Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2To/139/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712010280 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mészáros ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3712010280.3 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mészárosa a členov senátu JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému H. F., nar. XX.XX.XXXX v R. U., pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a) Tr.zák. s prihliadnutím na § 138 písm. d) Tr.zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. decembra 2012, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 04. októbra 2012, sp. zn. 2T/134/2012, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), ods. 3 Tr.por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr.por. s a vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 4.10.2012, sp. zn. 2T/134/2012, bol obžalovaný H. F. uznaný za vinného pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a) Tr.zák. s prihliadnutím na § 138 písm. d) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 27. novembra 2011 okolo 18.30 hod. pod vplyvom alkoholu na ceste III. Číslo XXX/XX medzi obcou Y., smerom na D. S., okres R. U., fyzicky napadol N. X., ktorú chytil cez vetrovku za prsia, zvalil ju na zem s tým, že sa chce s ňou milovať a keď to odmietla, vyzliekol ju donaha a viackrát ju udrel rukou po tvári a keď sa bránila a chcela ísť domov, sadol si na ňu obkročmo a znova ju bil a bránil jej, aby odišla pričom od ďalšieho konania upustil, keď na neho zakričal Y. Y.. Týmto konaním spôsobil poškodenej N. X. zranenie - pomliaždenie tváre, odreninu na chrbte nosa, nalomenie kosti nosa bez posunu úlomkov a pomliaždenie hlavy s opuchom v oblasti záhlavia, oblúkovitú odreninu charakteru škrabanca na lakti pravej hornej končatiny v dĺžke 10 cm, odreniny na dlani pravej ruky, odreniny na ľavej ruke a prstoch, krvné podliatiny v sedacej oblasti (výraznejšie v pravej oblasti), ktoré znalec charakterizoval ako zranenia ľahkého stupňa, vyžadujúce si vystavenie práceneschopnosti v trvaní do 7 dní, pričom poranenie kosti nosa mohlo počas doby práceneschopnosti a liečenia čiastočne obmedzovať poškodenú v bežnom spôsobe života miernou bolestivosťou a čiastočne sťaženým dýchaním nosom. Za to bol odsúdený podľa § 183 ods. 2 Tr. zák., za použitia 39 ods. 2 písm. c) Tr.zák., § 38 ods. 5 Tr.zák. na trest 4 roky odňatia slobody, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 73 ods. 1 Tr.zák., § 74 ods. 1 Tr.zák. mu bolo uložené ochranné ústavné protialkoholické a psychiatrické liečenie. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici v neprospech obžalovaného čo do viny a trestu. V písomných dôvodoch odvolania sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu s tým, aby vec bola vrátená okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie s poukazom na vyslovené skutkové a právne závery v písomných dôvodoch svojho odvolania, eventuálne, aby odvolací súd rozhodol vo veci sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr.por. s tým, že uzná obžalovaného vinným zo spáchania zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák., za ktorý mu uloží primeraný trest odňatia slobody v trvaní najmenej 60 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia. Okresný prokurátor namietal postup okresného súdu pri rozhodovaní o vine obžalovaného, keď jeho konanie trestnoprávne kvalifikoval ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. s prihliadnutím na § 138 písm. d) Tr.zák. Má za to, že súd vyhodnotil dôkazy jednoznačne v prospech obžalovaného a vôbec nebral do úvahy najdôležitejší dôkaz - výpoveď poškodenej N. X. a to i napriek tomu, že pri inkriminovanej udalosti nebol žiadny iný svedok. Tiež poukázal, že obžalovaný pred súdom na hlavnom pojednávaní, podobne ako vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, v podstate uviedol skutočnosti ohľadne konania, ktorého sa dopustil 27.11.2011 voči poškodenej obdobne, avšak použil iný výklad pre svoj úmysel a nakoniec presvedčil súd, že aj keď sa chcel s poškodenou milovať, vôbec s ňou nechcel mať pohlavný styk. Obžalovaný však nevedel súdu vysvetliť, z akého dôvodu okrem fyzického napadnutia poškodenej, túto povyzliekal donaha s tým, že v podstate ho nahnevalo len to, že mala menzes a takto nelogicky vysvetľoval svoje konanie voči poškodenej. Okresný prokurátor konštatuje, že súd pri vyhodnocovaní dôkazov nebral vôbec do úvahy výpoveď poškodenej N. X., ktorá podrobne popísala priebeh inkriminovanej udalosti na hlavnom pojednávaní zhodne so svojou výpoveďou v prípravnom konaní. Poukazoval, že poškodená vypovedala presvedčivo, svoje tvrdenie povedala priamo do očí obžalovanému, pričom na priamu otázku predsedu senátu jednoznačne uviedla, že obžalovaný jej povedal, že mu to dnes konečne vyšlo a že ju teraz konečne dostane. Z tohto výroku obžalovaného jednoznačne usúdila, že chce mať s ňou pohlavný styk, lebo z nej strhal všetko oblečenie, nedbal na to, že kričala o pomoc a sa bránila, chytal ju za nahé prsia, ako aj pohlavné orgány. Poškodená s takouto manipuláciou nesúhlasila a aj keď prosila obžalovaného, aby prestal a pustil ju, tento ju udieral tým viac, čím viac sa bránila. Vo vzťahu k výpovediam poškodenej X., poukazoval na závery znaleckého posudku psychologičky Mgr. P. X., z ktorého je možné vyvodiť, že menovaná nemá sklony ku klamstvám, konfabulácii, k účelovému spracovaniu skutočností so snahou poškodiť inej osoby. Tiež poukázal na závery znalcov psychiatrov, ktorí skúmali duševný stav obžalovaného, ktorí sa vyjadrili, že vzhľadom na ťažké organické poškodenie mozgu obžalovaného, ktoré utrpel pri dopravnej nehode v minulosti, aj malé množstvo alkoholu u neho jednoznačne vyvolá agresívne konanie. Teda je možné vyvodiť záver, že poškodená jednoznačne potvrdila úmysel obžalovaného, ktorý sa prejavil v jeho konaní, výrokoch, návrhoch - mať s ňou pohlavný styk a keď sa mu to nepodarilo vonku na tráve, tak jej navrhol jeho izbu. Má za to, že obžalovaný svojím konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu znásilnenia v štádiu pokusu tak, ako bola na obžalovaného podaná obžaloba, pričom skutková podstata tohto zločinu nevyžaduje, aby pri jej naplnení bola konaním páchateľa splnená aj podmienka - stoporený pohlavný úd a aspoň čiastočné odhalenie jeho tela. Okresný prokurátor ďalej namietal, že súd pri svojom rozhodnutí nevysvetlil logicky, akými úvahami sa riadil pri zmene kvalifikácie konania obžalovaného F. a z výroku obžaloby vybral len určité skutočnosti, ktoré použil vo výroku svojho rozsudku. Tiež súd nevysvetlil náležitým spôsobom použitý pojem „milovanie“, prečo je potrebné rozumieť pod jeho obsahom niečo iné ako pohlavný styk. V tejto súvislosti poukázal, že sám obžalovaný predsa doznal, že sa chcel s poškodenou milovať. Teda má za to, s poukazom na zabezpečené dôkazy, najmä na výpoveď poškodenej X. a ďalšie dôkazy, ktoré dokresľujú inkriminovanú situáciu, že možno konštatovať vo vzťahu k úmyslu obžalovaného, že tento smeroval jednoznačne k tomu, aby dosiahol pohlavný styk s poškodenou, ale okolnosti udalostí zabránili, aby skutok dokonal. Krajský súd na podklade odvolania okresného prokurátora preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku okresného súdu, proti ktorému okresný prokurátor podal odvolanie a takto zistil, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné. Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu s poukazom na dôvodnosť odvolania okresného prokurátora zistil, že pochybenia, ktoré sú vytýkané v odvolaní nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí, a preto v súlade s ustanovením § 326 ods. 1 písm. d) Tr. por. o odvolaní Okresného prokurátora v Považskej Bystrici rozhodol na neverejnom zasadnutí. Krajský súd Trenčín ako odvolací súd po vyhodnotení dôkazov vykonaných vo vyšetrovaní ako i tých, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa dospel k totožnému skutkovému a právnemu záveru tak, ako to vyjadril Okresný prokurátor v Považskej Bystrici jednak v obžalobe podanej na obžalovaného H. F. zo dňa 27.7.2012, sp.zn. Pv 1248/2011 na tam uvedenom skutkovom základe pre pokus zločinu znásilnenia podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. k § 199 ods. 1 Tr.zák. a jednak v písomných dôvodoch podaného odvolania. Podľa § 199 ods. 1 Tr.zák., kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na 5 až 10 rokov. Podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu. Podľa platnej judikatúry vo veciach trestných vzťahujúcej sa k zločinu znásilnenia, objektom tohto trestného činu je právo ženy slobodne rozhodovať o svojom pohlavnom živote a predmetom útoku v oboch alternatívach jeho spáchania je osoba ženského pohlavia. Násilie alebo hrozba násilia je použitie fyzickej sily zo strany páchateľa za účelom prekonania alebo zamedzenia vážne mieneného odporu ženy a dosiahnutia súloži proti jej vôle. Podľa § 2 ods. 10 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Krajský súd ako odvolací súd dôsledne sa riadiac hodnotením vykonaných dôkazov, či už vo vyšetrovaní alebo na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa, ako je už vyššie uvedené, dospel k totožnému skutkovému a právnemu záveru tak, ako to vyjadril okresný prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania. Má za to, že okresný súd pri hodnotení dôkazov vychádzal jednoznačne v prospech obžalovaného z jeho obhajobného prednesu predovšetkým tak, ako vypovedal na hlavnom pojednávaní. Na rozdiel od tejto výpovede obžalovaný pred vyšetrovateľom ku skutku vypovedal, že poškodenú chytil za prsia, lebo sa s ňou chcel milovať, na čo ona povedala, že nie. Na to ju prehodil na druhú stranu, na neosvetlenú trávu, po druhej strene vedľa cesty a ešte raz sa jej opýtal, že či sa chce milovať. Ona mu povedala, že nie a on jej na to povedal „akože nie. Ja sa ťa pýtať nebudem.“ A potom z nej strhal šaty, na čo zostala úplne nahá. Túto výpoveď pred vyšetrovateľom obžalovaný učinil za prítomnosti svojho obhajcu. Hodnotiac obidve výpovede obžalovaného ako pred súdom, tak aj pred vyšetrovateľom v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že okresný súd výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní z hľadiska dôkazu k priebehu skutkového deja precenil v tom, že nenáležitým spôsobom vyhodnotil aj jeho výpoveď z prípravného konania. Na hlavnom pojednávaní k tejto časti výpovede obžalovaný podľa okresného súdu spresnil v tom, že pokiaľ ide o jeho úmysel vykonať s poškodenou súlož, resp. túto znásilniť, tak je pravdou, že keď sa vracal domov, oslovila ho poškodená, ktorá sedela pri ceste a žiadala od neho cigaretu, prisadol si k nej, začal ju obchytkávať po tele a keď zistil, že má menštruáciu, tak sa urazil, že si ho poškodená doberá a nahneval sa a v návale zlosti ju vyzliekol donaha, čomu sa poškodená bránila, aj ho udrela. V zlosti ju tiež viackrát udrel, dal jej facku, nemal záujem vykonať s ňou súlož, len sa chcel s ňou pomilovať. K tejto časti výpovede, resp. obhajobe obžalovaného správne poukázal okresný prokurátor vo svojom odvolaní, že súd prvého stupňa nie zrozumiteľne vysvetlil, ako si vysvetlil pojem milovanie, prečo je potrebné rozumieť pod jeho obsahom niečo iné ako pohlavný styk. Odvolací súd má za to, že obhajobný prednes obžalovaného je v diametrálnom rozpore s výpoveďou poškodenej N. X., ktorá zrozumiteľne, bez akýchkoľvek rozporov vypovedala k priebehu skutku - svojho napadnutia obžalovaným F. dňa 27.11.2012, ako pred vyšetrovateľom, tak aj na hlavnom pojednávaní. Poškodená vypovedala, že na danom mieste, ako prišla do tmy, dostala úder do hlavy od obžalovaného, ktorý jej hovoril, to som ja N., potom ju zvalil do trávy, bil ju, začal ju vyzliekať a hovoril jej, že konečne ju dostal („dneska mi to konečne vyšlo, dostanem ťa“). Sadal si na ňu, ohmatával ju po prsiach, bránila sa, avšak zakaždým ju udrel. Všetko šatstvo jej povyzliekal a zahodil, prstami ju obchytkával na pohlavnom ústrojenstve. Ona mu hovorila, aby ju pustil domov. Na to jej povedal, aby prestala, že ju zabije. Hovoril, že pôjdu k nemu domov, že tam do dokončia a tiež, že aj keď ujde, že si ju nájde a že ju zabije. K tejto časti skutkového deja tiež spresnila, že obžalovaný ju bil zakaždým, keď sa bránila, pretože nechcela mať s ním žiadny pomer a on jej na to vždy povedal, že ju dostal, že po nej túži a keď ho odmietla, vždy ju bil a vyslovil, že chce mať s ňou pohlavný styk, že sa chce s ňou vyspať. Uviedla tiež, že nikdy s obžalovaným F. nemala pohlavný styk a tiež, keby nechcel s ňou mať pohlavný styk, tak by ju neťahal k sebe, lebo ona býva opačným smerom. V súvislosti s výpoveďou poškodenej N. X. krajský súd tiež poukazuje na závery znaleckého posudku znalkyne MUDr. P. X., znalkyne z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, v tom, že poškodená je schopná správne vnímať a pochopiť prežívané udalosti, zapamätať si ich, nemá sklon ku klamstvám a konfabuláciám, účelovému spracovaniu skutočností so snahou poškodiť iné osoby. Teda je možné vysloviť jednoznačný záver, že výpoveď poškodenej N. X. je plne vierohodná ako celok aj ako v jednotlivých častiach, v ktorých podrobne popisovala priebeh napadnutia jej osoby obžalovaným F., ako aj dôvody tohto napadnutia. T. výpovedí poškodenej N. X. z hľadiska použitia násilia voči jej osobe obžalovaným formou fyzického útoku na jej telesnú integritu plne korešpondujú aj so zraneniami, ktoré pri tomto útoku zo strany obžalovaného utrpela tak, ako sú zachytené v lekárskej správe o jej vyšetrení MUDr. T. U. zo dňa 28.11.2011 a k spôsobu ich vzniku niet pochybností aj na podklade záverov znaleckého posudku MUDr. G. F., ktorý sa vyjadroval k mechanizmu vzniku všetkých zranení poškodenej, k ich rozsahu, ako aj trvania práceneschopnosti. Pokiaľ ide o ostatné dôkazy a výpovede svedkov na hlavnom pojednávaní - Y. Y., A. Y. a prečítanej výpovede svedkyne J. Y., k týmto je potrebné poukázať, že pokiaľ ide o priebeh skutkového deja, títo svedkovia neboli prítomní a boli účastní až jeho ukončenia, keď obžalovaný vyšiel z tmy na hlavnú cestu. Krajský súd na podklade vykonaných dôkazov opakovane po ich náležitom vyhodnotení jednotlivo ako i vo vzájomnom súvise dospel k totožnému záveru tak, ako to vyjadril okresný prokurátor v obžalobe sp.zn. Pv 1248/2011 zo dňa 27. júla 2012, ako i písomných dôvodoch svojho odvolania, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 4.10.2012, sp.zn. 2T/134/2012, že obžalovaný je dôvodne podozrivý z pokusu spáchania zločinu znásilnenia podľa § 14 ods. 1 k § 199 ods. 1 Tr.zák. voči poškodenej N. X., ktorého sa mal dopustiť dňa 27.11.2011 spôsobom a v rozsahu popísaným vo vyššie citovanej obžalobe. Krajský súd má za to, že dostatočným spôsobom bolo preukázané, že obžalovaný násilím sa snažil dosiahnuť donútenie poškodenej k súloži proti jej vôli, pričom pri čine bol vyrušený, a preto k dokonaniu tohto činu nedošlo. Toto násilie sa prejavilo v celej šírke fyzickým napadnutím telesnej integrity poškodenej zo strany obžalovaného s tým, že jeho verbálny prejav smeroval jednoznačne k snahe vykonať s ňou pohlavný styk, o čom svedčí aj vyjadrenie sa obžalovaného - „dneska mi to konečne vyšlo, dostanem ťa“ na jednej strane a na druhej strane vyjadrenia sa poškodenej, že obžalovaný ju bil zakaždým, keď sa bránila, pretože nechcela mať s ním žiaden pomer a keď odmietla, vždy ju bil a vyslovil sa, že chce mať s ňou pohlavný styk a že sa chce s ňou vyspať tak, ako to vyjadrila pred súdom na hlavnom pojednávaní. Na základe týchto skutočností Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.