Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 8Cob/163/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810206953 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3810206953.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ondreja Samaša v právnej veci žalobcu: KMET Handlová, a.s., Potočná 175, 972 51 Handlová, IČO: 36 334 634, právne zastúpeného JUDr. P. I., advokátom so sídlom v O., G. Z. X proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov Ľubochňa - Handlová, IČO: 35 663 189, F. Nadáždyho 1-7, 972 51 Handlová, právne zastúpeného B.. N. O., advokátkou so sídlom v J. G. I., V.. B. X o zaplatenie 1.108,38 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 14Cb/112/2010-168 zo dňa 31. augusta 2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola žaloba v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.108,38 eur od 26.01.2010 do 15.01.2011 zamietnutá, p o t v r d z u j e . V časti výroku, ktorým bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 289,92 eur za obdobie od 15.04.2011 do 13.06.2011 a v časti výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 289,92 eur od 15.04.2011 do 13.06.2011 a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.108,38 eur od 26.01.2010 do 15.01.2011 zamietol. Konanie v časti o istinu vo výške 1.108,38 eur zastavil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 546,80 eur na účet B.. N. O., advokátky. Rozhodol tak o nároku žalobcu uplatnenom žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 10.05.2010, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.108,38 eur s príslušenstvom. Uviedol, že v priebehu konania vzal žalobca čiastočne späť so súhlasom žalovaného žalobu o zaplatenie istiny vo výške 1.108,38 eur a požadoval priznať úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.108,38 eur od 26.01.2010 do 15.01.2011 a 9,25 % ročne zo sumy 289,92 eur od 15.04.2011 do 13.06.2011. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby konanie ohľadne istiny 1.108,38 eur zastavil podľa § 96 O.s.p. a ďalej sa zaoberal opodstatnenosťou nároku žalobcu na ním uplatnené úroky z omeškania. Vychádzal zo zistenia, že účastníci uzavreli zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 6/2006/T, ktorá nadobudla účinnosť 01.01.2006. Dňa 19.12.2008 uzavreli dodatok č. 1 k zmluve č. 6/2006/T. Predmetom zmluvy bola dodávka a odber tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody, ktoré mal dodávať žalobca žalovanému do bytového domu na Nádaždyho ulici č.1 v Handlovej. Dodatkom č. 1 účastníci zmenili článok VII. ods. 2 a 3. Podľa článku II. ods. 4 mal žalovaný vždy do 15.09. toho ktorého roka na predchádzajúci rok, zaslať žalobcovi objednávku na odber tepla. V článku VII. ods. 2 a 3 dodatku č. 1 sa účastníci dohodli na preddavkoch a tiež na tom, že po skončení fakturačného obdobia, ktorým bol mesiac, mal dostať odberateľ, teda žalovaný, vyúčtovaciu faktúru variabilnej zložky ceny tepla podľa skutočne odobratého množstva tepla. Dodatok č. 1 nadobudol účinnosť 01.01.2009. Po uzavretí zmluvy žalobca dodával žalovanému teplo do bytového domu žalovaného v Handlovej a žalovaný žalobcovi platil preddavkové faktúry. V roku 2009 sa žalovaný rozhodol vybudovať vlastnú plynovú kotolňu s tým, že Mesto Handlová túto stavbu povolilo a námietky podané žalobcom Mesto Handlová neakceptovalo. V dôsledku vybudovania vlastnej plynovej kotolne s predpokladaným termínom dokončenia jej výstavby v januári 2010, si žalovaný v septembri 2009 objednal u žalobcu na ďalšie obdobie len 1 GJ tepla. Žalobca túto písomnú objednávku žalovaného neakceptoval a aj keď mu dodával teplo len do 04.01.2010, vystavil mu dňa 07.01.2010 preddavkovú faktúru č. PR100015 na sumu 1.108,38 eur s termínom splatnosti 25.01.2010. Žalovaný predmetnú faktúru nezaplatil, požadoval vystavenie novej faktúry za skutočný odber tepla za obdobie od 01. až 04.01.2010, na čo žalobca nereagoval. Žalobca až 31.03.2011 vyúčtoval žalovanému cenu tepla za rok 2010 faktúrou č. 20110196 na sumu 13.161,07 eur a túto sumu započítal dňa 31.03.2011 jednostranným právnym úkonom k svojej pohľadávke, pričom rozdiel predstavoval sumu 289,92 eur, ktorú mal zaplatiť žalovaný. Faktúra bola splatná 14.04.2011. Túto sumu žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 13.06.2011. Z dôkazov vykonaných prednesmi účastníkov a oboznámením sa s obsahom zmluvy o dodávke tepla č. 6/2006/T vrátane dodatku č. 1, faktúry č. PR100015, rozhodnutia Mesta Handlová, vyjadrenia ÚRSO, žiadosti o vystavenie konečnej faktúry, znaleckého posudku, výpisu z účtu, započítanie pohľadávok, faktúry č. 20110196 a výsluchom svedka O. C. a E. K. mal súd prvého stupňa za nesporne preukázané, že žalobca v roku 2010 dodával žalovanému teplo len do 04.01.2010 a cena za odber tepla za toto obdobie predstavovala sumu 289,92 eur, ktoré žalovaný zaplatil žalobcovi 13.06.2011. Predmetom sporu tak zostal nárok žalobcu na úrok z omeškania zo sumy 1.108,38 eur a zo sumy 289,92 eur. Po preskúmaní opodstatnenosti týchto nárokov dospel k záveru, že žalobca má právo na úrok z omeškania len zo sumy 289,92 eur, a to za obdobie od 15.04.2011 do 13.06.2011, a že úroky z omeškania zo sumy 1.108,38 eur za obdobie od 26.01.2010 do 15.01.2011 žalobcovi nepatria. Žalovaný si v zmysle zmluvy o dodávke a odbere tepla v znení dodatku č. 1 objednal totiž pre rok 2010 len 1 GJ tepla a teplo v roku 2010 odoberal od žalovaného len 4 dni - od 01.01.2010 do 04.01.2010. V zmysle čl. VII. ods. 2, 3 zmluvy fakturačným obdobím bol jeden mesiac, takže po skončení mesiaca mal žalobca povinnosť vystaviť žalovanému vyúčtovaciu faktúru podľa skutočne odobratého množstva tepla, a nie mu fakturovať preddavkovou faktúrou zálohu vo výške 1.108,38 eur. Keďže žalobca vyúčtovaciu faktúru č. 20110196 vystavil žalovanému až 31.03.2011 s termínom splatnosti 14.04.2011, žalovaný, ktorý túto faktúru uhradil až dňa 13.06.2011, bol v omeškaní s platením uvedenej faktúry, teda s platením sumy 289,92 eur ako ceny za skutočne odobraté teplo len po dobu od 15.04.2011 do dňa úhrady tejto faktúry. Z uvedených dôvodov vyhovel žalobe v časti o zaplatenie úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 289,92 eur od 15.04.2011 do 13.06.2011 a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.108,38 eur od 26.01.2010 do 15.01.2011 zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 269 ods. 2 a § 365 Obch. zák. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a trovy konania pomerne rozdelil. Pomer úspechu žalovaného ustálil na 48 % (74 % úspech žalovaného, 26 % úspech žalobcu) a z trov konania vzniknutých mu celkom vo výške 1.139,17 eur, mu priznal náhradu trov 546,80 eur (t.z. 48 % zo sumy 1.139,17 eur). Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja účastníci. Žalobca napadol odvolaním rozsudok v časti výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.108,38 eur za obdobie od 26.01.2010 do 15.01.2011 a v časti výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď vyvodil záver o neoprávnenom vystavení zálohovej faktúry č. PR100015 zo dňa 07.01.2010. Zdôraznil, že súd prvého stupňa si nesprávne vyložil znenie čl. VII. ods. 3 dodatku č. 1 zmluvy o dodávke a odbere tepla, podľa ktorého po skončení fakturačného obdobia (mesiac) mal dostať odberateľ vyúčtovaciu faktúru variabilnej zložky tepla podľa skutočne odobratého množstva tepla s tým, že dátum splatnosti mal byť odložený na deň 15.01. nasledujúceho roka. Zdôraznil, že princíp fungovania podnikania v oblasti tepelnej energetiky je založený na preddavkových platbách, z ktorých si dodávateľ tepla uhrádza všetky prevádzkové náklady spojené s dodávkou tepla. Pokiaľ by odberatelia riadne neplatili preddavky, dostal by sa dodávateľ tepla do druhotnej platobnej neschopnosti. Je nesporné, a konštatoval to aj prvostupňový súd, že v priebehu roku 2010 nedošlo k ukončeniu platnosti zmluvy o dodávke a odbere tepla uzavretej medzi ním a žalovaným, preto povinnosťou zmluvných strán bolo správať sa v súlade so zmluvnými dojednaniami. Uviedol, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví viackrát kontroloval spôsob fakturácie a žiadne nedostatky nezistil. Naopak, z jeho stanoviska zo dňa 17.02.2011 č.p. 3570/2011/ BA vyplynulo, že on, žalobca, bol oprávnený vystaviť preddavkovú faktúru za odber tepla žalovanému. Uviedol, že pri určení fixnej zložky maximálnej ceny tepla vychádzal z celkového regulačného príkonu, ktorý bol u žalovaného určený v súlade s výnosom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 6/2008, a to na 55,62 kW a medzi stranami nebol sporný. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 1 písm. i) výnosu č. 6/2008 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za objednané množstvo tepla sa považovalo množstvo tepla v kWh dohodnuté zmluvou o dodávke tepla podľa skutočnej spotreby tepla v roku t-2, ak sa v zmluve o dodávke a odbere tepla nedohodlo inak. Žalovaný nesprávne tvrdil, že objednaným množstvom tepla na rok 2010 bol 1 GJ. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k platnému ukončeniu zmluvy medzi ním a žalovaným, bol oprávnený vystavovať v zmysle čl. VII. bod 2 preddavkové faktúry za každý kalendárny mesiac. Je nesporné, že žaloba podaná pôvodne o zaplatenie preddavkovej platby vo výške 1.108,38 eur bola dôvodná a z dôvodu omeškania s jej úhradou mu patrí aj nárok na úrok z omeškania z tejto sumy za obdobie od 26.01.2010 do 15.01.2011. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.108,38 eur od 26.01.2010 do 15.01.2011 a nahradiť mu trovy konania v plnej výške. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku v časti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 289,92 eur za obdobie od 15.04.2011 do 13.06.2011 a v časti výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že súd prvého stupňa týmto výrokom rozhodol o nároku, ktorý nebol predmetom žaloby. Poukázal na skutočnosť, že žalobca pôvodne požadoval zaplatenie istiny 1.108,38 eur a 9 % ročného úroku z omeškania od 26.01.2010 do zaplatenia. Žalobu v časti o zaplatenie 1.108,38 eur vzal späť a trval na zaplatení úroku z omeškania 9% ročne z uvedenej sumy za obdobie od 26.01.2010 do 15.01.2011 a na úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 289,92 eur za obdobie od 15.04.2011 do 13.06.2011. Žalovaný bol názoru, že suma 289,92 eur, predstavujúca plnenie fakturované faktúrou č. 20110196 nebola predmetom sporu a ani jej príslušenstvo. Súd prvého stupňa o tomto nároku konal bez toho, aby rozhodol o zmene žaloby, o ktorú žalobca zrejme nepožiadal. Súd prvého stupňa teda konal v rozpore s § 153 ods. 2 O.s.p., lebo žalobcovi priznal viac, než sa ten svojou žalobou domáhal. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že jeho snahou od začatia konania bolo uhradiť cenu za skutočne dodané teplo za mesiac január. Žalobca mu však faktúru s vyúčtovaním dodávky tepla vystavil až v marci 2011. Sám žalobca tak zapríčinil omeškanie s úhradou 289,92 eur, na čo súd prvého stupňa neprihliadol a v nadväznosti na to potom nesprávne rozhodol o náhrade trov konania, ktoré mu prisúdil len v pomernej časti. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu o zaplatenie úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 289,92 eur za obdobie od 15.04.2011 do 13.06.2011 zamietol a aby žalobcovi uložil povinnosť nahradiť mu trovy prvostupňového konania v plnej výške 1.139,17 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 134,81 eur. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že tvrdenie žalovaného o postupe súdu prvého stupňa, ktorý je v rozpore s § 153 ods. 2 O.s.p. neobstojí. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, bližšiu špecifikáciu príslušenstvo v danom prípade nemožno považovať za zmenu žaloby, o ktorej by bolo potrebné rozhodovať. Upresnenie žaloby sa aj z pohľadu súdnej praxe nepovažuje za zmenu návrhu. Poukázal na skutočnosť, že spôsob fakturácie vyplýval nielen zo zmluvy, ale aj z právnych predpisov, preto platí, že spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi vyplýva z právneho predpisu. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa správne rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť mu úrok z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 289,92 eur za obdobie od 15.04.2011 do 13.06.2011. Poukázal na odvolanie, ktoré podal proti zamietajúcej časti výroku rozsudku a proti výroku o náhrade trov konania a v ostatnom zotrval na tam uvedených argumentoch. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že je síce pravdou, že medzi ním a žalobcom existoval záväzkový vzťah založený zmluvou o dodávke a odbere tepla, avšak z dôvodu vybudovania si vlastnej kotolne si objednal v roku 2009 pre regulačný rok 2010 množstvo tepla len 1 GJ v zmysle čl. II. bod 4 zmluvy. Žalobca však namiesto toho, aby akceptoval jeho rozhodnutie o vybudovaní vlastnej kotolne a aby zmenil zmluvne dohodnuté podmienky dodávky tepla a akceptoval jeho objednávku pre rok 2010, začal mu robiť problémy, odvolával sa proti rozhodnutiu stavebného úradu o povolení stavby novej kotolne a v roku 2010 mu pravidelne vystavoval mesačné zálohové faktúry za teplo, ako keby ho dodával. Takto mu vyfakturoval na zálohových platbách za rok 2010 sumu v celkovej výške 13.161,07 eur a túto sumu dobropisoval až v roku 2011 v rámci vyúčtovania tepla za tok 2010. Toto jeho konanie považoval za odporujúce zásadám poctivého obchodného styku s úmyslom zachovať si monopolné postavenie dodávateľa tepla. Aj zo znaleckého posudku č. 3/2011 vyplynulo, že spotreba tepla za obdobie od 01.01.2010 do 04.01.2010 bola z údajov merača tepla žalobcovi známa už v januári 2010. Ďalej uviedol, že z vyjadrenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 17.02.2011 nevyplýva, či bol žalobca oprávnený fakturovať preddavky podľa zmluvy aj za situácie, že došlo k vybudovaniu vlastnej kotolne a že žalobca teplo nedodával. Žalovaný preto odvolanie žalobcu v zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o náhrade trov konania považoval za neopodstatnené. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaných odvolaní podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že opodstatnené je len odvolanie žalovaného v časti týkajúcej sa jemu uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 289,92 eur od 15.04.2011 do 13.06.2011, a že pokiaľ súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.108,38 eur za obdobie od 26.01.2010 do 15.01.2011 zamietol, rozhodol správne. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením zálohovej faktúry PR 100015 na sumu 1.108,38 eur splatnej 25.01.2010, ktorou žalobca vyúčtoval preddavok ceny tepla za mesiac január 2010. Žalobca tvrdil, že zálohovú faktúru za mesiac január 2010 vystavil opodstatnene v zmysle zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 6/2006/T účinnej od 01.01.2006 v znení dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2008, uzavretej medzi ním a žalovaným. Z čl. II. bod 4 predmetnej zmluvy vyplynulo, že objednávku na odber tepla mal odberateľ predložiť pred uzavretím zmluvy. Pre nasledujúci regulačný rok t mal predložiť odberateľ najneskôr do 15. septembra roka predchádzajúcemu roku t objednávku, v ktorej mal rozdeliť požadované množstvo tepla na teplo pre UK a teplo pre TÚV. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný postupoval v zmysle tohto článku a objednal si od žalobcu ako dodávateľa tepla pre rok 2010 teplo v množstve 1 GJ a to z dôvodu, že si vybudoval vlastnú kotolňu a túto v roku 2010 uviedol do prevádzky. Žalobca listom zo dňa 02.10.2009 reagoval na objednávku žalovaného na odber tepla pre rok 2010 tak, že túto nemienil akceptovať. Považoval ju za skryté odpojenie sa od systému CZT a žalovaného požiadal, aby najneskôr do 07.10.2009 upravil objednávku s tým, že bol ochotný akceptovať zníženie množstva tepla v porovnaní s rokom 2009 cca o 20 % alebo aby mu oznámil skončenie odberu tepla, lebo v opačnom prípade pristúpi k riešeniu podľa § 19 ods. 4 zák. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike. Aj napriek tomu, že k zmene objednávky zo strany žalovaného ako odberateľa tepla nedošlo a žalovaný v roku 2010 odoberal teplo len štyri dni - od 01.01. do 04.01.2010, žalobca mu zmluvu o dodávke tepla postupom podľa § 19 ods. 4 zák. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike nevypovedal a zálohové platby za rok 2010 mu fakturoval mesačne podľa čl. VII. ods. 2, pričom vychádzal z regulačného príkonu v hodnote 55,62 kW v odbernom mieste žalovaného. Vyúčtovanie ceny tepla za rok 2010 žalobca vykonal až v roku 2011 vystavením faktúry č. 20110196 zo dňa 31.03.2011, splatnej 14.04.2011, ktorú mu žalovaný uhradil vo výške 289,92 eur dňa 13.06.2011. Odvolací súd, vychádzajúc z uvedených zistení na základe dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, dospel zhodne s prvostupňovým súdom k záveru, že úrok z omeškania s úhradou zálohovej faktúry č. PR100015 za obdobie od 26.01.2010 do 15.01.2011 žalobcovi nepatrí. Žalobca mal vedomosť nielen o množstve objednaného tepla na rok 2010 (1 GJ), ale aj o dobe odberu tepla v mesiaci január 2010 (4 dni). Zálohová faktúra nebola vyúčtovaním ceny za reálne poskytnuté plnenie (dodané teplo), preto aj pokiaľ ju žalovaný neuhradil (a následne bolo vykonané vyúčtovanie), nemožno to považovať za omeškanie so splnením jeho záväzku. V čase rozhodovania prvostupňového súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p.) bola cena skutočne odobratého tepla žalovaným zrejmá a súd prvého stupňa správne ustálil, že žalovaný bol v omeškaní len s úhradou vyúčtovacej faktúry č. 20110196, splatnej 14.04.2011 za reálne poskytnuté plnenie zo strany žalobcu ako dodávateľa tepla. Žalovaný sa totiž nemohol dostať do omeškania s úhradou sumy 1.108,38 eur, keď v takej hodnote mu žalobca plnenie neposkytol. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti výroku o zaplatenie 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.108,38 eur od 26.01.2010 do 15.01.2011, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Preskúmaním rozsudku v rozsahu odvolania podaného žalovaným, teda v časti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 289,92 eur od 15.04.2011 do 13.06.2011 a v časti výroku o náhrade trov konania odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na 9,25 % ročný úrok bez toho, aby postupom podľa § 95 O.s.p. rozhodol o zmene žaloby. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si pôvodne uplatnil úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.108,38 eur za obdobie od 26.01.2010 do zaplatenia. V priebehu konania, písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 04.08.2011 (v spise na č.l. 134 - 136) vzal žalobca späť žalobu o zaplatenie istiny 1.108,38 eur a zmenil pôvodný petit žaloby tak, že od odporcu požadoval zaplatiť úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.108,38 eur od 26.01.2010 do 15.01.2011 a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 289,92 eur od 15.04.2011 do 13.06.2011. Z ust. § 95 ods. 1, 2 O.s.p. vyplýva, že navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia. O zmene žaloby (rozšírení žaloby v časti úroku z omeškania požadovaného v sadzbe 9,25 % ročne oproti pôvodne uplatneným 9 % ročne) však súd prvého stupňa postupom podľa § 95 ods. 1, 2 O.s.p. nerozhodol, ale konal o takto upravenom návrhu ďalej a následne vo veci rozhodol, v dôsledku čoho bez rozhodnutia o pripustení či nepripustení zmeny žaloby v časti úroku z omeškania rozhodol nielen o inej sadzbe úroku z omeškania než bola pôvodne žalovaná, ale nevysporiadal sa ani s úrokom z omeškania za obdobie od 16.01.2011 do 14.04.2011 (žalobca totiž v pôvodnej žalobe úrok z omeškania požadoval od 26.01.2010 až do zaplatenia). Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 289,92 eur od 15.04.2011 do 13.06.2011 a v časti výroku o náhrade trov konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa v tejto časti na ďalšie konanie, v ktorom sa prvostupňový súd vysporiada s návrhom žalobcu na zmenu žalobného petitu a následne vo veci rozhodne. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že v danom prípade nebolo potrebné rozhodnúť o pripustení či nepripustení zmeny návrhu. Právo na úrok z omeškania nie je takým nárokom, ktorého prisúdenie by vyplývalo z právneho predpisu; je totiž plne v dispozícii žalobcu, či si úrok z omeškania uplatní a v akej výške. Názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.) a v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách celého konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.