Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11CoE/39/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811208862 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811208862.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, práv. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, so sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti povinnej X. W., bytom P. B., F. XXX/X, o vymoženie istiny 815,12 eur s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. júna 2011, č.k. 15Er/1724/2011-10, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu, o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v súvislosti s preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu dospel k záveru, že exekučný titul, a to rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court s.r.o., sp. zn. 467/06/10, zo dňa 09.07.2010, nie je spôsobilým exekučným titulom, ktorý by mohol tvoriť podklad na vykonanie exekúcie. Konštatoval, že dňa 22.08.2008 uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinnou ako dlžníkom Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400010270, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 990,84 eur sa povinná a zaviazala splatiť poskytnutý úver v 30 mesačných splátkach vo výške 33,03 eur. Dospel k záveru, že právny vzťah založený medzi účastníkmi Zmluvou o revolvingovom úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Nevyhnutnou súčasťou tejto zmluvy sú Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (ďalej len ako Zmluvné dojednania). V zmysle bodu 2.1. Zmluvných dojednaní, k platnému uzatvoreniu zmluvy došlo teda 22.08.2008. Zo zmluvy a jej zmluvných dojednaní považoval okresný súd za zrejmé, že povinná nemohla individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené na predtlačenom formulári, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy vyvodil záver, že úver bol poskytnutý povinnej ako spotrebiteľovi a zmluva má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. Vzhľadom na to, že povinná si neplnila riadne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky v čl. 18, bod 18.2 Zmluvných dojednaní, kde rozhodca bez vypočutia povinnej vydal rozhodcovský rozsudok. Preskúmaním predmetných Zmluvných dojednaní, ako neoddeliteľnej časti Zmluvy o revolvingovom úvere, konkrétne čl. 18. označeného ako Riešenie sporov - rozhodcovská doložka, zistil súd v takomto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V predmetnom zmluvnom dojednaní bol upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo Zmluvy o revolvingovom úvere, jednak cestou súdu alebo v rozhodcovskom konaní, pričom výber spočíval na žalobcovi. Možnosť výberu je podľa názoru súdu len zdanlivá, lebo v prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd prvého stupňa videl nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. Konštatoval, že voľba rozhodcu bola uskutočnená jednostranne, nakoľko ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári predchádzalo aj samotnému rozhodnutiu povinnej si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere povinná vôbec pristúpila. Nekalú povahu má aj samotné znenie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením a neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred stanovenými rozhodcami. Jednostrannosť a nekalosť takéhoto zmluvného dojednania videl súd prvého stupňa v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Konštatoval, že dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia na prejednanie a rozhodnutie súkromným osobám alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má význam, pretože rozhodca nenachádza právo, ale tvorí, vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že veriteľov výber rozhodcov zrejme nebol náhodný. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky, kde vystupujú opakovane rovnakí rozhodcovia. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Súd pritom pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo prihliada na nekalú povahu rozhodcovskej doložky. Súd prvého stupňa posúdil komplexnú úpravu rozhodcovskej doložky od možnosti výberu riešenia sporu, cez jej vopred pripravené znenie, jednostranný výber rozhodcu, ako aj náhradného rozhodcu, rozhodcu, ktorý rozhodcovský rozsudok preskúmal až po v nej upravené postupy, ktorými sa strany v rozhodcovskom konaní mali riadiť a považoval takto upravenú rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku. Vyslovil názor, že takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá a jej zmyslom je domôcť sa prostredníctvom nej výlučne v každej situácii veriteľom vopred určeným rozhodcom záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, kde na úkor procesných práv druhej strany - spotrebiteľa zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu a na jej základe vydané rozhodnutie nemožno považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou, čo spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vedená exekúcia. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol v celom rozsahu. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) a § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Uviedol, že tvrdenie súdu o nekalej podmienke obsiahnutej v čl. 18 Zmluvných dojednaní, nemá oporu v žiadnom právnom predpise a ani v ustanovení zmluvy a predstavuje len účelovú argumentáciu na odôvodnenia záveru o neprijateľnosti podmienky zmluvy. Dojednaná rozhodcovská doložka výber spôsobu riešenia sporov zo zmluvy a tiež výber rozhodcu ponecháva na žalobcovi, a teda ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bude v procesnej pozícii žalobcu a bude mu aj patriť právo voľby medzi štátnym a rozhodcovským konaním. Ak má však spotrebiteľ postavenie žalovaného, ani v konaní pred štátnym súdom si nemôže zvoliť, na ktorý súd bude žaloba podaná, alebo či bude podaná v rámci rozhodcovského konania. Z uvedeného vyplýva, že zmluvná strana podávajúca žalobu si jednak zvolí, či ju podá príslušnému všeobecnému súdu alebo bude vec riešiť pred rozhodcovským súdom. V prípade voľby rozhodcovského konania určuje rozhodcu, ktorý bude vo veci rozhodovať žalobca, pričom má možnosť zvoliť si ktoréhokoľvek z rozhodcov uvedených v rozhodcovskej doložke. Vzhľadom na tieto skutočnosti je oprávnený toho názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky obsiahnuté v Zmluvných dojednaniach je v súlade so zákonom (§ 53 ods. 1 a 4 písm. r) Obč. zákonníka) a nie je nekalé. Oprávnený ďalej namieta, že rozhodnutie súdu o nekalosti uvedeného dojednania je nepreskúmateľné, pretože okresný súd neuviedol a nekonkretizoval žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach strán rozhodcovskej doložky, ktorá by spôsobovala ich značný nepomer v neprospech povinného. Súd v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vychádza len z neurčitého predpokladu, že spotrebiteľ zvyčajne žalobu nepodáva, ale pre toto tvrdenie neuvádza jediný skutkový argument. Dojednanie čl. 18 Zmluvných dojednaní je súčasne aj v súlade s § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka, pretože toto ustanovenie rozhodcovskú doložku nezakazuje, zakazuje v nej len také ustanovenia, ktoré by vyžadovali, aby sa postupovalo výlučne v rozhodcovskom konaní a aj v tomto prípade by bola neplatná len takáto časť rozhodcovskej doložky a nie doložka ako celok. Taktiež súd neuvádza žiadne konkrétne skutkové zistenie v súvislosti s tvrdeniami a pochybnosťami o zaujatosti rozhodcov, ktoré by ho oprávňovalo uviesť takýto záver, a teda toto tvrdenie je v rozpore s povinnosťou súdu vychádzať z obsahu vykonaného dokazovania a zo stavu konania v čase vyhlásenia rozhodnutia. Oprávnený zásadne odmieta a ohradzuje sa voči tvrdeniam súdu týkajúcich sa spochybňovania nezávislosti rozhodcov a má za to, že pokiaľ chcel súd takéto pochybnosti vysloviť, mal sa dôkladne oboznámiť s celým rozhodcovským konaním a uviesť konkrétne preukázané skutočnosti a dôkazy odôvodňujúce takýto záver. Ďalej poukázal na účelovosť rozhodnutia okresného súdu aj v tej súvislosti, že stotožňuje pojem ustanovenie rozhodcu s voľbou rozhodcu. Zaoberal sa tiež mechanizmom uzatvárania zmlúv, keď návrh zmluvy prekladá jedna strana a druhá strana ho buď akceptuje alebo nie. V tomto prípade sa povinná rozhodla zmluvu uzavrieť, čo však neznamená, že by sa tým vzdávala nejakých práv, zhoršovala svoje postavenie a podobne. Oprávnený má za to, že podľa názoru okresného súdu o dohode o určení výberu rozhodcov budú za každých okolností a vždy nekalé všetky takéto dojednania v akýchkoľvek zmluvách s určením konkrétneho rozhodcovského súdu. V takomto prípade sú vždy vopred určení rozhodcovia a to v zozname rozhodcov daného rozhodcovského súdu. Nie je potom celkom zrejmé, ako si súd predstavuje dohodu strán rozhodcovskej zmluvy o voľbe rozhodcov odchylne od zákona. Ako osobitnú výhradu súd uvádza, že žalovaný nemal možnosť ovplyvniť výber rozhodcu a že došlo k porušeniu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Súd pritom skresľujúco poukazuje len na časť rozhodcovskej doložky (čl. 18, bod 18.2.1 písm. a) Zmluvných dojednaní), podľa ktorého rozhodca môže vydať rozhodcovský rozsudok aj bez vypočutia žalovaného, pokiaľ ide o peňažný nárok. Súd prehliadol fakt, že rozhodca síce môže vydať rozhodcovský rozsudok, musí ho však spolu so žalobným návrhom doručiť žalovanému, ktorý má možnosť sa k nemu vyjadriť. Pokiaľ sa žalovaný vyjadrí, rozhodcovský rozsudok sa bez ďalšieho zrušuje a rozhodca pokračuje v rozhodcovskom konaní. Ak po vykonanom dokazovaní rozhodca vydá rozhodcovský rozsudok, doručí ho žalovanému a tento má možnosť požadovať preskúmanie tohto rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom, alebo podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na podobný postup všeobecného súdu podľa O.s.p., pri vydávaní platobných, či zmenkových platobných rozkazov. Ďalej sa oprávnený podrobne zaoberal rozsahom preskúmavacej právomoci exekučného súdu v zmysle § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. s tým, že exekučný súd môže preskúmavať materiálnu a formálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu a posudzovať rozpor plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia možného, právom dovoleného a súladného s dobrými mravmi. Posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na nachádzacie konanie ako také, čo je dané § 35, § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní k § 159 ods. 3 O.s.p., kde podľa oprávneného z citovaných ustanovení vyplýva prekážka res iudicata, ktorú § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní nepopiera. Súd sa môže zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom ako takým a len toto podrobovať svojmu preskúmavaniu. Zásadným faktom pre exekučné konanie a toto odvolanie, ktorý však z uvedenej právnej úpravy § 40 ods. 1 vyplýva, je, že zaoberať sa právnym dôvodom judikovaného plnenia by súd mohol, hoci len obmedzene, výlučne na základe procesného úkonu - žaloby o zrušenie rozhodcovského konania podanej účastníkom konania, v rámci právom upraveného typu konania. Zmyslom exekučného konania nie je opätovne preskúmavať rozhodnutie, ktoré sa má vykonať. Odkazy na judikatúru Súdneho dvora EÚ predstavujú zo strany exekučného súdu účelovú a skresľujúcu selekciu nielen spomedzi jeho rozhodnutí, ale najmä z odôvodnenia týchto rozhodnutí. Podľa oprávneného súdom používané rozhodnutia Súdneho dvora EÚ nemajú všeobecnú použiteľnosť, sú výkladom ku konkrétnej fáze súdneho konania. Najvýraznejšie túto skutočnosť potvrdzuje odkaz na rozhodnutie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, pričom poukázal na bod 37, 40 a 47 rozhodnutia Asturcom. Ako jeden z dôvodov pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z., teda popieranie platnosti rozhodcovskej doložky. Pri podaní žaloby musí žalobca dodržať zákonnú lehotu a vymedziť niektorý z dôvodov podľa § 40 ods. 1 uvedeného zákona. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie, či zmeškanie lehoty nahradí exekučný súd svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, a ani ustanovenia Exekučného poriadku ho na to neoprávňujú. Pre konanie o výkon rozhodnutia ustanovenie právneho poriadku nemá žiadne ustanovenia o práve súdu posudzovať otázky, ktoré mohli byť posúdené v predchádzajúcich štádiách konania. Exekučný súd tak konal nielen bez zákonnej opory, ale v hrubom rozpore s právom EÚ, z ktorého v obsahu odôvodnenia vyvodzuje svoju právomoc. Súd prvého stupňa podľa oprávneného nevystupuje v pozícii prvostupňového súdu rozhodujúceho o platnosti zmluvy, rozhodujúceho o priznaní plnenia, či konajúceho o zrušení rozhodcovského rozsudku. Rozhodnutie exekučného súdu je porušením princípu rovnosti účastníkov konania, keď ochrana spotrebiteľa neznamená absolutizovanie jeho postavenia. V rozhodnutí absentuje napr. kvalifikované zhodnotenie pasivity povinného. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje. Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že predmetnú Zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, keďže medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Týmito sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky tie zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že slovenský právny poriadok exemplifikatívne vymedzuje neprijateľné podmienky v § 53 ods. 4 Obč. zákonníka, pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, to znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v Obč. zákonníku. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorý súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je totiž neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. V postupe okresného súdu, ktorý bol v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Ex. poriadku, nezistil odvolací súd rozpor s pravidlami týkajúcimi sa ochrany práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ani neprípustné nahrádzanie pasivity povinného. Oprávnenému nič nebránilo v tom, aby svoje nároky zo zmluvného vzťahu s povinným riešil vo vnútroštátnom konaní, v ktorom by bola zabezpečená rovnosť účastníkov i z pohľadu riadnej aplikácie ustanovení spotrebiteľského práva. Taktiež odvolaciu námietku oprávneného, že napadnuté rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože súd prvého stupňa uznesenie podrobne odôvodnil a jeho rozhodnutie nevykazuje žiadne znaky arbitrárnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie potvrdil. Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch udáva, že toto uznesenie prijal jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.