Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 8CoE/124/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712203170 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3712203170.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Hattalova 12/C, IČO 45 869 464, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875 proti povinnej: Y. E., bytom R., T. XXXX/XXX o vymoženie 2.501,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 4Er/277/2012-14 zo dňa 22.03.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu so sídlom v Nitre o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 08.03.2012 v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. Bratislava, sp.zn. IDB0710033 zo dňa 05.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.09.2011 a vykonateľnosť dňa 03.10.2011. Medzi právnym predchodcom oprávneného Poštovou bankou, a.s., Bratislava a povinnou bola uzavretá zmluva o úvere dňa 22.08.2007, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške 80.000,--Sk s 20,74 % ročnou percentuálnou mierou nákladov, ktorý sa povinná zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 2.266,--Sk, ktorej súčasťou boli i Obchodné podmienky pre úver. Predmetná zmluva spĺňa zákonné náležitosti v zmysle ust. § 1 ods. 1 až 3, § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy; ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy), preto je potrebné ju posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Rozhodcovskou doložkou zakotvenou v čl. 11.2. Prechodných a záverečných ustanovení Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú súčasťou zmluvy (ďalej len OP pre úver) sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory ktoré vzniknú zo zmluvy a v súvislosti s ňou, budú riešené dohodou strán; ak nedôjde k dohode, rozhodne Stály rozhodcovský súd zriadený pri spoločnosti Rozhodcovská arbitrážna a mediačná, a.s. Bratislava. V danom prípade ide o neprijateľnú podmienku, ktorou je v zmysle čl. 3 ods. 3 v spojení s bodom 1 písm. q/ prílohy č. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, rozhodcovská doložka. Podľa čl. 3 ods. 1 - 3 Smernice Rady 93/13/EHS a § 53, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka nie každá zmluvná podmienka, ktorá predstavuje nepomer v právach a povinnostiach spotrebiteľa a dodávateľa je neprijateľnou, a teda neplatnou podmienkou. Neprijateľnou podmienkou je taká zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu. Na neprijateľnú podmienku súd prihliada z úradnej povinnosti a musí ju vyhlásiť za neplatnú. V danej veci rozhodcovská doložka obsiahnutá v úverových zmluvných podmienkach znemožňuje spotrebiteľovi (povinnej) vyriešiť prípadný spor medzi účastníkmi inak, ako v rozhodcovskom konaní. Táto doložka nebola dojednaná individuálne a pri jej akceptácii nemala povinná na výber, vzhľadom na jej spojenie s ďalšími podmienkami zmluvy. Celú zmluvu, vrátane úverových zmluvných podmienok mohla ako celok len prijať a podrobiť sa týmto podmienkam alebo celú zmluvu odmietnuť. Zmluva bola uzavretá vo forme vyplneného tlačiva, ktorú oprávnený nepochybne používal vo vzťahu k neurčitému okruhu väčšieho množstva spotrebiteľov, o čom má súd vedomosť z úradnej činnosti. Všetky tieto skutočnosti dostatočne odôvodňujú záver o neprijateľnosti takto formulovanej rozhodcovskej doložky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda je nekalá. Smernica Rady č. 93/13 EHS bola do slovenského právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník. Stanovisko o tom, že túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv, je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O.G.E.S proti R.M.Q.U.S.E.S proti J.M.S.A.P., J.L.C.B., M.B. a E.V.F.. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve (rozsudok Európskeho súdneho dvora č. C-40/08 zo 06. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira). Preto exekučnému súdu vyplýva povinnosť z úradnej moci prihliadnuť na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke a to v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy). Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup. Preto v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku; exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom, to je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní a vzťahuje sa na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie. V danom prípade plnenie, ktoré je predmetom úverovej zmluvy, je plnením vyplývajúcim z úveru poskytnutého bankou zriadenou zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska; nejde o žiadny nebankový subjekt. V zmysle cit. zákona je v ustanovení § 93b ods. 1 zakotvená povinnosť bánk ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (teda i zo zmlúv o úvere), budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom. Text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému konaniu, táto bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Žiadal, aby odvolací súd zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že udelí súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. (ust. § 219 ods. 1 O.s.p.). Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej; teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie. Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a neprípustnosť zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu rozhodcovský súd, keď podaním žaloby na tento príslušný súd vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom. V danom prípade je to oprávnený, ktorý disponuje konaním na strane žalobcu ako veriteľ. V zmysle zákona o bankách, ktorý upravuje postup a podmienky uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, sa vyžaduje, aby mal klient (povinný) možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie takejto zmluvy a taktiež poučovacia povinnosť zo strany banky o dôsledkoch jej uzatvorenia. Rovnako nie je klient povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy; ak tento neprijme, prípadné spory sa riešia v konaní pred všeobecným súdom. Vzhľadom k tomu, že povinná nemala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, vrátane rozhodcovskej doložky, nemala právo voľby, táto rozhodcovská doložka sa považuje za neprijateľnú, dôsledkom čoho je jej neplatnosť. Skutočnosť, ktorú súd zistil pri výkone svojej činnosti, že oprávnený i napriek neplatnej rozhodcovskej doložke v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzatvára obdobné zmluvy, ktorými zakladá svoju právomoc rozhodovať vo veci, predstavuje neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania. S poukazom na túto skutočnosť je nutné pre potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmať písomnosti, t.j. rozhodcovskú zmluvu, príp. rozhodcovskú doložku. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom. Preto dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.