Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19CoP/104/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811207948 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811207948.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o mal. D. Q., nar. XX.XX.XXXX a mal. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Y., deti rodičov R. Q., bytom V., I. XXX/X a Y. Q., bytom Q., X. XX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 6. septembra 2011, č.k. 9P/18/2011-26 a o späťvzatí návrhu na začatie konania otcom, takto r o z h o d o l : P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu, rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 6. septembra 2011, č.k. 9P/18/2011-26 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok tamojšieho súdu zo dňa 26.04.2007, č.k. 12C/27/2006-172 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.02.2008, č.k. 4Co/199/2007-232 v časti o výživnom tak, že s účinnosťou od 01.07.2011 znížil vyživovaciu povinnosť otca k mal. D. a mal. P. na sumu 50 eur mesačne na každé dieťa, ktoré je otec povinný posielať vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 26.04.2007, č.k. 12C/27/2006-172 bolo manželstvo rodičov mal. detí ku dňu 14.06.2007 rozvedené, obe mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 4Co/199/2007-232 zo dňa 28.02.2008 stanovená vyživovacia povinnosť vo výške 2.000,- Sk mesačne (66,39 Eur). Styk otca s mal. deťmi bol upravený tak, že je oprávnený sa s mal. deťmi stýkať každý párny týždeň od stredy nepretržite do nedele, dva týždne v mesiaci júl a dva týždne v mesiaci august, počas vianočných sviatkov v párnom roku od 24.12. do 27.12., v každom nepárnom roku od 30.12. do 02.01. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na strane otca mal. detí došlo k zmene pomerov, pokiaľ ide o výšku jeho mzdy, zvýšenia nákladov na cestovnom do práce a tiež v súvislosti s výdavkami so starostlivosťou o mal. deti, ktoré má vo svojej starostlivosti počas výkonu práce ich matky, a to od obdobia od 01.07.2011. Uviedol, že v čase poslednej úpravy výživného bol priemerný mesačný zárobok otca vo výške 873 Eur, toho času je vo výške 763,94 Eur, pričom z prehľadu jeho zárobku vyplýva, že od apríla 2011 došlo k poklesu zárobku otca na sumu 690 Eur mesačne, čím sa príjem otca od apríla 2011 oproti roku 2010 znížil o 73,46 Eur a oproti jeho príjmu v čase predchádzajúcej úpravy výživného o 183 Eur mesačne. Prihliadol aj k zvýšeniu cestovných nákladov otca do zamestnania. Ostatné náklady, vyčíslené otcom mal. detí, predstavovali zhruba obdobné výdavky, ako má i matka mal. detí (poistka mal. detí, výdavky spojené s bývaním, platením účtov za telefón, rôznymi školskými výdavkami a podobne) tak, že v tejto časti nedošlo k závažným zmenám pomerov rodičov, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia. K zmene pomerov došlo i na strane matky mal. detí, ktorá sa zamestnala a jej priemerný čistý mesačný zárobok predstavuje sumu 560,20 Eur, kým v čase poslednej úpravy bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 140,41 Eur a rodinné prídavky na mal. deti. Majetkové pomery matky sa zmenili tým, že predala byt za 7.500 Eur a v súčasnosti býva v byte so svojím otcom, pričom sumu 3.000 Eur zo získanej sumy investovala ako spoločníčka do pohostinstva v N. K., ktoré prevádzkuje jej priateľ, z ktorého nemá doposiaľ žiaden príjem. Na strane maloletých došlo k zmene pomerov v tom, že pominuli zdravotné problémy existujúce v čase predchádzajúceho rozhodnutia a s prihliadnutím k ich veku sa zvýšili náklady na ich základné životné potreby, keď matka musí oblečenie kupovať dvojmo, nakoľko sa jedná o dvojičky. Športovú záľubu - vodné pólo hradí deťom otec. Za primerané a zodpovedajúce zohľadneniu dvoch záujmov vyjadrených v § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, a to potrieb mal. detí a schopností a možností povinného otca, znížil výživné z doterajších 66,39 Eur mesačne na sumu 50 Eur mesačne. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 2, 5, § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka mal. detí a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh otca na zníženie výživného zamietol, alebo, aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nedostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti nesprávne vyhodnotil. Za zásadné pochybenie súdu považovala najmä to, že súd za podstatnú zmenu pomerov považoval zmenu rozsahu starostlivosti otca o mal. deti, čo sa nezakladá na pravde. Pokiaľ súd prvého stupňa konštatoval, že v mesiacoch júl a august mal otec deti dva týždne v starostlivosti, a preto zmena výživného bola stanovená od 01.07.2011, prehliadol súd prvého stupňa skutočnosť, že už v pôvodnom rozsudku o úprave styku otca s deťmi bolo určené, že otec je oprávnený sa s deťmi stýkať v mesiaci júl od 01.07. od 16:00 hod. do 16.07. do 16:00 hod. a od 01.08. od 16:00 hod. do 15.08. do 16:00 hod., takže v tomto smere nenastala žiadna zmena pomerov. Zmena pomerov nastala iba v tom, že keď má ona poobednú zmenu, o deti sa stará otec, ide však prevažne len o zámenu času, ktorý má otec na styk s deťmi určený súdnym rozhodnutím a otec sa s mal. deťmi stýka a stará sa o ne približne rovnaký počet dní, ako to vyplýva z pôvodného súdneho rozhodnutia, čiže ani v tomto smere zmena pomerov nenastala. Poukázala na skutočnosť, že pokles v zárobku otca (od apríla 2011), ako aj prechodná zmena miesta výkonu práce, nie sú podstatnou zmenou pomerov na jeho strane a dôvodom na zníženie výživného. Potvrdila, že k zmene pomerov došlo na jej strane, keď sa zamestnala a jej príjem je cca 560 Eur mesačne, nepovažovala však túto skutočnosť za takú, ktorá by mala automaticky viesť k zníženiu vyživovacej povinnosti, nakoľko jej príjem je stále podstatne nižší ako príjem otca. Ďalej uviedla, že od predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného uplynuli 4 roky, náklady maloletých, ako aj ich potreby podstatne vzrástli, na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa dostatočne neprihliadol. Poznamenala, že v čase rozhodovania súdu mal. deti krúžok vodného póla nenavštevovali, otec na túto záľubu neprispieval. Za nepochopiteľné považovala, že súd zohľadnil jej vklad 3.000 Eur z predaja bytu do podnikania za účelom dosiahnutia zisku, keď po vyporiadaní BSM otcovi zostal rodinný dom v N. Q. v hodnote cca 50.000 Eur a jej zostal 1-izbový byt v hodnote 7.500 Eur, pričom predajom tohto bytu (z kúpnej ceny) zaplatila dlžoby, ktoré jej vznikli, keď bola bez príjmu na materskej dovolenke. Majetkové pomery otca sú nesporne lepšie ako jej pomery. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že mal. deti boli v jeho celodennej starostlivosti vo februári 2011 13 dní, v marci 2011 12 dní, v apríli 2011 11 dní, v máji 2011 15 dní, v júni 2011 11 dní, v septembri 2011 12 dní, v októbri 2011 13 dní, čo je spolu o 17 dní viac, ako bolo určené rozsudkom o úprave styku. Uviedol, že zníženie jeho zárobku nie je prechodná záležitosť, ale trvalý jav, nakoľko už rok pracuje v S., čo v dohľadnom čase zmenené nebude. Za významnú zmenu pomerov považoval skutočnosť, že matka sa zamestnala. Tvrdil, že po zaplatení zníženého výživného bude celkový príjem matky vyšší ako je jeho príjem, pričom matka žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, ktorý sa podieľa na chode domácnosti a on žije sám. Matka precestuje za prácou a návratom domov denne cca 30 km, on precestuje 120 km denne, pričom matka má možnosť využívať hromadné dopravné prostriedky a on musí využívať osobné motorové vozidlo. Náklady matky sú nižšie, nakoľko býva v bytovom dome a on býva v rodinnom dome, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, keď rozostavaný rodinný dom predal za 4.300 Eur v roku 2006 a matka predala byt za 7.500 Eur. Uviedol, že náklady, pokiaľ ide o stravu a ošatenie mal. detí, rastú obom rodičom, keď sa starajú o deti približne rovnaký čas a deti sú u matky mesačne v priemere o 2 - 3 dni viac ako u neho. Pokiaľ sú deti u neho, zabezpečuje im školské potreby, ošatenie, stravu, školské poplatky, plavecký výcvik, poistenie a podobne. Uviedol, že nie vždy sa mu podarí ušetriť 30 eur na poplatok za plavecký výcvik a má problémy s dopravou zo zamestnania. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd odvolaniu matky vyhovel a návrh otca na zníženie výživného zamietol. Poukázal na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynula dlhá doba a podstatne vzrástli bežné každodenné potreby mal. detí, ako je oblečenie, obuv, strava, školské potreby, pomôcky, pričom sa jedná o dvojčatá a je všetko potrebné zakupovať dvojmo. Doposiaľ určenú vyživovaciu povinnosť nepovažoval za primeranú veku a odôvodneným potrebám mal. detí, ktoré v prevažnej miere zabezpečuje matka. Otec svojím písomným podaním zo dňa 26.03.2012, doručeným Okresnému súdu Prievidza dňa 28.03.2012 a Krajskému súdu v Trenčíne dňa 04.04.2012, vzal svoj návrh na začatie konania o zníženie výživného v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil z dôvodu, že dňa 22.03.2012 bol Okresným súdom Prievidza vyhlásený rozsudok o zverení mal. D. a mal. P. Q. do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom bez určenia vyživovacej povinnosti a obaja rodičia sa vzdali možnosti podať odvolanie proti tomuto rozsudku, a preto dôvod konania o znížení výživného odpadol. Z rovnakých dôvodov a v totožný deň matka svojím písomným podaním oznámila súdu späťvzatie svojho odvolania a žiadala konanie o odvolaní zastaviť. Navrhovateľ má v občianskom súdnom konaní dispozičné oprávnenie, ktoré mu umožňuje disponovať s konaním, alebo jeho predmetom. Dispozícia s konaním je aj späťvzatie návrhu na začatie konania. Ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a meritórne o veci nerozhodoval. Uplatnený nárok však späťvzatím návrhu nezaniká a možno ho uplatniť znova (R 54/1992). Rovnako platí, že ak navrhovateľ vzal svoj návrh späť, nemôže späťvzatie odvolať (R 60/1999). Podľa ust. § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je doposiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, keď otec po rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktoré nenadobudlo právoplatnosť, vzal svoj návrh na začatie konania späť v celom rozsahu, odvolací súd pripustil späťvzatie návrhu, rozsudok okresného súdu zrušil a konanie zastavil. Súhlas matky so späťvzatím návrhu vyvodil zo znenia ňou podaného späťvzatia odvolania v danej veci. Z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania otcom, pripustenia jeho späťvzatia, zrušenia rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 6. septembra 2011, č.k. 9P/18/2011-26 a zastavenia konania, o odvolaní matky proti citovanému rozsudku, ani o jej späťvzatí odvolania odvolací súd už nerozhodoval. Rozhodnutie bolo prijaté senátom jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .