Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13CoE/82/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807204694 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3807204694.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza, so sídlom Matice Slovenskej 10, Prievidza, IČO: 30 807 484, proti povinnému: BIZNIS PARTNERS spol. s r.o. v konkurze, so sídlom Námestie slobody 22, Prievidza, IČO: 36 313 815, o vymoženie 3.161,92 Eur, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 4. októbra 2011, č.k. 16Er/724/2007-15, takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/724/2007-15, zo dňa 4. októbra 2011 m e n í tak, že žiadosť súdneho exekútora o priznanie náhrady trov exekúcie z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že súdnemu exekútorovi, JUDr. Y. X., sa náhrada trov exekúcie nepriznáva. V odôvodnení okresný súd uviedol, že z výpisu z obchodného registra mal za preukázané, že Okresný súd Trenčín, uznesením č.k. 28K/43/2008-55, zo dňa 06.02.2009 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka BIZNIS PARTNERS spol. s r.o. a ustanovil správcu konkurznej podstaty. Z ust. § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, vyplýva, že vyhlásením konkurzu dochádza ex lege k zastaveniu exekučného konania. Vzhľadom k tomu nebolo potrebné vydávať samostatné rozhodnutie, nakoľko k zastaveniu konania došlo priamo zo zákona, a to vyhlásením konkurzu. Súdny exekútor si v prejednávanej veci uplatnil trovy exekúcie vo výške 19,75 Eur, pričom žiadal k ich úhrade zaviazať oprávneného. Okresný súd mal za to, že v predmetnej veci je možné pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať len ustanovenia § 200 a nasl. Ex. poriadku. Oprávneného možno zaviazať k náhrade trov exekúcie len v prípadoch uvedených v § 203 Ex. poriadku, a to len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením z dôvodu zavinenia oprávneným, alebo v prípade nemajetnosti povinného. V tomto prípade bola exekúcia zastavená priamo zo zákona. Pokiaľ súdny exekútor podal návrh na priznanie trov exekúcie, okresný súd o tomto návrhu rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal, nakoľko na zaviazanie oprávneného na zaplatenie trov exekúcie nie sú splnené zákonné podmienky § 203 Ex. poriadku a povinný je v konkurze, teda nie je možné zasiahnuť do jeho konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu. Podľa názoru okresného súdu si súdny exekútor môže pohľadávku uplatniť sám, v konkurzom konaní. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie súdny exekútor a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že zaviaže oprávneného na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora v sume 19,75 Eur. Mal za to, že okresný súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil a výrok súdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v návrhu na rozhodnutie o trovách exekúcie uviedol skutočnosť, že povinný je nemajetný a o trovách exekúcie žiadal rozhodnúť v zmysle § 203 ods. 2 Ex. poriadku. Z pohľadu súdneho exekútora bol teda povinný dlhodobo nemajetný, čo v neposlednom rade potvrdzuje aj samotné vyhlásenie konkurzu, ktoré potvrdilo, že povinný bol dlhodobo predĺžený. Vzhľadom na uvedené je súdny exekútor toho názoru, že sú splnené podmienky pre aplikáciu § 203 ods. 2 Ex. poriadku, a teda súd má povinnosť na základe tohto ustanovenia zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Povinný sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p. z týchto dôvodov: V danej veci bola exekúcia zastavená ex lege, podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, z dôvodu, že na majetok povinného bol dňom 12.02.2009, uznesením Okresného súdu Trenčín, zo dňa 06.02.2009, č.k. 28K/43/2008-55, vyhlásený konkurz. Súdny exekútor predložil exekučnému súdu špecifikáciu trov exekúcie v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v celkovej výške 19,75 Eur, ktoré pozostávajú z: a) náhrady za stratu času vo výške 6,64 Eur; b) paušálnej náhrady vo výške 3,32 Eur a c) hotových výdavkov vo výške 6,50 Eur (poštovné). Zároveň žiadal priznať aj 20% DPH vo výške 3,29 Eur. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania, vrátane trov exekúcie. Tento nárok je však možné uplatniť a priznať len v súlade s čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, t.j. za splnenia zákonných podmienok, v tomto prípade obsiahnutých v Exekučnom poriadku. Z dikcie ust. § 196 Exekučného poriadku, je zrejmé, že exekútor má vždy právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, resp. i DPH, a to aj v prípade zastavenia exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, proti ktorej sa exekúcia vedie. Keďže s poukazom na ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v zásade platí, že trovy exekúcie hradí povinný, exekútorovi potom vzniká pohľadávka proti povinnému. Momentom vyhlásenia konkurzu však exekútor stráca možnosť uspokojiť si pohľadávku v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Jeho pohľadávka voči povinnému vyhlásením konkurzu na majetok povinného nadobúda charakter konkurznej pohľadávky, ktorú si exekútor musí prihlásiť do konkurzu v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. V tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR, zo dňa 16. decembra 2008, č.k. III. ÚS 432/08-16, v ktorom ústavný súd okrem uvedeného ďalej poznamenáva, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, nemusí byť protiústavná. Z uvedeného vyplýva, že súdnemu exekútorovi v danej veci síce vznikla podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku pohľadávka voči povinnému spočívajúca v jeho nároku na trovy exekúcie podľa § 196 Exekučného poriadku, avšak túto pohľadávku mu nie je možné priznať autoritatívnym výrokom súdu v rámci exekučného konania. Odvolací súd má za to, že takýmto uznesením, by zasiahol do konkurznej podstaty povinného a jeho výkonom by boli poškodené práva ostatných veriteľov úpadcu - povinného. Aj časový priebeh konkurzu je daný zákonom a prednostným uspokojením zrejme neprihlásenej pohľadávky exekútora mimo lehôt, stanovených zákonom, by došlo k markantnému porušeniu zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Svoju pohľadávku voči povinnému si súdny exekútor mal uplatniť v rámci konkurzu riadnou prihláškou tak, aby mohla byť uspokojená spoločne s prípadnými inými pohľadávkami ostatných veriteľov. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že žiadosť súdneho exekútora o priznanie náhrady trov exekúcie zamietol. Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch udáva, že toto uznesenie prijal jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .