Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23To/110/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010294 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811010294.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Gáboríka a JUDr. Rastislava Vranku na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. októbra 2012 prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry v Prievidzi v trestnej veci obžalovaných 1) T. T. nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom L. č. XXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, 2) W. X. nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom L. č. XXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava, ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi č.k. 1T/88/2011-257 zo dňa 21.05.2012 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky okresnej prokuratúry z a m i e - t a , pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č.k. 1T/88/2011-257 zo dňa 21.05.2012 boli obžalovaní T. T. a W. X. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodení spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prievidza č. 2Pv 1190/2004 pre skutok, ktorého sa mali dopustiť tak, že obaja obžalovaní dňa 18. októbra 2004 v odpoludňajších hodinách vošli do ohradeného dvora rodinného domu číslo XXX v L., okres L., zabúchali na vchodové dvere domu a využili okolnosť, že vchodové dvere otvorila maloletá H. L., nar. XX.XX.XXXX, bez pozvania majiteľa domu G. S. vošli do domu, prešli do obývacej izby spoločne so psom obžalovaného T. T., ktorý vodítko odovzdal obžalovanému W. X. a napadol poškodeného G. S. tak, že ho päsťami poudieral do hlavy a hrudníka, následne ho kopal do rôznych častí tela a v tom čase obžalovaný W. X. požadoval od poškodeného sumu 53,11 eur, ktoré im dlhoval brat poškodeného Y. S., vyhrážali sa poškodenému, že ak im peniaze nedá, zavolajú svojich známych z Topoľčian, ktorí poškodeného zabijú, potom poškodený G. S. odbehol k susedom požičať si peniaze a po návrate do svojho rodinného domu obžalovanému W. X. vyplatil 36,51 eur a obaja obžalovaní poškodeného vyzvali, aby ďalších 16,60 eur priniesol obžalovaným do večerných hodín, v dôsledku napadnutia poškodený G. S. utrpel ľahšie zranenie, ktoré si vyžiadalo narušenie obvyklého spôsobu života v trvaní 6 dní a ktorý obžaloba kvalifikovala ako trestný čin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 k § 238 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení Zákona č. 403/2004 Z.z. a trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 k § 234 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení Zákona č. 403/2004 Z.z., pretože skutok nie je trestným činom. Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol hneď po jeho vyhlásení napadnutý odvolaním prokurátorky okresnej prokuratúry. V písomných dôvodoch odvolania namietala, že rozhodnutie súdu nie je zákonné a zodpovedajúce obsahu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní. Je pravdou, že svedkovia a poškodení nevypovedali na hlavnom pojednávaní tak, ako v prípravnom konaní, čo odôvodňovali časovým odstupom od spáchania skutku. Aj obžalovaní vypovedali na hlavnom pojednávaní rozdielne, ale T. T. priznal, že poškodeného najmenej 2x udrel do hlavy a hrudníka a peniaze od poškodeného pýtal W. X., ktoré nakoniec aj prevzal. Z fyzického násilia na hlavnom pojednávaní usvedčil obžalovaného T. aj obžalovaný X.. Aj keď na hlavnom pojednávaní poškodený G. S. a svedkyňa H. L. zmenili výpovede, súd mal prihliadať k výpovedi svedkyne J. S., ktorá uviedla, že vie od svojej dcéry H. L., že obaja obžalovaní vošli do domu, keď ona otvorila dvere a pýtali peniaze od G. S., voči ktorému T. T. aj použil fyzické násilie. V ďalšom obžalovaných usvedčujú dôkazy ako lekárska správa, znalecký posudok z odboru zdravotníctva a výpoveď svedkyne Z.. Žiadala preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol s tým, aby obžalovaní boli uznaní vinnými v zmysle podanej obžaloby. Keďže odvolanie bolo podané včas a osobou oprávnenou, odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a tieto vychádzajúc dôsledne zo zásad hodnotenia dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia, ústnosti a bezprostrednosti konania pred súdom aj správne vyhodnotil. Aj odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, pokiaľ tento dospel k záveru, že obžalovaných je potrebné spod obžaloby oslobodiť. Jediní svedkovia prítomní pri incidente, a to H. L. a G. S. vypovedali na hlavnom pojednávaní odlišne od prípravného konania, nie však o nepodstatných okolnostiach ale o dôležitých skutočnostiach z hľadiska posúdenia trestnosti konania obžalovaných. Tak predovšetkým nebola preukázaná dôležitá skutočnosť spočívajúca v tom, či obžalovaní vošli do obydlia poškodeného bez jeho súhlasu. O tejto okolnosti vypovedala na hlavnom pojednávaní svedkyňa H. L. tak, že po otvorení dverí ich pustila dnu. Poškodený G. S. vypovedal, že po otvorení dverí H. L. zavolal obžalovaných dnu, pretože si myslel, že X. ide ešte dorobiť robotu na prístavbe domu, čo vyznelo celkom logicky. Nebol teda preukázaný znak skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody- neoprávnenosť vstupu do obydlia iného. Aj situácia ohľadne použitia násilia voči poškodenému zo strany obžalovaného T., ktorá vyplynula z výpovedí týchto svedkov na hlavnom pojednávaní, nepotvrdila súvislosť použitia násilia s pýtaním dlžnej sumy. Konflikt podľa svedkyne L. a poškodeného vznikol ohľadne psa obžalovaného T., ktorého sa prítomné deti, hlavne 8 mesačná dcéra poškodeného, báli a obžalovaný T. mal fyzicky napadnúť poškodeného potom, ako ho tento vyzval, aby išiel so psom von a vznikla hádka. Až po tomto konflikte pýtal obžalovaný X. od poškodeného peniaze. Pokiaľ teda násilie voči poškodenému nebolo použité v súvislosti s pýtaním dlžnej sumy, nebol naplnený znak skutkovej podstaty ani u trestného činu lúpeže. K celej veci je potrebné uviesť, že obaja svedkovia vypovedali na hlavnom pojednávaní pod prísahou a poškodený G. S. na otázku prokurátorky výslovne uviedol, že pravda je to, čo vypovedá na hlavnom pojednávaní. Ostatné okolnosti prípadu potvrdené svedkyňami J. S. a Z., teda že G. S. utrpel zranenia a bol od susedy požičať peniaze nie sú spochybnené, ale nezakladajú trestnosť obžalovaných v zmysle Trestného zákona. Vychádzajúc z takejto dôkaznej situácie, ktorá vyplynula z výsledkov hlavného pojednávania po uplynutí doby ôsmich rokov od spáchania skutku, kedy už nie je možné žiadať od svedkov ani obžalovaných podrobnejšie odstraňovanie niektorých rozporov bez toho, aby sa znovu neobjavili nové oproti výpovediam z prípravného konania, dospel aj odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa správne postupoval pokiaľ obžalovaných podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby oslobodil. Z uvedených dôvodov nepovažoval preto odvolací súd odvolanie prokurátorky okresnej prokuratúry za dôvodné a toto potom podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.