KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Trenčín30. 1. 2012plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/262/2011 z 30. 1. 2012

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 30. januára 2012, sp. zn. 19CoE/262/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3810215293.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/262/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810215293
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3810215293.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného GOLDKREDIT a.s., so sídlom Pařížská 1067/8,
Praha, Česká republika, IČO: 28 870 191, právne zast. JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom, so
sídlom Hasičská 3855, Trenčín, proti povinnej W. Q., bytom I. I. XXXX/XC, F., o vymoženie 746,30 eur
s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 24.
januára 2011, č.k. 9Er/2816/2010-23, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča
ml., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo
dňa 02.08.2010, sp.zn. SR 07593/10. Okresný súd, v zmysle § 44 ods. 2 v spojení s § 41 ods.
2 Exekučného poriadku, preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul a dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom,
ktorý by mohol tvoriť podklad na vykonanie exekúcie. Z rozhodcovského rozsudku bolo zistené, že
tento bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. 10000108, uzatvorenej medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinnou dňa 23.01.2008. Po preskúmaní uvedenej zmluvy, ktorá vytvára právny
rámec vzťahu medzi pôvodným oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom, dospel okresný
súd k záveru, že táto zmluva bola uzavretá ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Z obsahu spisu
nevyplýva, že by pri uzatváraní tejto zmluvy povinná konala v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo
inej podnikateľskej činnosti. Povinná nemohla individuálne ovplyvniť obsah zmluvných dojednaní, ktoré
už boli vopred pripravené na predtlačenom formulári. Na druhej strane je nepochybné, že právny
predchodca oprávneného uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,
čo je zjavné už z výpisu z obchodného registra oprávneného, a preto sa považuje za dodávateľa.
Zmluva medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou má charakter spotrebiteľského úveru,
v zmysle ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z.. Keďže sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, na
vzťah medzi veriteľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinnou je potrebné aplikovať ustanovenia
spotrebiteľského práva. V nadväznosti na ust. § 53 ods. 1-3 a 5, § 54 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, ako
aj čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1-3 a bodu 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993,
ako aj preskúmaním obchodných podmienok súd zistil, že v bode 15 obchodných podmienok bola
dojednaná nekalá podmienka, a to rozhodcovská doložka. Súd sa zaoberal tiež tým, či je možné v rámci
spotrebiteľskej zmluvy uzatvoriť platnú rozhodcovskú doložku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 32 Cdo/2282/2008, ktorý v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že rozhodovanie
sporov v rozhodcovskom konaní nie je porušením čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
pokiaľ účastníci konania majú možnosť ovplyvniť, aký rozhodca, či skupina rozhodcov bude o ich
právach a povinnostiach v súlade s platnou rozhodcovskou zmluvou rozhodovať. V danom prípade
bola voľba riešenia sporov jednostranná, pretože povinná keď chcela, aby jej boli poskytnuté finančné
prostriedky na základe zmluvy, nemala možnosť zmeniť znenie rozhodcovskej doložky, táto nebola



individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Jednostrannosť a nekalosť zmluvného dojednania súd videl v tom, že faktickým
subjektom, ktorý definuje, ako sa budú spory riešiť bol v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože
tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú
oprávnený v rámci podnikateľskej činnosti využíva. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej
zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neplatná. Svoj názor
okresný súd opieral o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že výkladovým pravidlom pre posudzovanie
povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným
právom sú ustanovenia smernice 93/13/EHS. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok
práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde
teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie
výsledku stanoveného smernicou. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená
uvedenou smernicou, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a
vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Okresný súd
poukázal na skutočnosť, že v tomto prípade má dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k
prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám, alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za týmto
účelom zvolia, veľký význam, pretože rozhodca právo nenachádza, ale ho tvorí, urovnáva daný
záväzkový vzťah v zastúpení strán, a teda jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale
pochádza od subjektívnej vlastnej moci strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzatvorili. V danom prípade
však táto vôľa pochádza len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo
v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. V predmetnej veci vydal rozhodcovský rozsudok Stály
rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., ktorý si zvolil oprávnený, a teda
spotrebiteľ nemal žiadnu, resp. minimálnu možnosť ovplyvniť tak spôsob riešenia sporu, výber rozhodcu
a vyjadriť sa k osobe rozhodcu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom nachádza v
nevýhodnom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho
vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom, alebo dodávateľom. V tejto súvislosti
súd poukázal tiež na rozsudky C-240/98 až C-244/98, C-168/05. Rovnako poukázal aj na rozsudok
Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru
zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho
výpočtu nekalých zmluvných dojednaní, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania,
ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu. Neprijateľné podmienky sú dopĺňané aj
samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou od 01.01.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Obč.
zákonníka výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Uvedené
ustanovenie treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve
bráni konaniu pred štátnym súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom
(ako tomu bolo v tomto prípade) sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, a teda nie je
možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto, podľa názoru okresného súdu, potrebné
vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii
uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Existujúca, ale neplatná doložka nemôže byť základom právomoci
rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca z takto uzavretej doložky odvodil svoju právomoc a následne vydal
exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou.
Vzhľadom na uvedené súd z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie s poukazom na to, že rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcu v danej veci konať nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že súd sa nedostatočne
vysporiadal s predloženými dôkazmi a tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Okresnému súdu vyčítal, že nesprávne posúdil Zmluvu o
úvere č. 10000108, keď ju označil za zmluvu uzatvorenú podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a podľa § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko povinná bola v čase



uzavretia predmetnej zmluvy o úvere podnikateľom. Keďže finančné prostriedky zo Zmluvy o úvere boli
povinnej poskytnuté na účely podnikania, ide o právny vzťah uzatvorený medzi podnikateľmi v súlade §
261 Obchodného zákonníka a nie podľa ustanovení zákonov na ochranu spotrebiteľov. Ďalej namietal,
že zákonná úprava nebráni zmluvným stranám uzavrieť aj takú dohodu, podľa ktorej prejavia vôľu, aby
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, boli riešené
pred rozhodcovským súdom. Vyjadril presvedčenie, že formulácia rozhodcovskej doložky v predmetnej
zmluve o úvere dostatočným spôsobom zabezpečuje rovnosť zmluvných strán a vymožiteľnosť práva
zo strany dlžníka, alebo veriteľa. Existencia alternatívneho znenia rozhodcovskej doložky tak, ako je
to v predmetnej zmluve, t.j. možnosť pre zmluvné strany obrátiť sa v prípade sporu na rozhodcovský
súd, alebo všeobecný súd, vylučuje aplikáciu neprijateľnej podmienky na takto uzatvorenú doložku zo
strany exekučného súdu. Rozhodnutie rozhodcu v rozhodcovskom konaní umožňuje oprávnenej strane
v prípade neplnenia povinnej strany domáhať sa okamžite vymáhania svojho nároku cestou exekúcie.
V prípade, ak by povinná nechcela byť po uzatvorení zmluvy o úvere viazaná rozhodcovskou doložkou,
stačilo by, aby podala akýkoľvek návrh na všeobecnom súde v súvislosti s touto zmluvou, napr. návrh
na vyslovenie neplatnosti zmluvy o úvere. Taktiež mala možnosť brániť sa v rámci rozhodcovského
konania svojou žalobnou odpoveďou a po skončení rozhodcovského konania aj žalobou o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Na záver oprávnený uviedol, že postup exekučného súdu v tomto prípade
supluje úkony samotného účastníka rozhodcovského konania, a to nad rámec svojho oprávnenia v
zmysle Exekučného poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené preto žiadal,
aby krajský súd v celom rozsahu zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu a to tak, že uzná
za oprávnenú predmetnú žiadosť na vykonanie exekúcie súdneho exekútora a vydá poverenie na
vykonanie exekúcie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie
je dôvodné a uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne, podľa § 219 ods. 1 O.s.p.,
potvrdiť s tým, že v nadväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. krajský súd v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie uznesenia okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti uznesenia
okresného súdu krajský súd dodáva nasledovné:

Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Okresný súd teda postupoval správne, keď ustálil, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, na
ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 52 a nasl. Obč. zákonníka v nadväznosti na zákon č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch.

Krajský súd pre úplnosť dodáva, že Slovenský právny poriadok exemplifikatívne vymedzuje neprijateľné
podmienky v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej
klauzuly v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, to znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených
v prílohe smernice, alebo okruhu v Občianskom zákonníku. Aplikovať na predmetnú vec možno aj §
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka vzhľadom na skutočnosť, že vo všeobecných obchodných
podmienkach, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere č. 10000108 zo dňa 23.01.2008, konkrétne v bode
15, je rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej zmluvné strany všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú
budú riešiť: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská Rozhodcovská
a.s., b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde



podľa príslušného právneho predpisu. Z takto koncipovanej rozhodcovskej doložky okresný súd správne
vyvodil záver, že pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom (ako tomu bolo v tomto
prípade) sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, a preto nie je možné poskytnúť súdnu
ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ.
Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu
iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.

Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky,
ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú v súlade s § 53 ods. 5 Obč. zákonníka,
okresný súd v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je totiž
neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a
následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku.

Ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami súd zabezpečí bez ohľadu na
povahu spotrebiteľského vzťahu a teda dokonca aj v prípade, ak nejde o spotrebiteľský úver. Okresný
súd preto vyvodil správny záver o tom, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve,
alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na
návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O túto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa neho má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym
súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ
by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel
zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Pokiaľ oprávnený namietal, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere bola povinná
podnikateľkou a finančné prostriedky jej boli poskytnuté na účely podnikania, preto nejde o
spotrebiteľskú zmluvu, krajský súd konštatuje, že z predloženej zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva,
že túto povinná uzavrela ako fyzická osoba a peňažné prostriedky jej boli poskytnuté na vybavenie
domácnosti, preto niet pochybností, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.

Krajský súd preto uznesenie okresného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 3810215293)

  1. 30. 1. 2012Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/262/2011 z 30. 1. 2012 (toto rozhodnutie)
  2. 26. 10. 2012Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/2816/2010 z 26. 10. 2012potvrdené