Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4CoP/45/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712201566 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3712201566.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa C. K., bytom V. republika, O., B. XXX proti odporcovi B. K., bytom G. J., C., T. XXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28.marca 2012, č. k. 7P/14/2012-22 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 26. mája 2009 č. k. 7P 92/2009-36 tak, že odporcovi zvýšil výživné na navrhovateľa zo sumy 53,- Eur na 70,- Eur mesačne od 06.02.2012, ktoré bude poukazovať vždy do l5. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľa. Zameškané výživné od 06.02.2012 do 3l.03.2012 v sume 30,92 Eur uložil odporcovi uhradiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že výživné na navrhovateľa bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 26. mája 2009 č. k. 7P 92/2009-36 tak, že odporcovi bolo výživné na navrhovateľa zvýšené na sumu 53,- Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.07.2009. V čase poslednej úpravy výživného bol navrhovateľ maloletý a na základe rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 12. 11. 1998 sp. zn. 1P 101/1995 sa nachádzal v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky E. B.. Navrhovateľ bol žiakom 9. ročníka ZŠ v N. G.. Otec okrem navrhovateľa mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. J. K., nar. 06.02.2008 z jeho manželstva s R. K.. U svojho zamestnávateľa dosahoval priemerný mesačný zárobok 310,11 Eur netto a k tomu mu boli zo strany zamestnávateľa vyplácané aj cestovné náhrady. Hoci navrhovateľ dňa l4.08.2011 dovŕšil plnoletosť, stále nie je schopný sám si zabezpečovať prostriedky na svoju výživu, nakoľko v školskom roku 2011/2012 začal navštevovať 2. ročník denného štúdia na SOŠ a SOU S. Q. v J.. Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s matkou a ďalšími troma mladšími súrodencami B. K., nar. XX.XX.XXXX, C. K., nar. XX.XX.XXXX a C. K., nar. XX.XX.XXXX. Podľa vyjadrenia navrhovateľa jeho matka pracuje na Českej pošte v Blansku, kde dosahuje priemerný mesačný zárobok cca 14000,- Kč. Odporca okrem navrhovateľa má ešte 2 ďalšie vyživovacie povinnosti, k deťom pochádzajúcim z jeho súčasného manželstva s R. K., a to k mal. J. K., nar. XX.XX.XXXX a k mal. C. K., nar XX.XX.XXXX. S manželkou a mal. deťmi odporca býva v rodinnom dome, ktorý vlastnícky patrí matke jeho manželky, pričom ich mesačné náklady na bývanie predstavujú sumu 130,- Eur. Jeho manželka je v súčasnej dobe na materskej dovolenke a jej jediným zdrojom príjmu je len rodičovský príspevok vo výške 1947,70 Eur /správne malo byt 194,70 Eur/ mesačne. Odporca je zamestnaná ako vodič a automechanik u C. N. v L., kde podľa správy tohto zamestnávateľa dosiahol za obdobie od 0l.03.2011 do 29.02.2012 priemerný mesačný zárobok 333,84 Eur, pričom cestovné náhrady nie sú mu ako zamestnancovi zo strany zamestnávateľa vyplácané. Z vykonaného dokazovania mal súd takto preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane navrhovateľa ako aj na strane odporcu k podstatnej zmene pomerov, ktoré odôvodňujú novú úpravu výživného. Navrhovateľ je vekovo starší, fyzicky vyspelejší, dňa l4.08.2011 dovŕšil plnoletosť s čím sa nepochybne zvýšili náklady na jeho výživu. Hoci dovŕšil l8-ty rok svojho veku stále nie je schopná sám si zabezpečovať prostriedky na svoju výživu nakoľko dennou formou navštevuje SOŠ a SOU S. Q. v J.. Odporcovi v porovnaní s dobou poslednej úpravy výživného pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. C. K., nar. XX.XX.XXXX, z jeho súčasného manželstva s R. K.. Jeho priemerný mesačný zárobok mu pritom vzrástol len nepatrne zo sumy 310,11 Eur na sumu 333,84 Eur, pričom však mu zo strany zamestnávateľa prestali byť vyplácané cestovné náhrady. Na základe uvedených skutočností a súhlasného stanovisko odporcu so zvýšením výživného na sumu XX,- Eur mesačne, prihliadajúc tiež na odôvodnené potreby navrhovateľa, súd v zmysle citovaných zák. ustanovení preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku t.j. odporcovi zvýšil výživné na navrhovateľa zo sumy 53,- Eur na sumu 70,- Eur mesačne od 06.02. 2012 a vo zvyšku návrh navrhovateľa ako nezodpovedajúci možnostiam a schopnostiam odporcu zamietol. Právne vec posúdil podľa § 62 ods. 1, 3 a 4, § 75 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Zameškané výživné za obdobie od 06.02.2012 do 3l.03.2012 v sume 30,92 Eur súd v zmysle ust. § 160 ods. l O.s.p. zaviazal odporcu k povinnosti uhradiť navrhovateľovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa ust. § l42 ods. 2 O.s.p. súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Dôvodil tým, že žiadal zvýšiť výživné z pôvodných 53,- Eur na 140,- Eur mesačne, pretože je stále študentom, vlastné príjmy nemá a jeho matka má ďalšie 3 vyživovacie povinnosti. Odporca má tiež ďalšie 2 vyživovacie povinnosti, ale ako zistil Okresný súd Rožňava pred 2 rokmi, odporca stále pracuje u toho istého zamestnávateľa a už pre 2 rokmi uviedol sám odporca, že zarába 663,88 Eur mesačne a teraz tvrdí, že zarába o polovicu menej. Namietal, že zamestnávateľ odporcu tvrdil, že cestovné náhrady odporcovi nevypláca, hoci je kamionista a viac dní v mesiaci trávi na cestách v Rusku, preto zamestnávateľ je povinný mu tieto náhrady vyplácať. Trval na svojom návrhu a žiadal o priznanie výživného 140,- Eur mesačne. Žiadal týmto súd o znovu prevereniu príjmov odporcu a zmenu rozsudku o výživnom. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, avšak nakoľko finančná situácia sa u neho nezmenila, firma, v ktorej pracuje neprosperuje, čoho dôkazom je, že od začiatku roka 2012 bol iba dvakrát vycestovaný v Rusku. Momentálne pracuje v tej istej firme ako automechanik, nakoľko majiteľ vlastní autoservis. Do práce musí každý deň dochádzať, zvyšujú sa mu tak okrem ostatných potrieb aj náklady na cestovné. Okrem toho má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a preto nesúhlasil s návrhom navrhovateľa na zvýšenie výživného a trval na výške, ktorá bola stanovená súdom. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Treba vytknúť súdu prvého stupňa, že vôbec v danej veci neriešil právomoc slovenského súdu, ani rozhodné právo, vzhľadom k tomu, že pobyt navrhovateľa je v Českej republike. Za predpokladu, že je daná právomoc slovenského súdu a dané aj rozhodné právo, treba postupovať v danej veci podľa Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení. Zákon o rodine /ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá/ zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. V danej veci súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne v zmysle hore citovaných zákonných ustanovení. Nedostatočne zistil najmä zárobkové pomery odporcu, a preto jeho záver, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu platiť výživné na navrhovateľa vo výške 70,- eur mesačne, je predčasný. Samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku je preto nedostatočné a nepresvedčivé. Súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení rozsudku uvádza, že priemerný mesačný zárobok odporcovi vzrástol oproti poslednej úprave výživného len nepatrne zo sumy 310,11 Eur na sumu 333,84 Eur, pričom zo strany zamestnávateľa mu prestali byť vyplácané cestovné náhrady. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 7P/92/2009 /v čase poslednej úpravy výživného - v máji 2009/ však vyplýva, že odporca dosahoval príjem spolu s diétami vo výške 663,88 eur, pracoval ako vodič C. u zamestnávateľa S. N. L.. V súčasnej dobe odporca pracuje u toho istého zamestnávateľa a podľa jeho správy o zárobku, čistý priemerný zárobok odporcu za obdobie marec 2011 až február 2012 bol vo výške 333,84 eur. V správe /na č. l. 19/ zamestnávateľ odporcu tiež uviedol, že cestovné náhrady odporcovi neboli doposiaľ vyplatené. Súd prvého stupňa túto správu zamestnávateľa posúdil tak, že odporcovi prestali byť vyplácané cestovné náhrady bez toho, aby zistil, na aké náhrady v uvedenom období mal odporca nárok a prečo mu doposiaľ neboli vyplatené. Za určitej situácie cestovné náklady /diéty/ totiž predstavujú príjem povinnej osoby, na ktorý je súd povinný vždy prihliadnuť. Je tomu tak vtedy, keď je výška týchto cestovných náhrada vyššia, a vtedy súd musí posúdiť, či celú výšku týchto náhrad spotrebovala osoba povinná na svoju potrebu v súvislosti s vykonávaním svojej pracovnej činnosti, alebo náhrada bola skutočným príjmom. Odporca síce vo svojom vyjadrení k odvolaniu uvádza, že od začiatku roka 2012 bol na pracovných cestách v Rusku len dvakrát, avšak toto tvrdenie nie je preukázané. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa nenechal bez povšimnutia aj výpoveď odporcu na pojednávaní dňa 28.03.2012, kde odporca uviedol, že manželka je na materskej dovolenke, poberá len rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur mesačne, majú dve maloleté deti a v roku 2009 čerpali spotrebný úver vo výške 14 000,- eur, ktorý splácajú po 200,- eur v mesačných splátkach. Za tejto situácie, potom odvolaciemu súdu nie je zrejmé /a nemohlo to byť aj súdu prvého stupňa/ z čoho rodina odporcu spláca úver, z čoho uhrádza svoje osobné potreby a ďalšie náklady spojené napr. s bývaním, keď mesačný príjem odporcu by mal byť len 333,- eur. Preto bez došetrenia všetkých týchto skutočností, je predčasný záver súdu prvého stupňa, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu platiť na navrhovateľa výživné len vo výške 70,- eur mesačne. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie /ods. 2/. V ďalšom konaní súd prvého stupňa najskôr posúdi právomoc slovenského súdu vo veci konať, rozhodné právo a opätovne dôsledne prešetrí osobné, zárobkové a majetkové pomery odporcu v zmysle hore uvedených intencií. Až po takomto doplnení dokazovania vyhodnotí, v akej výške je v schopnostiach a možnostiach odporcu platiť navrhovateľovi výživné. Vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný /§ 226 O.s.p./. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .