Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16CoE/234/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810214355 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3810214355.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o, so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, práv. zastúpeného JUDr. Andrea Cviková, advokátka so sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti povinnému: M. J., bytom S., M. H. X, o vymoženie 2 654,59 eur, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/2655/2010-36 zo dňa 31. mája 2011 takto r o z h o d o l : Súd odvolanie súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 veta prvá Ex. por. a návrh súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera na priznanie trov exekúcie zamietol. V odôvodnení uznesenia uviedol, že uznesením č.k. 16Er/2655/2010-11 zo dňa 09.11.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoE/96/2011-35 zo dňa 28.02.2011 bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2011. O trovách exekučného konania súd rozhodol tak, že návrh súdneho exekútora na priznanie trov konania zamietol s poukazom na § 37 ods. 1, 2 Ex. por. pretože súdny exekútor nie je v tejto fáze exekučného konania jeho účastníkom. Proti tomuto uzneseniu proti výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie súdny exekútor a žiadal, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že vymožiteľnosť práva patrí medzi piliere právneho štátu. Dôležitou súčasťou donucovacej moci štátu na zabezpečenie vymožiteľnosti práva je aj inštitút súdneho exekútora. Zdôraznil, že štát preniesol časť svojich mocenských oprávnení na exekútora - neštátny orgán, ktorému obmedzil právo na slobodnú voľbu povolania a uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti. Preto má exekučný súd dbať pri svojom rozhodovaní i na zákonný nárok exekútora na trovy exekúcie, pretože jeho zabezpečenie vytvára predpoklady na jeho nezávislosť. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne na vec aplikoval ust. § 47 ods. 3 Ex. por. a arbitrárne rozšíril výklad predmetného ustanovenia aj na prípady, na ktoré sa podľa jeho názoru nevzťahuje. Pripojil i gramatický výklad predmetného ustanovenia. Odvolací súd vec prejednal postupom podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora treba odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Výrokom prvostupňového súdu, ktorý nebol napadnutý odvolaním exekútora a nadobudol právoplatnosť, bolo exekučné konanie v danej veci zastavené podľa § 44 ods. 3 veta prvá Ex. por. Súd prvého stupňa zároveň rozhodol o trovách exekúcie tak, že návrh súdneho exekútora na priznanie trov exekúcie zamietol, proti ktorému výroku podal odvolanie súdny exekútor. Podľa § 218 ods. 1, písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Podľa § 37 ods. 1, 2 Ex. por. účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Z ust. § 37 ods. 1,2 Ex. por. je zrejmé, že účastníkmi exekučného konania sú v zásade oprávnený a povinný, tretia osoba len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania sa stáva aj súdny exekútor, ktorý bol vykonaním exekúcie poverený súdom, a to v rozsahu, v ktorom mu vznikol nárok na trovy exekúcie za výkon exekučnej činnosti (§ 196 Ex. por.). Len v tomto prípade môže súdny exekútor realizovať procesné práva účastníka konania. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že je nutné dôsledne rozlišovať medzi pojmami exekučné konanie a exekúcia. Exekučné konanie sa začína doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, avšak samotná exekúcia je začatá až vydaním poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie. Prvým úkonom samotnej exekučnej činnosti súdneho exekútora je vydanie upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 47 ods. 1, písm. a/ Ex. por., ktorý úkon však môže exekútor vykonať až potom, ako bol súdom poverený na vykonanie exekúcie. V danom prípade však bolo začaté len exekučné konanie, nie však samotná exekúcia, pretože žiadosť exekútora o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie bola právoplatne zamietnutá. S poukazom na vyššie uvedené a vzhľadom na dikciu ust. § 37 ods.1, 2 Ex. por. odvolací súd konštatuje, že súdny exekútor v tejto fáze exekučného konania nie je jeho účastníkom, a teda mu ani nepatria procesné práva účastníka konania, vrátane práva podať odvolanie proti rozhodnutiu exekučného súdu. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie súdneho exekútora odmietol podľa § 218 ods. 1, písm. b/ O.s.p. ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.