Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19CoP/6/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810209303 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3810209303.2
Uznesenie Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o mal. W. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, bytom u matky, dieťa rodičov T. O., bytom C., L. XXX/XX, t.č. bytom L., K. XXX, zastúpenej JUDr. Petrom Petrášom, bytom Topoľčany, P.O. Hviezdoslava 2328 a Bc. W. O., bytom C., L. XXX/XX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 27.10.2011, č.k. 3P/25/2011-117 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu z r u š u je a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým rozsudkom zveril mal. W. O. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaviazal prispievať na výživu mal. W. sumou 450,- eur mesačne vždy do 15. dňa daného mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.11.2011. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rodičia mal. W. spolu od 17.06.2010 nežijú, otec si vyživovaciu povinnosť plní nepravidelne. Zverenie maloletého W. do osobnej starostlivosti matky odôvodnil konštatovaním, že toto navrhoval taktiež kolízny opatrovník. Pri určení výšky výživného zo strany otca pre maloletého prihliadol na osobné, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov, najmä povinného otca ako aj oprávnené záujmy a potreby maloletého dieťaťa. Vychádzal zo skutočnosti, že otec je konateľom a spoločníkom v dvoch obchodných spoločnostiach a je v jeho možnostiach platiť výživné vo výške 450,- eur mesačne, nakoľko sa dlhodobo venuje podnikaniu a aj sám prispieval na výživu dieťaťa ešte vyššou sumou, pričom má záujem prispievať sumou aj 1.000,- eur mesačne. Takto určené výživné považoval za primerané zárobkovým a majetkovým pomerom otca a zároveň za dostatočné zabezpečenie všetkých potrieb maloletého dieťaťa.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote podal odvolanie otec maloletého a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že mal. Karola zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý mesiac v čase od 1. dňa kalendárneho mesiaca od 17.00 hod do 16. dňa kalendárneho mesiaca do 17.00 hod a otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý mesiac v čase od 16. dňa kalendárneho mesiaca od 17.00 hod do 1. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca do 17.00 hod s tým, že každý z rodičov je povinný v stanovenom čase prevziať dieťa v bydlisku druhého rodiča a každý z rodičov je povinný v stanovenom čase dieťa druhému rodičovi odovzdať do osobnej starostlivosti. Každý z rodičov bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v čase zabezpečovania osobnej starostlivosti. Výživné počas trvania striedavej starostlivosti žiadal neurčiť. Uviedol, že súd osobné, majetkové a zárobkové pomery otca nepreskúmal dôsledne a následkom tejto okolnosti sú potom jeho skutkové zistenia nesprávne. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal možnosťou postupu podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, t.j. zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, pričom bol toho názoru, že podmienky na takýto postup sú splnené, keďže obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obaja prejavili o jeho výchovu záujem a budú takto lepšie zabezpečené
potreby dieťaťa. Vyjadril presvedčenie, že je v záujme dieťaťa, aby bolo v pravidelnom styku s oboma rodičmi a taktiež so starými rodičmi zo strany oboch rodičov, keďže k dieťaťu majú blízky citový vzťah a majú záujem podieľať sa na jeho výchove. Svoju neprítomnosť na pojednávaniach súdu prvého stupňa odôvodnil svojím dlhodobým pobytom v zahraničí, z ktorého dôvodu nemohol preberať ani poštové zásielky súdu. Ďalej uviedol, že kolízny opatrovník s ním viac ako jeden a pol roka nekomunikoval. K svojim príjmom a majetkovým pomerom uviedol, že nevlastní žiaden bitúnok v K. republike, jeho obchodná spoločnosť N.F.C. O. od 01.11.2011nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu o dielo so žiadnou spoločnosťou, na základe ktorej by vysielala zamestnancov do zahraničia. Potvrdil, že mal len v ekonomickom podnájme časť areálu bitúnku, ktorý však skončil ku dňu 01.11.2011. V súčasnosti jeho jediným príjmom z tejto spoločnosti suma 330,- eur mesačne. Žiadal súd o preskúmanie svojich príjmov v Sociálnej poisťovni Brno za posledných 12 mesiacov, kde jeho priemerná mzda činí 500 - 600 eur. Ďalej uviedol, že jeho obchodná spoločnosť T. A. - U. s.r.o. bola za predchádzajúce obdobie v strate a jeho príjem z tejto obchodnej spoločnosti nie je žiaden. U. P.T.G s.r.o. L. sa nachádza v konkurze a nemá za posledných 12 mesiacov z nej žiaden príjem. Tvrdil, že jeho majetkové pomery sú zlé, nemá žiadne úspory v banke, ani v cenných papieroch. Vlastní rodinný dom, za ktorý nespláca hypotéku a tento bude predaný na dražbe. Má možnosť bývať v rodinnom dome aj so synom u svojich rodičov. Nevlastní žiadne motorové vozidlo a preto nesúhlasí s tvrdením súdu o svojich dobrých majetkových pomeroch. Dôvodil, že výživné vo výške 450,- eur mesačne nie je v jeho schopnostiach platiť. V prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil s výrokom rozsudku súdu prvého stupňa o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, žiadal určiť výživné maximálne vo výške 100,- eur mesačne a upraviť jeho styk s maloletým dieťaťom, nakoľko sa na jeho rozsahu s matkou dieťaťa nevie dohodnúť.
Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že tvrdenia otca v jeho odvolaní sú účelové a zavádzajúce. Návrh otca na zverenie mal. W. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je podľa jej názoru neakceptovateľný zo zdravotných dôvodov dieťaťa, ktorý zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý, vyžaduje zvýšenú osobnú starostlivosť. Ďalej uviedla, že mal. W. prítomnosť otca pri sebe vníma negatívne, vzhľadom na jeho chladné správanie , spomienkam na spoločný život a chýbajúci skutočný záujem o jeho potreby zo strany otca. Otec vôbec nepozná celkový zdravotný stav dieťaťa. Tvrdila, že v rodinnom dome s otcom dieťaťa žijú dvaja muži, ktorí v tomto prostredí fajčia rovnako ako odporca, pričom dieťa má ťažkú chronickú obštrukčnú poruchu dýchacích ciest a trpí astmatickými záchvatmi laryngitídy. Poukázala na skutočnosť, že dom, v ktorom chce otec dieťa vychovávať bude predaný na dražbe a jeho argument, že môže bývať u svojich rodičov je zavádzajúci a bezpredmetný, nakoľko na ich dom vo P. D. č. XXX sú uvalené viaceré exekúcie a dom v najbližších mesiacoch ide na dražbu. Poukázala na skutočnosť, že na dvore domu odporcových rodičov v lete vybuchol výbušný systém, pričom sa jednalo už druhý takýto čin, ktorý súvisel s ich podnikateľskou činnosťou a nevie si predstaviť, že v takomto nebezpečnom prostredí by malo byť vychovávané maloleté dieťa. Návrh otca na pravidelnú úpravu styku s dieťaťom považovala za zavádzajúci, pretože záujem otca o maloletého je podriadený jeho podnikateľským záujmom, dostavuje sa na styk s dieťaťom podľa vlastného uváženia, pričom ona mu nikdy tento kontakt neodoprela a vyšla mu v ústrety. Kontakt otca s dieťaťom je časovo prevažne krátky a dieťa otca akceptuje len v jej prítomnosti a odmieta akékoľvek návrhy otca ísť s ním niekam sám. K tvrdeniu odporcu, že sa dlhodobo zdržiaval pracovne v zahraničí uviedla, že tri, štyri dni pred pojednávaním na súde sa otec stretol s dieťaťom v jej byte. Vedel, že takéto pojednávanie je vytýčené a účelovo nepreberal zásielky súdu a nezúčastňoval sa na pojednávaniach. Tvrdila, že otec je spoločníkom a konateľom vo firme T. A. U. s.r.o., ktorá pokračuje v zákazke v V. vo firme P. G. T. v meste V., ktorá zákazka bola podpísaná s jeho spoločnosťou N.F.C. O. s.r.o. X. 01.11.2011, pričom otec má obchodné kontakty i na Ukrajinu a Rakúsko. Z uvedeného vyplýva, že jeho finančné príjmy sú adekvátne, keď má v dlhodobom prenájme osobné motorové vozidlo K. T., za ktoré mesačne platí poplatok 1.000,- eur. Tvrdenie otca, že jeho jediným príjmom je výplata vo výške 330,- eur zo spoločnosti N.F.C. O. s.r.o. je smiešne, nakoľko jeho životný štýl bol vždy nákladný, keď okrem welness pobytov, stravovania sa v reštauráciách, nákupov nadrozmerného oblečenia v zahraničí stoja nemalé peniazi i návštevy erotických salónov.
Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ ods. 2 O.s.p. zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p..
V danej veci sa matka mal. W. domáhala zverenia dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti odporcovi prispievať na jeho výživu sumou 450,- eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2010. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, otec na výživu maloletého dieťaťa prispieva nepravidelne. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k podanému návrhu navrhoval zverenie mal. W. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že matka bude mať dieťa v osobnej starostlivosti každý párny mesiac a otec každý nepárny mesiac.
Z obsahu spisu vyplýva, že mal. W. pochádza z doposiaľ platného manželstva svojich rodičov, pričom prebieha konanie o rozvod ich manželstva.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo tohto rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Podľa § 25 ods. 2, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, podľa odseku 1 súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Inštitút zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bol v slovenskom rodinnom práve zavedený zákonom č. 217/2010 Z. z., ktorým bol zmenený Zákon o rodine s účinnosťou od 01.07.2010. Striedavá osobná starostlivosť je inštitút, ktorý zohľadňuje práva oboch rodičov na výchovu mal. detí, pričom zákonodarca bol toho názoru, že tento inštitút zabezpečí primeraný kontakt detí s obidvoma rodičmi, dôjde k redukcii traumatizácie detí a prispeje k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. Predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne splnené, sú jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť obidvoch rodičov dieťa vychovávať, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa alebo súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Súd musí rešpektovať právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať predovšetkým na záujem mal. dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, a aby sa rešpektovalo jeho právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Novú právnu úpravu striedavej osobnej starostlivosti je možné aplikovať aj vtedy, ak jeden z rodičov blokuje snahu druhého rodiča o uzavretie dohody s tým, že s ňou nesúhlasí. Uvedený nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa.
V danej veci z obsahu spisu nesporne vyplýva , že matka navrhovala zverenie mal. W. do svojej osobnej starostlivosti a otec navrhoval zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s čím matka nesúhlasila.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa však vôbec nie je zrejmé akými úvahami sa riadil a z akých dôvodov dospel k záveru o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky. Svoje rozhodnutie o zverení mal. W. do osobnej starostlivosti matky odôvodnil výlučne tým, že to navrhoval taktiež kolízny opatrovník. Návrhom otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sa vôbec nezaoberal. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že súd prvého stupňa v danej veci rozhodol na pojednávaní bez prítomnosti otca mal. W. , ktorá skutočnosť však nemôže byť dôvodom, aby sa súd jeho návrhom na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov vôbec nezaoberal a neodôvodnil ani svoje rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov - matky.
Právo na prieskum súdneho rozhodnutia je základným i zásadným (procesným) právom. Toto právo nemôže byť odopreté žiadnemu účastníkovi občianskeho súdneho konania. Požiadavka prieskumu rozhodnutí súdov nižšieho stupňa súdom vyššieho stupňa vyjadruje totiž základné právo na súdnu ochranu a z neho vyplývajúce právo na spravodlivý súdny proces. Aby mohla byť realizovaná prieskumná činnosť odvolacieho súdu, musí mať účastník konania reálnu možnosť uplatniť tie procesné práva, ktoré mu podľa zákona patria. Medzi základné procesné práva patrí zákonná možnosť napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Právo podať odvolanie môže účastník vo svojej veci uplatniť len v takom prípade, pokiaľ rozhodnutie, ktoré odvolaním napáda, obsahuje určité, zrozumiteľné a jasné dôvody, prečo súd vo veci tak rozhodol. Pokiaľ v rozhodnutí súdu nie sú dodržané náležitosti obsahu súdneho rozhodnutia, a to najmä z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia súdu, nemá účastník konania možnosť, aby uplatnil svoje procesné právo podať odvolanie, preto platí, že postupom súdu (nedostatok dôvodov rozhodnutia) mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom je odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dôvodom, pre ktorý odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Pokiaľ by totiž odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu ničím neodôvodnený, resp. nedostatočne odôvodnený záver prvostupňového súdu, namiesto, aby rozhodnutie prvostupňového súdu, založené na tomto závere ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, porušil by tým zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí nedostatkom dôvodov pokiaľ ide o zverenie mal. W. do osobnej starostlivosti matky ako i nedostatkom skutkových zistení a dôvodov pokiaľ ide o nevyhovenie návrhu otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.
Pokiaľ ide o určenie výšky výživného pre mal. W., súd prvého stupňa správne vychádzal z ust. § 62, § 65, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, v ktorých ustanoveniach sú upravené základné kritéria pre určenie výšky výživného. Pri určení výšky výživného súd prihliada jednak na odôvodnené potreby oprávneného (maloletého) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa pri stanovení výšky výživného prihliadal na osobne, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov, najmä povinného otca a vychádzal zo skutočnosti, že tento je konateľom a spoločníkom v dvoch obchodných spoločnostiach a je preto v jeho možnostiach navrhované výživné platiť, nakoľko sa dlhodobo podnikaniu venuje. Sumu 450,- eur mesačne považoval za primeranú zárobkovým a majetkovým pomerom otca.
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa o výške výživného považuje minimálne za predčasné a to jednak z dôvodu, že nebolo doposiaľ rozhodnuté o návrhu otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, resp. súd sa s jeho návrhom vôbec nevysporiadal ako i z dôvodu, že majetkové a zárobkové pomery otca súd prvého stupňa nemal vôbec preukázané. Výsluch otca súd prvého stupňa nerealizoval (z dôvodov na strane otca) a konštatoval / zrejme z výpisu z obchodného registra vedeného v SR/, že otec je spoločníkom v dvoch obchodných spoločnostiach. Tento záver súdu však nie je pravdivý, keď z výpisu z obchodného registra vedeného Krajským súdom v Brne vyplýva, že otec je jediným spoločníkom a konateľom aj obchodnej spoločnosti N.F.C. O. s.r.o. X. a uvedená spoločnosť má prevádzkareň v V. E. od 01.07.2010. Súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal príjmom otca z uvedených obchodných spoločností. Majetkové a zárobkové pomery otca tak neboli zistené dostatočne.
Pokiaľ otec bude pri preukazovaní svojich príjmov z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu a objasňovaní svojich majetkových pomerov nečinný, odvolací súd je toho názoru, že prichádza do úvahy použitie ust. § 63 Zákona o rodine, podľa ktorého rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, čo je i prípad v danej veci , je povinný ich preukázať súdu a predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie . Ak si rodič nesplní túto povinnosť predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20 násobok sumy životného minima, z ktorej sumy súd vychádza pri určení výšky výživného.
Tento postup súdu prvého stupňa v danej veci z obsahu spisu a odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva.
Naviac súd prvého stupňa vychádzal výlučne z osobných, majetkových a zárobkových pomerov otca (ktoré neboli riadne preukázané) a neprihliadal na odôvodnené potreby mal. W., ktorý dosiahol vek 7 rokov a nie je ešte dieťaťom školopovinným . Z obsahu spisu doposiaľ nevyplýva , že odôvodnené potreby mal. dieťaťa v súčasnosti skutočne predstavujú mesačne sumu 450,- eur, ktorá suma sa javí minimálne ako neštandartná pre dieťa predškolského veku .
Zásadným pochybením súdu prvého stupňa však je, že neupravil styk otca s mal. W., ktorej úpravy sa otec domáhal už vo svojom vyjadrení k podanému návrhu v danej veci . V odôvodnení svojho rozhodnutia sa s týmto návrhom otca vôbec nezaoberal a to napriek tomu, že v danej veci bolo uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 05. augusta 2010, č.k. 13P/351/2010-29 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20. októbra 2010, č.k. 4CoP/86/2010-58 predbežným opatrením upravený styk otca s mal. W..
So zreteľom na uvedené krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa opätovne podrobne vypočuje účastníkov konania predovšetkým k otázke zverenia mal. W. do osobnej starostlivosti matky ako i k otázke zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom do konania sa nepochybne musí zapojiť kolízny opatrovník, ktorého povinnosťou je chrániť práva a záujmy maloletého dieťaťa v občianskom súdnom konaní a ktorý okrem svojho vyjadrenia na pojednávaní dňa 03.05.2011 a podania správy o prešetrení pomerov dieťaťa zo dňa 29.04.2011 zostal absolútne nečinný. Súd prvého stupňa ďalej vykoná dokazovanie na vzťah dieťaťa k otcovi a k matke , na možnosti a schopnosti matky a otca riadne sa o dieťa postarať a pod. , vykoná i ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu v danej veci ohľadne zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti matky alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov , následne dôsledne zistí majetkové, zárobkové a osobné pomery oboch rodičov, pričom zváži postup podľa § 63 Zákona o rodine a až následne vyhodnotí vykonané dokazovanie v súlade s § 132 a násl. O.s.p. rozhodne vo veci samej - zverenie maloletého dieťaťa, výške výživného, styku rodiča, ktorému prípadne dieťa nebude zverené do osobnej starostlivosti. Svoje rozhodnutie riadne odôvodní. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .