Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/263/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810201438 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3810201438.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Z. N. W. Z. T.. XXX, Ul. I., A., L.: XX XXX XXX, zastúpeného M.. O. S. so sídlom A., C. XX/X, proti odporkyni: I. G., narodená XX.XX.XXXX, bytom I. XX/X, A., o zaplatenie 43,35 Eur istiny a prísl., na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. júna 2012, č.k. 17C/127/2010-177, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o oslobodení od platenia súdnych poplatkov m e n í tak, že odporkyni priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov v 1/2-ici. Vo výroku o náhrade trov účastníkov m e n í rozsudok okresného súdu tak, že odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 61,76 Eur (z toho trovy právneho zastúpenia 53,51 Eur, iné trovy 8,25 Eur), ktoré j e p o v i n n á zaplatiť advokátovi navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Vo výroku o náhrade trov štátu rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť štátu trovy konania vo výške 264,8 Eur, ktoré j e p o v i n n á zaplatiť Okresnému súdu Prievidza do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 43,35 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 01.06.2009 do zaplatenia a so zmluvnou pokutou z tejto sumy vo výške 0,1 % denne od 01.06.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 123,52 Eur, z toho trovy právneho zastúpenia 107,02 Eur, iné trovy 16,50 Eur, ktoré je povinná zaplatiť advokátovi navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyni oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nepriznal. Odporkyni uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 528,16 Eur, ktoré je povinná zaplatiť Okresnému súdu Prievidza do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ pri výpočte nedoplatku odporkyne za rok 2008 v časti rozpočítania nákladov na teplú a teplú úžitkovú vodu postupoval správne. Pri započítaní preddavkov na služby spojené s užívaním bytu a príspevku do fondu opráv vznikol preto odporkyni po započítaní zálohových platieb odporkyne vo výške 27.360,- Sk so skutočnými nákladmi na služby spojené s užívaním bytu vo výške 28.662,20 Sk nedoplatok po zaokrúhlení smerom nadol vo výške 1.306,- Sk, čo predstavuje 43,35 Eur. Súd preto návrhu navrhovateľa podľa § 7 ods. 1, § 7b ods. 2, § 7b ods. 4 a § 10 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov vyhovel. Keďže odporkyňa sa nezaplatením dlhu z vyúčtovania dostala do omeškania, priznal aj úrok z omeškania a zmluvnú pokutu. Rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pretože navrhovateľ bol v celom rozsahu úspešný, pričom trovy spočívali v odmene za právne zastúpenie vo výške 107,02 Eur a v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 Eur. Výrok, ktorým odporkyni nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, odôvodnil tým, že pomery odporkyne neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Uviedol, že odporkyňa svoj odpor odôvodnila skutočnosťami, ktoré priamo nevyvracali tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu a až z priebehu jej ďalších prednesov vyplynuli jej vecné pripomienky k nesprávnosti vyúčtovania, ktoré však neboli postavené na racionálnej úvahe, ale nekonkretizovaných tvrdeniach o nižšej spotrebe tepla a teplej vody ako svojvoľné, teda vychádzajúce z jej iracionálnej svojvôle súdiť sa, a to so všetkými svojimi následkami, bez toho, aby jej postoj v konaní čo i len čiastočne vychádzal z konkrétnych údajov alebo inej racionálnej úvahy o nesprávnosti vyúčtovania. Vyslovil názor, že pomery navrhovateľky neodôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a v prípade navrhovateľky išlo o svojvoľné bránenie jej práva. V závere uviedol, že v priebehu konania vznikli štátu trovy konania výplatou odmeny a náhrad znalca vo výške 528,16 Eur a preto povinnosť zaplatiť tieto trovy uložil podľa § 148 ods. 1 O.s.p. odporkyni. Proti rozsudku okresného súdu, a to jeho výroku o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, ako aj o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa. V odvolaní poukazovala na to, že nemá prostriedky na zaplatenie týchto trov a zaplatenie by narušilo jej životnú úroveň, keďže jej príjem vo výške 258 Eur ledva postačuje na živobytie. Splátky, ktoré musí z tohto príjmu platiť, doložila v roku 2010, kedy žiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov. V závere poukázala na to, že je ťažko zdravotne postihnutá a držiteľkou preukazu ZŤP. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t.j. vo výroku, týkajúcom sa oslobodenia od súdnych poplatkov, náhrady trov účastníkov, ako aj náhrady trov konania štátu a zistil, že v týchto napadnutých častiach je potrebné rozsudok okresného súdu zmeniť podľa § 220 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu. Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa v súvislosti s rozhodovaním o návrhu navrhovateľky na oslobodenie od súdnych poplatkov nepostupoval dôsledne v súlade s ust. § 138 ods. 1 O.s.p., ktoré stanovuje podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v občianskom súdnom konaní. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov sú rozhodujúce predovšetkým majetkové a sociálne pomery účastníka, ale aj účastníka konania. V prejednávanej veci navrhovateľka podala žiadosť na oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorú podala zároveň s podaním odporu proti platobnému rozkazu, ktorým bolo vyhovené návrhu na začatie konania. Zároveň predložila potvrdenie o svojich osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov, z ktorého vyplýva, že je vlastníčkou 1-izbového bytu a poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 245,50 Eur, pričom je zdravotne postihnutá. Súd prvého stupňa nerozhodol o žiadosti na oslobodenie od súdnych poplatkov v čase jej podania podľa okolností, ktoré vyplývali z potvrdenia, ale v rozsudku, ktorým sa končilo konanie vo veci samej. Z odôvodnenia výroku, ktorým nepriznal súd prvého stupňa navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov vyplýva, že akcentoval ďalší predpoklad pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p., ktorým je záver o tom, že nejde vo veci o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, ktorý vyvodil z vykonaného dokazovania a to najmä znaleckého dokazovania, podľa ktorého nedoplatok, ktorý je vymáhaný v danom konaní, je opodstatnený. V prípade, keď sa rozhoduje o žiadosti na oslobodenie od súdnych poplatkov súd skúma jednak osobné, majetkové a sociálne pomery účastníka konania a ďalej aj ďalší predpoklad tak, ako bol vyššie označený, t.j., že nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Záver o existencii tohto ďalšieho predpokladu pre nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je však potrebné vyvodiť len zo skutočností, ktoré sú uvádzané v návrhu na začatie konania, resp. vo vyjadrení - v danom prípade v odpore proti platobnému rozkazu. V tomto štádiu konania ešte nie sú zrejmé výsledky vykonaného dokazovania a preto predčasné závery o zrejmej bezúspešnosti alebo svojvôli môžu mať za následok zabránenie spravodlivosti. O svojvôľu ide spravidla vtedy, ak by sa jednalo o šikanu, teda zneužitie práva, ktoré by inak účastníkom náležalo. O zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä v prípadoch, keď účastník vyvracia skutočnosti vyriešené záväzne v inom konaní. Poskytnutie práva na súdnu ochranu je jedným zo základných práv občana. V súvislosti s rozhodovaním o žiadosti na oslobodenie od súdnych poplatkov má súd ich existenciu starostlivo skúmať, s prihliadnutím na čas, kedy uvedené dôvody pre nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov aplikuje. V prejednávanej veci vyplýva zo spisu, že odporkyňa podala odpor proti platobnému rozkazu, ktorým bolo návrhu vyhovené, zároveň na pojednávaní, ktoré sa konalo 10.11.2010 aj predložila listiny, ktoré mala k dispozícii z predchádzajúceho obdobia. Predložila list Združenia slovenských spotrebiteľov zo dňa 30.07.2007, ktorým sa vyjadrujú k formálnym náležitostiam vyúčtovania služieb nákladov za služby spojené s užívaním bytu v období predchádzajúcom sporné obdobie (vyúčtovanie za rok 2005). Zároveň predložila aj obsah mailovej komunikácie so Združením slovenských spotrebiteľov, ktorý ju mailom zo dňa 16.10.2008 poučil o tom, aby bezodkladne podala odpor proti platobnému rozkazu, s tým, že tento odôvodní ako neoprávnený v plnom rozsahu s poznámkou, že na vyžiadanie súdu predloží argumentačnú dokumentáciu s vyjadrením expertného stanoviska (bytová energetická komisia ZSS). V priebehu konania súd najmä na základe vykonaného znaleckého dokazovania zistil, že návrh, ktorý bol návrhom na začatie konania uplatňovaný voči odporkyni je dôvodný. Takýto záver však nič nemení na skutočnosti, že odporkyňa predtým, než pristúpila k obrane v danom konaní a obrátila sa na príslušné orgány, ktoré ju vyššieuvedeným spôsobom informovali. Nemožno preto považovať za opodstatnené závery o tom, že platobný rozkaz, ako aj ďalšia jej obrana v konaní bola iracionálna, bez akýchkoľvek dôvodov. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti preto odvolací súd vyhodnotil pomery odporkyne tak, že odôvodnil priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v 1/2-ici. Odlišné rozhodnutie o oslobodení od súdnych poplatkov má následne dopad aj na rozhodnutie o náhrade trov štátu v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. V prejednávanej veci je nepochybné, že podľa konečného rozhodnutia bola odporkyňa neúspešná v konaní, pričom zo štátnych prostriedkov bolo uhradené znalečné vo výške 528,16 Eur. Štát má nárok na náhradu trov konania, ktoré platil v prípade, ak súd účastníkovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. Keďže v danom prípade bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v 1/2-ici, aj povinnosť odporkyne neúspešnej v konaní hradiť trovy, ktoré štát platil na znalecké dokazovanie je daná v rozsahu 1/2-ice, čo predstavuje v danom prípade 264,80 Eur. Pri rozhodovaní o náhrade trov medzi účastníkmi navzájom považoval odvolací súd za opodstatnené aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi sčasti, t.j. v rozsahu 1/2-ice neprizná náhradu trov. Predpokladom použitia citovaného zákonného ustanovenia je, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok, aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Jeho aplikácia je odôvodnená tým, že by strohé uplatňovanie ustanovení o náhrade trov mohlo v konkrétnom prípade viesť k nežiaducej tvrdosti. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa podľa súdnej praxe prihliada predovšetkým na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov konania. V prejednávanej veci je nepochybné, že jediným príjmom odporkyne je invalidný dôchodok vo výške 285 Eur mesačne a jej majetkom je 1-izbový byt. Ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Takto zistené okolnosti považoval odvolací súd za také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd výnimočne priznať náhradu trov úspešnému účastníkovi a to v danom prípade v rozsahu 1/2-ice. Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov preto zmenil tak, že odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy vo výške 61,76 Eur, z čoho činí odmena advokáta 53,51 Eur a ostatné trovy 8,25 Eur. Náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná žiadnemu z účastníkov, pretože podľa rozhodnutia odvolacieho súdu bol každý z nich len čiastočne úspešný (§ 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e je odvolanie p r í p u s t n é .