Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3To/137/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712010089 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3712010089.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Stanislava Hájička a JUDr. Jozefa Janíka v trestnej veci proti obžalovanému G. E. pre dvojnásobný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 19. decembra 2012 odvolanie obžalovaného G. proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10. septembra 2012, sp. zn. 1T/24/2012 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného G. E. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10. septembra 2012, sp. zn. 1T/24/2012, bol obžalovaný G. E. uznaný za vinného z dvojnásobného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1/ hoci bol podľa Zákona o rodine a tiež na základe rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp. zn. 4C/154/2005, zo dňa 15.11.2005, právoplatného dňa 6.12.2005, povinný ako otec prispievať na výživu svojich maloletých detí E., syna H., nar. X.X.XXXX sumou vo výške 2.500,--Sk (82,98 Eur) a dcéru V., nar. XX.X.XXXX, sumou vo výške 2.500,--Sk (82,98 Eur) a výživné mal zasielať vždy do 15.dňa v mesiaci vopred matke detí Ing. Z. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. č. XX, okres J., svoju vyživovaciu povinnosť si neplnil ani v mieste bydliska detí ani na inom mieste, pričom plneniu svojej vyživovacej povinnosti sa úmyselne vyhýbal tým, že aj keď bol do 13.5.2011 konateľom spol. Bauherr com. s.r.o. Brno, Česká republika a následne v uvedenej spoločnosti pracoval ako zamestnanec do 10.11.2011, kedy s ním bol rozviazaný pracovný pomer, vyživovaciu povinnosť si u zamestnávateľa nenahlásil a výživné neplatil, po ukončení pracovného pomeru sa nikde riadne nezamestnal a inú prácu si nenašiel, na úrade práce sa ako uchádzač o zamestnanie nezaevidoval ani nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi a vyživovaciu povinnosť si neplnil ani iným spôsobom, čím mu za kritické obdobie od mája 2011 až do augusta 2012 vznikol dlh na výživnom voči matke detí E., Ing. Z. E. vo výške 2.655,36 Eur, pričom neplnenie vyživovacej povinnosti nemalo trvalo nepriaznivé následky na maloleté deti, 2/ hoci bol podľa Zákona o rodine a tiež na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 8C/159/2006-19, zo dňa 8.1.2007, právoplatného dňa 24.1.2007 povinný ako otec prispievať na výživu svojho maloletého syna C. P., nar. XX.X.XXXX, sumou vo výške 3.000,--Sk (99,58 Eur) a výživné mal zasielať vždy do 15.dňa v mesiaci vopred matke dieťaťa E. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. L., P. č. XXXX/X-X, svoju vyživovaciu povinnosť neplnil ani v mieste bydliska dieťaťa ani na inom mieste, pričom plneniu svojej vyživovacej povinnosti sa úmyselne vyhýbal tým, že aj keď bol do 13.5.2011 konateľom spol. Bauherr com. s.r.o. Brno, Česká republika a následne v uvedenej spoločnosti pracoval ako zamestnanec do 10.11.2011, kedy s ním bol rozviazaný pracovný pomer, vyživovaciu povinnosť si nenahlásil a výživné neplatil, po ukončení pracovného pomeru sa nikde riadne nezamestnal a inú prácu si nenašiel, na úrade práce sa ako uchádzač o zamestnanie nezaevidoval ani nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi a vyživovaciu povinnosť si neplnil ani iným spôsobom, čím mu za kritické obdobie od apríla 2011 do 31.augusta 2012 vznikol dlh na výživnom na mal. C., k rukám matky E. P. vo výške 1.692,86 Eur, pričom neplnenie vyživovacej povinnosti nemalo trvalo nepriaznivé následky na maloleté dieťa. Za tieto trestné činy bol odsúdený podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení ho napadol odvolaním obžalovaný G. E. pre nesprávnosť výrokov o vine a treste. V jeho písomnom odôvodnení namietal správnosť napadnutého rozsudku s poukazom na to, že sa síce cíti byť vinným, avšak vyživovaciu povinnosť neplnil z dôvodu, že od bývalého zamestnávateľa mu nebola doteraz vyplatená mzda, nemá ani zamestnanie a jeho životné podmienky mu teraz neumožňujú výživné platiť. Domnieval sa preto, že nešlo z jeho strany o úmyselné konanie, bola nesprávne použitá právna kvalifikácia jeho konania a nesprávny uložený trest. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ e/ Tr. por. Prokurátorka krajskej prokuratúry s poukazom na to, že napadnutý rozsudok je zákonný a správny, navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 28. novembra 2012, vykonal dňa 19. decembra 2012 verejné zasadnutie v zmysle § 293 ods. 5, 8 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného. Obžalovanému G. E. bolo totiž upovedomenie na verejné zasadnutie riadne a včas doručené, bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti, avšak na verejné zasadnutie sa nedostavil. Svoju neúčasť na verejnom zasadnutí písomným podaním zo dňa 12.12.2012, ktoré došlo krajskému súdu dňa 17.12.2012, síce oznámil a ospravedlňoval tým, že sa v čase konania verejného zasadnutia „nachádza“ mimo územia Slovenskej republiky, avšak do dňa konania verejného zasadnutia svoje tvrdenie hodnoverným spôsobom nepodložil (nepredložil žiadny doklad o svojom tvrdení o pobyte v cudzine a o jeho dôvode). Postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutých výrokov o vine a treste rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného G. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Svoje skutkové zistenia podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného G.. So zreteľom na to, že dôkazy, na ktoré podrobne poukázal okresný súd, na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o ich hodnovernosti a správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa. Odvolací súd dospel k rovnakým skutkovým zisteniam a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia. Dôkazy vykonané pred súdom prvého stupňa vytvárajú totiž aj podľa zistenia odvolacieho súdu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku. Okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného G. E. ako dvojnásobného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. zhodne s obžalobným návrhom, pričom svoje závery v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku a v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval za opodstatnené. Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu. Úhrnný podmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. a za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. i § 41 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 14 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj pomery obžalovaného tak, ako na ne poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd a aj tieto dôvody, keďže sú správne, si odvolací súd osvojil a odkazuje na ne. Keďže odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu výrokov o uloženom treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, neakceptoval ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného. Krajský súd vzhľadom na už uvedené nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine a o treste v prospech obžalovaného tak, ako sa domáhal svojím odvolaním, preto podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného G. E. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.