Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23CoE/131/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811213643 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811213643.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, právne zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36865141, konateľ spoločnosti JUDr. Martin Máčaj, proti povinnému: K. D., bytom a miestom podnikania L.. H. XX/XX, S., IČO: 40652793, o vymoženie 695,33 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/2638/2011-10 zo dňa 17. augusta 2011, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 Ex. por., § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 1-3 a bod 1 písm. q/ prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený návrhom podaným dňa 03.06.2011 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 02609/11 zo dňa 28.04.2011, ktorý zaväzoval povinného k zaplateniu 695,33 eur spolu s 0,25 % zmenkovým úrokom z omeškania denne zo sumy 695,33 eur od 28.12.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % z dlžnej sumy 695,33 eur od 14.02.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 253,61 eur a ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 26.05.2011. Z predloženého exekučného titulu a pripojenej zmluvy o úvere súd prvého stupňa zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 10.05.2010 uzavtretá zmluva o úvere č. 308000360, na základe kotrej bol povinnému poskytnutý úver 350 eur za poplatok 322 eur, ktorý sa povinný zaviazal splávať v 12 mesačných splátkach vo výške 56 eur počnúc dňom 13.06.2010. Dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a súčasne spotrebiteľský úver, a na vzťah medzi oprávneným a povinným je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Zmenkový vzťah medzi oprávneným a povinným tak, ako ho vyhodnotil rozhodcovský súd je akcesorický právny vzťah, ktorý zabezpečuje základný úverový právny vzťah založaný medzi účastníkmi. Tento vzťah medzi oprávneým a povinným, vzhľadom na právny dôvod vzniku záväzku považoval za spotrebiteľský vzťah s dôrazom na ochranu spotrebiteľa. Preskúmaním zmluvy o úvere, konkrétne článku 15. všeobecných podmienok zmluvy, vzhliadol súd prvého stupňa v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. Zmluvné strany tu uzavreli rozhodcovskú doložku, na základe ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa O.s.p. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť o veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže pred tým ako k uzatvoreniu zmluvy vôbec pristúpil. Faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou os 01.01.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru súdu prvého stupňa spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, § 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a § 9 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, v ktorom tvrdí, že právne posúdenie veci súdom je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Poukazuje na to, že v prejednávanej právnej veci je povinný podnikateľom podľa § 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v spojení so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Má za to, že samotná skutočnosť, že povinný má postavenie podnikateľa a to, že úver mu bol poskytnutý na účel podnikania alebo k výkonu zárobkovej činnosti, samo o sebe odôvodňuje záver o tom, že nie je spotrebiteľom. Spotrebiteľom je len ten subjekt, ktorý koná za účelom svojej osobnej spotreby alebo spotreby iných osôb napr. manželky, detí a pod. Skutočnosť, že konajúci súd na prejednávanú vec nesprávne aplikoval ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľov bez toho, aby na to boli splnené podmienky, zaťažil konanie vadou, ktorá môže byť odstránená len v odvolacom konaní. Ďalej sa oprávnený vo svojom odvolaní zaoberá posúdením právneho vzťahu ako zmenkového vzťahu. Podľa oprávneného súd prvého stupňa síce poukazuje na existenciu zmenky (blankozmenky) a dohody o vyplňovacom práve zmenky, avšak na takto správne zistený skutkový stav vôbec neaplikuje príslušné ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Vyplnená zmenka je platná aj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Teda aj v prípade riadneho alebo naopak excesívneho vyplnenia zmenky vzniká riadna zmenka a rozdiel spočíva v tom, že v prípade excesívneho vyplnenia má zmenkový dlžník právo brániť sa plneniu zo zmenky uplatnením námietok. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo V 43/2006. Súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie nemôže z úradnej povinnosti sám vzniesť námietku nedostatku dôvodu pre použitie zmenky, nakoľko posudzovaný zmenkový právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Všeobecnému súdu vyplýva z judikatúry Európskeho súdneho dvora povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti na existenciu neprijateľnú podmienku, a v prípade jej zistenia ju vyhlásiť za neplatnú nečakajúc na námietku spotrebiteľa len v prípade ochrany spotrebiteľa. Ak súd prvého stupňa ex offo sám vzniesol námietku smerujúcu proti použitiu zmenky konal tak v rozpore so zákonom a nesprávne si vyložil ustanovenie § 10 a nadväzujúcich zmenkového zákona. V rozhodcovskom konaní však takáto námietka zo strany povinného vznesená nebola, pričom odporca bol o podanom návrhu a jeho obsahu riadne upovedomený, a teda súd prvého stupňa nemal bez existencie vznesenej námietky dôvod zaoberať sa platnosťou zmenky, a teda nemal dôvod zamietnuť poverenie pre súdneho exekútora. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Na posudzovaný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, čo rozhodcovský súd neučinil. Ak by bol postupoval podľa § 52 a § 54 Občianskeho zákonníka musel by dospieť k záveru, že zmluva o úvere je neplatná a neplatná je aj dohoda o vyplnení zmenky, pretože predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá stavia spotrebiteľa do nevýhodného postavenia. Tomu nasvedčuje i súčasná právna úprava zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá v ustanovení § 17 ods. 3 neumožňuje v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď ustálil, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd dodáva, že rozhodcovským rozsudkom bolo priznané oprávnenému plnenie na základe zmenky. Oprávnený zároveň vyplnil zmenku na základe neplatnej dohody o vyplnení zmenky, a to z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmenkových strán jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Povinnosťou exekučného súdu je v každej fáze exekučného konania ex offo skúmať, či tu nie tu daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Takúto možnosť mu poskytuje § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekúciu možno zastaviť podľa § 57 ods. 2 Ex. por. aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Ex. por. alebo osobitného zákona. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky uvedené v ods. 1 písm. b/ alebo c/ citovaného zákona, teda najmä, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pred zastavením exekúcie alebo exekučného konania sa potom súd zaoberá zisťovaním najmä, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na takéto plnenie. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd prvého stupňa považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú, v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.