.12.2006 /č. l. 82/ od Ing. N. O.. Z predložených listinných dokladov je však zrejmé, že táto zmluva nebola predmetom vkladového konania na príslušnej správe katastra, nakoľko zo samotného LV č. XXXX k. ú. I. L. T. nevyplýva, že by takáto zmluva bola zavkladovaná. Naopak, z predloženého listinného dokladu, a to rozhodnutia Obce I. L. T. z 28.12.2006 vyplýva, že bolo pre uvedenú stavbu určené súpisné číslo 1072 pre vlastníka stavby W. G., s.r.o. so sídlom X., O. XX, a toto rozhodnutie je na LV č. XXXX uvádzané medzi titulmi nadobudnutia vlastníctva. Rovnako z vykonaného dokazovania nevyplýva, na akom základe sa mal stať Ing. N. O. vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, keď žalobca poprel, že by predmetnú nehnuteľnosť predal. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu týchto trov v celom rozsahu. Trovy odvolacieho konania predstavujú odmenu a náhradu advokátky žalobcu za právne zastupovanie podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za dva úkony právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 11.10.2012 á 58,69 eur + 2x 7,63 eur režijný paušál, spolu 132,64 eur + 20% DPH 26,53 eur, celkom spolu 159,17 eur. Odvolací súd nepripustil dovolanie v danej veci podľa § 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p., nakoľko sa nejedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Problematika uznesenia mimoriadneho zjazdu ČSZTV, konaného dňa 25.03.1990, bola už súdnou praxou riešená, súdy Českej republiky i Slovenskej republiky uznesenie tohto zjazdu uznávajú ako platný právny akt. Jednoznačné stanovisko zaujal k tejto otázke aj Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. III. ÚS 260/07 z 13.12.2007. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.