Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/24/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711214244 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3711214244.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky N.. J., bytom J. T. XXX proti odporcovi T. U., bytom L. X., X.T. XXX/X, o nariadení predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 21.12.2011, č. k. 8C 173/2011-7 a proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22.12.2011, č. k. 8C 173/2011-8 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 21.12.2011, č.k. 8C 173/2011-7 p o t v r d z u j e . Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 22.12.2011, č.k. 8C 173/2011-8 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : V poradí prvým napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd odporcovi zakázal vstup do rodinného domu súp. č. XXX v k.ú. J. T., zamietol. Po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného návrhu dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľka k návrhu predložila len výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. J. T., ktorý preukazuje jej vlastníctvo k nehnuteľnosti, ku ktorej sa domáha odporcovi zakázať vstup, avšak súd nemal preukázané odôvodnené podozrenie z násilia, a to relevantnými a hodnovernými tvrdeniami a dôkazmi deklarujúcimi, že telesná alebo duševná stránka navrhovateľky nesú stopy psychického a fyzického násilia. Napriek skutočnosti, že navrhovateľka bola na predloženie týchto dôkazov písomne vyzvaná a výzvu si osobne prevzala, tieto listiny navrhovateľka nepredložila. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p.. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote navrhovateľka, navrhla ho zmeniť tak, že jej návrhu o nariadenie predbežného opatrenia bude vyhovené. Poukázala na to, že od roku 2010 má nezhody s jej vtedajším priateľom - odporcom, ktoré končili až opakovaným podávaním trestných oznámení na polícii v Považskej Bystrici a Dubnici nad Váhom. Poukázala na to, že npor. Bc. Janošková z Považskej Bystrice jej vysvetlila, že odporca, aj keď je odhlásený z prechodného pobytu, môže do jej domácnosti chodiť donekonečna, kým nepožiada súd o zákaz vstupu. Vyslovila pochybnosť, prečo súd riešil jej návrh, keď nezaplatila súdny poplatok. K odvolaniu priložila uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Považskej Bystrici ČVS: ORP-757/OVK-PB-2011 zo dňa 21.12.2011, ktorým preukazovala, že odporca je vo väzbe. Dôvodila, že preto nutne potrebuje, aby súd vyhovel jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, preto, aby niekto mohol vzniesť proti odporcovi trestné stíhanie za porušenie domovej slobody. Poukázala na to, že donekonečna nebude trpieť, že odporca bude vchádzať a následne behať po jej dome. V poradí druhým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľke povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatila súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33 eur v zmysle položky č. 1 písm. c/, písm. a/ v spojení s druhou vetou spoločnej poznámky č. 5 k položkám č. 1 a 2 Sadzobníka súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, v ktorom uviedla, že je invalidná dôchodkyňa, žije zo 178 eur mesačne. Uviedla, že nie je schopná súdny poplatok zaplatiť. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal obe napadnuté uznesenia podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že v poradí prvé napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, je vecne správne a odvolanie proti v poradí druhému uzneseniu, ktorým bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok, je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zákazu vstupu odporcu do jej rodinného domu súp. č. XXX v k. ú. J. T.. Dôvodom takto podaného návrhu bolo, že odporca, jej bývalý priateľ, ju začal psychiky a fyzicky napádať, vydierať, vulgárne jej nadávať, až nebezpečne sa vyhrážať. Odvolací súd má za to, že navrhovateľka nepreukázala existenciu vzťahu požadovanej predbežnej ochrany a ochrany vo veci samej. Už z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ mieni domáhať v budúcom súdnom konaní vo veci samej, teda akú žalobu mieni proti odporcovi v občianskom súdnom konaní podať. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemožno zistiť vzťah obsahu predbežného opatrenia k predmetu budúceho súdneho konania, nebolo teda ani možné zistiť, na aký účel by malo predbežné opatrenie vo vzťahu k občiansko-právnej ochrane práv navrhovateľky v občianskom súdnom konaní slúžiť. Až v odvolaní navrhovateľka uviedla, že jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné vyhovieť, aby v prípade, že odporca vstúpi do domu, bolo možné voči nemu viesť trestné stíhanie za porušenie domovej slobody. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Považskej Bystrici, odbor kriminálnej polície, oddelenie všeobecnej kriminality ČVS: ORP-757/OVK-PB-2011 zo dňa 21.12.2011 vyplýva, že proti odporcovi je vedené trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. a/ Trestného zákona, pre ktoré je obvinený odporca. Z uvedeného uznesenia vyplýva, že sudca pre prípravné konanie Okresného súdu v Považskej Bystrici pod sp.zn. 0Pp/70/2011 vydal príkaz na prijatie obvineného T. U. do väzby do ÚVV v Žiline. Z vyššie uvedeného je podľa názoru súdu prvého stupňa preukázané, že navrhovateľke sa odporca opakovane vyhrážal zabitím, vulgárne jej nadával. Pokiaľ však z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemožno zistiť vzťah obsahu predbežného opatrenia k predmetu budúceho súdneho konania, podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné návrhu navrhovateľky na nariadenie požadovaného predbežného opatrenia vyhovieť. Za situácie, že odporca je toho času vo väzbe v ÚVV v Žiline, v prípade prepustenia odporcu na slobodu je možné uloženie zákazu styku s určitými osobami, alebo zákazu úmyselne sa priblížiť k určitej osobe na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov súdom, ktorý zákaz možno uložiť podľa § 82 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku v prípravnom konaní. Z týchto dôvodov odvolací súd v poradí prvé napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky uvádzanú v odvolaní, že súd prvého stupňa nemal vo veci konať, keď na základe výzvy nezaplatila v stanovenej lehote súdny poplatok, túto odvolací súd považuje za dôvodnú. Súd prvého stupňa mal správne postupovať podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení a konanie zastaviť. Súd prvého stupňa však takto nepostupoval a napadnutým uznesením uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia, proti ktorému navrhovateľka podala odvolanie a žiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd po preskúmaní tohto uznesenia dospel k záveru, že je ho potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 cit. ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa § 1 zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy, súdov a prokuratúry uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa položky 1 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Z.z., z návrhu o nariadenie predbežného opatrenia zaplatí súdny poplatok vo výške 33 eur. Súd prvého stupňa preto správne vyzval navrhovateľku na zaplatenie poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Odporkyňa však vo svojom odvolaní namietala, že je invalidná dôchodkyňa, jej príjem, invalidný dôchodok, činí 178 eur a preto nie je schopná predmetný súdny poplatok zaplatiť. Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak mu nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatnenie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť, poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia v návrhu musia byť pomery účastníka dokladované po a/ vyplnením tlačiva, ktorého vzor uverejní Ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle, alebo b/ rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov. Z tohto ustanovenia vyplýva, že treba skúmať pomery účastníka, ktorý žiadal priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, či tieto odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd prvého stupňa je teda povinný najskôr zistiť, či sú u navrhovateľky splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a rozhodnúť o jej návrhu a až v prípade, že by sa návrhu navrhovateľky na oslobodenie od súdnych poplatkov nevyhovelo, znovu ju vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa je právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 226 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .