Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/21/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711209759 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3711209759.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľky N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, zastúpenej X. I. W.. Q. Q., X., O..: XX XXX XXX, A. XXX/X, M. S., proti odporcovi U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, zastúpenému W.. H. D., X. v M. S., H. XX/XX, o zaplatenie 18.589 Eur istiny a prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 9. novembra 2011, č.k. 7C/129/2011-17, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v sume 433,40 Eur, do 3 dní, na účet jej právneho zástupcu W.. Q. Q., X. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 18.589 Eur s 10 %-ným úrokom z omeškania ročne od 16.08.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 2.529,73 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že účastníci dňa 21.04.2010 uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM, podľa ktorej odporca nadobudol do výlučného vlastníctva všetky hnuteľné a nehnuteľné veci s výnimkou osobného motorového vozidla O. J. a zaviazal sa splácať hypotekárny úver v čl. II dohody v mesačných splátkach po 630,51 Eur mesačne až do úplného vyrovnania. Zároveň sa zaviazal zaplatiť navrhovateľke sumu 18.589 Eur ako vyrovnanie hodnoty hnuteľných a nehnuteľných vecí, do 15.08.2011. Pre prípad omeškania si účastníci dohodli 10 %-ný ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy. Ku dňu vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa odporca neuhradil ani len časť tejto sumy. Vyvodil z toho záver, že medzi účastníkmi vznikol záväzkovo-právny vzťah, na základe ktorého odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľke titulom vyporiadania BSM sumu 18.589 Eur. Keďže odporca si v stanovenej lehote, t.j. do 15.08.2010 túto svoju povinnosť nesplnil, mal súd za to, že navrhovateľka sa domáhala svojho práva a preto návrhu vyhovel. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie odporca, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/, e/ a f/. Poukázali na tú skutočnosť, že konaním prvostupňového súdu mu bola odňatá možnosť riadne konať pred súdom a tým účinne brániť a obhajovať svoje práva, odporcovi bola postupom súdu znemožnená účasť na pojednávaní pred súdom prvého stupňa tým, že súd bez splnenia procesných podmienok vo veci konal a rozhodol. Uviedol ďalej, že mu nebolo do vlastných rúk doručené predvolanie na pojednávanie 10.10.2011, nakoľko predvolanie prevzala spolu s návrhom svokra odporcu pani I. z dôvodu, že odporca bol z pracovných dôvodov v cudzine. O termíne pojednávania sa dozvedel až po jeho konaní. Vedomosť o pojednávaní mala iba právna zástupkyňa odporcu, ktorá žiadala 08.11.2011 odročiť pojednávanie určené na 09.11.2011 z vážnych dôvodov, a to z dôvodu neúčasti klienta a svojho zdravotného vyšetrenia, ktoré bolo dlhodobo plánované. Rozhodnutie súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bolo tak postihnuté vážnou vadou konania, ktorá mala a má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože ak je vydané rozhodnutie bez toho, aby boli splnené zákonné predpoklady na jeho vyhlásenie, toto rozhodnutie musí byť v rozpore so zákonom, odporca ďalej namieta aj samotné dokazovanie a skutkové závery. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za nepreskúmateľné, pretože je nedostatočne odôvodnené a odporca sa nemôže účinne brániť napádaním skutkových zistení súdu. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré dôkazy súd vykonal, akým spôsobom, ktoré považoval za preukázané a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Rozsudok súdu prvého stupňa preto považuje za nepreskúmateľný, čo je dôvodom na jeho zrušenie v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Nedostatočným odôvodnením, okrem toho, že k vyhláseniu rozhodnutia nemalo ani dôjsť, sa tak postupom súdu odňala odporcovi možnosť konať pred súdom. Nemohol tak uplatniť svoje práva, nemohol sa brániť ani čo do meritu veci, napríklad namietať výšku úroku z omeškania, o ktorej súd rozhodol v tom smere, že navrhovateľke patrí 10-ročný úrok z omeškania, pričom v dobe rozhodnej pre posúdenie omeškania bol úrok na inej úrovni - 9,5 % a tiež predložiť dôkazy o tom, že dňa 31.08.2011 sa doručením do vlastných rúk domohol relatívnej neplatnosti právneho úkonu - dohody o vyporiadaní BSM, ktorá je základnom pre uplatňovaný nárok v konaní. Navrhovateľka vo vyjadrení, ktoré podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Tvrdenia odporcu považovala za účelové, pretože užíva celý majetok, patriaci do BSM, pričom navrhovateľka má v užívaní len jedinú vec a to osobný automobil. Vyjadrila sa aj k prípadnej relatívnej neplatnosti právneho úkonu, a to dohody o vyporiadaní BSM tak, že z dovolania sa relatívnej neplatnosti je vylúčený ten, kto ju sám spôsobil. Keďže dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá samotným odporcom a navrhovateľkou slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a dohoda o cene a výške podielu vyplývala z dispozičného práva účastníkov, nemôže sa odporca dovolávať tejto neplatnosti. Takýto návrh, ani procesnú obranu však odporca nepodal, a preto návrh na začatie konania bol opodstatnený. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/ citovaného zákonného ustanovenia. Odporca vo svojom odvolaní výslovne uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/, e/, f/. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) je daný v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť. V prejednávanej veci zo spisu možno zistiť, že odporca v konaní nenavrhol vykonať žiadny dôkaz. Návrh na začatie konania bol doručený 19.09.2011, avšak k tomuto návrhu sa počas celého konania žiadnym spôsobom nevyjadril. Dňa 08.11.2011 predložil súdu prvého stupňa splnomocnenie, ktorým splnomocnil na zastupovanie vo veci v celom rozsahu W.. H. D., X., ktorá zároveň žiadala o odročenie pojednávania určeného na 09.11.2011. Vyjadrenie k veci však nepodala. Z uvedeného je zrejmé, že odporca nenavrhol žiadny dôkaz, ktorý by mal súd vykonať, a preto nemôže obstáť dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. e/ (doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené) je daný za situácie, ak účastník oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky v súlade s § 205a ods. 1 písm. c/ a d/ a z týchto skutočností vyplynie skutkový stav, ktorý je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, tvoriacim základ napadnutého rozhodnutia. Podľa § 205a ods. 1 písm. c/ a d/ skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., alebo ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z obsahu spisu, tak, ako to bolo vyššie uvedené vyplýva, že odporca ako účastník konania sa nevyjadril k návrhu na začatie konania a žiadnym spôsobom nenavrhol, ani neoznačil dôkazné prostriedky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že dôkazné prostriedky je možné označiť a navrhnúť aj v písomnom vyjadrení, nielen na pojednávaní súdu prvého stupňa, čo sa dokonca z hľadiska hospodárnosti konania preferuje. Odporca, resp. jeho právna zástupkyňa, žiadali odročiť pojednávanie súdu prvého stupňa, avšak nepodali vo veci samej žiadne vyjadrenie, najmä nie také, v ktorých by označili dôkazy vzťahujúce sa na vec. Dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je konštatovanie mylnej aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vec posúdil podľa ustanovení § 149 a nasl. Občianskeho zákonníka, týkajúcich sa zániku a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Je nepochybné, že účastníci ako bývalí manželia uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM, a to podľa § 149a Občianskeho zákonníka, a to písomne, pretože táto dohoda sa týkala nehnuteľností. Súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 488 a § 489, podľa ktorého záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov najmä zo zmlúv, pričom v danom prípade záväzok odporcu poskytnúť navrhovateľke výplatu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov vznikol na základe dohody o vyporiadaní BSM. Súd prvého stupňa preto vec posúdil podľa primeraných zákonných ustanovení, ktoré správne vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav. Odporca vo svojom odvolaní ani neuvádza, že by sa malo jednať o odlišný právny vzťah, ktorý by mal byť posudzovaný podľa iného právneho predpisu, resp. iných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka. Pokiaľ odporca vo svojom odvolaní poukazuje na to, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo je v rozpore s Ústavou garantovaným právom na súdnu ochranu (článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) treba poukázať na to, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa podľa súdnej praxe vo všeobecnosti rozumie taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska odňatia možnosti účastníkovi konania postupom súdu konať pred súdom významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a takýmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. V danom prípade odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie práva na spravodlivý proces, odporca vyvodzuje z toho, že odvolací súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Z ust. § 101 O.s.p. vyplýva, že súd má povinnosť pokračovať v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. V prípade, ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, pričom prihliadne na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Účastník má totiž právo, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti (článok 48 ods. 1 Ústavy SR). Nie je však vylúčené, aby súd vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti účastníka, avšak je vždy povinný poskytnúť mu možnosť, aby na jej prejednaní bol prítomný. Právo účastníka Občianskeho súdneho konania byť prítomný na pojednávaní však nemožno chápať absolútne. Inak by sa súdne konanie prostredníctvom sústavného využívania opakovaných žiadostí o odročenie pojednávania stalo voľne disponibilným nástrojom v rukách účastníka konania a súčasne by prestalo byť nástrojom v rukách štátneho orgánu (súdu), ktorý má slúžiť k nastoľovaniu spravodlivého usporiadania v právom regulovaných spoločenských vzťahov. Je preto ústavne súladné, ak posúdenie dôvodov žiadaného odročenia nariadeného pojednávania je vecou nezávislého súdu, vrátane možnosti dostatočne zdôvodneného neakceptovania žiadosti účastníka konania o odročenie nariadeného pojednávania a uskutočnenia pojednávania aj bez prítomnosti účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu III ÚS 449/2011-20). V prejednávanej veci vyplýva zo spisu, že odporca bol riadne predvolaný na pojednávanie súdu prvého stupňa, ktoré bolo určené na 10.10.2010. Svoju neúčasť súdu žiadnym spôsobom neospravedlnil, a preto súd prvého stupňa pojednávanie odročil na 09.11.2011. Termín tohto nového pojednávania vzala na vedomie právna zástupkyňa navrhovateľa, ktorá bola prítomná a odporcovi bolo predvolanie doručené písomne 13.10.2011. V tejto súvislosti nie je významné, že predvolanie prevzala iná osoba, žijúca na rovnakej adrese ako odporca, keďže sa nejedná o písomnosť výslovne určenú do vlastných rúk. Je nepochybné, že odporca sa o termíne pojednávania aj dozvedel, pretože dňa 13.10.2011 si zvolil právnu zástupkyňu, ktorá 8. novembra 2011 podala žiadosť na súd prvého stupňa o odročenie termínu pojednávania a ospravedlnenie neúčasti odporcu a jeho právnej zástupkyne. Neúčasť odporcu ospravedlňovala z pracovných dôvodov, keďže pracuje ako I. v zahraničí a neúčasť právnej zástupkyne odôvodňovala účasťou na zdravotnom vyšetrení, ktoré bolo dlhodobo plánované. O absolvovaní, resp. určení termínu takéhoto vyšetrenia, však súdu prvého stupňa nepredložila žiadny dôkaz. Súd prvého stupňa preto opodstatnene neakceptoval takúto žiadosť o odročenie pojednávania a rozhodol v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu. Neporušil tým základné právo odporcu na súdnu ochranu tak, ako vyplýva z článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach. Za porušenie práva na súdnu ochranu nepovažoval odvolací súd ani vytýkané nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa. Nestotožnil sa s tvrdením odporcu uvádzaným v odvolaní, že z rozhodnutia súdu prvého stupňa nebolo zrejmé, ktoré dôkazy súd vykonal, akým spôsobom, ktoré považoval za preukázané a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje náležitosti upravené v ust. § 157 O.s.p. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že účastníci konania uzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Jej obsah nebol v konaní žiadnym spôsobom spochybnený a je obom účastníkom známy. V tejto dohode sa odporca jednoznačne, určite a zrozumiteľne zaviazal vyplatiť navrhovateľke sumu 18.589 Eur v určitom presne stanovenom termíne, t.j. do 15.08.2011. Znenie tejto dohody dáva podklad pre záver o tom, že je daný základ, ako aj výška pohľadávky, ktorú navrhovateľka v danej veci uplatňuje návrhom na začatie konania. Aj pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, tak súd vyhovel návrhu v takom rozsahu, ako si účastníci výslovne v dohode o vyporiadaní BSM úroky z omeškania dohodli. Vzhľadom na jednoznačný a nekomplikovaný právny vzťah medzi účastníkmi, jednoznačne vyplývajúci z dohody o vyporiadaní BSM, ktorá nebola spochybnená, pričom ani nebolo žiadnym spôsobom tvrdené, že by bolo poskytnuté čo i len čiastočné plnenie, skutkový stav na preukázaný už z obsahu dohody o vyporiadaní BSM a niet preto dôvodu vyžadovať odôvodnenie ďalších údajov a skutočností, ktoré pre rozhodnutie vo veci sú bez akéhokoľvek významu. Krajský súd tak nezistil opodstatnenosť žiadneho dôvodu na odvolanie v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., a preto rozsudok okresného súdu potvrdil. V odvolacom konaní bola tak úspešná navrhovateľka, ktorej bola v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. priznaná náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúcich v odmene za právne zastúpenie - vyjadrenie k odvolaniu, a to 1 úkon podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. + režijný paušál 7,41 Eur + 20 % DPH. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .