Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoP/38/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811217528 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811217528.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Gabriely Janákovej, v právnej veci starostlivosti o maloletú W. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, dieťa rodičov W. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XXX a otca D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., ul. Z. č. XX,. o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. marca 2011, č. k. 15P/22/2011-69, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. marca 2011, č. k. 15P/22/2011-69, okresný súd rozhodol tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca dieťaťa D. E. na maloletú W., nar. XX.XX.XXXX, naposledy určenú rozsudkom OS Prievidza č. 12C/123/2006 zo dňa 21.05.2007 zo sumy 2.000 Sk na sumu 110 eur, počnúc 01.03.2012, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky, mesačne vždy vopred, najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca. Nedoplatok na výživnom za mesiac marec 2012 vo výške 110 eur je povinný zaplatiť matke dieťaťa najneskôr do konca mesiaca marec 2012. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že matka dieťaťa návrhom, podaným 19.10.2011, navrhla zvýšenie výživného na maloleté dieťa zo sumy 66 eur na sumu 150,00 eur počnúc 01.09.2011. Otec dieťaťa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že nie je v jeho možnostiach platiť navrhované výživné zo strany matky. Kolízny opatrovník sa k návrhu matky na zvýšenie výživného pripojil. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom OS v Prievidzi sp. zn. 12C/123/2006 zo dňa 21.05.2007, pričom dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 2.000 Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 03.07.2007 a vykonateľnosť 18.07.2007. V súčasnej dobe maloletá navštevuje 4. ročník ZŠ H. školy v H.. Denné výdavky na cestovanie činia 1 euro, stravuje sa v školskej jedálni, kde je priemerne mesačné stravné 15 eur, družina 7 eur mesačne. Za návštevu hudobného krúžku platí mesačne 7 eur. Od septembra 2011 chodí aj na klavír, kde výdavky za súkromné hodiny hradí otec. V súvislosti s očným ochorením zakúpila matka dcére okuliare za sumu 120 eur. Matka platí mesačne platbu za internet mesačne vo výške 13,24 eur, poistné, spojené so šetrením, štvrťročne 42,60 eur. Počas letného obdobia bola dcéra v tábore, kde hradila 70 eur. Matka žije s dcérou v u svojich rodičoch, ktorým prispieva mesačne 100 eur. U svojho zamestnávateľa dosahuje matka priemerný mesačný príjem 513 eur. Otec je zamestnaný a dosahuje príjem 655,33 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Aktuálne prispieva na výživu dcéry sumou 110 eur, ktoré zasiela na účet matky. Ďalšie výdavky, ktoré hradí dcére, predstavujú 6 eur za dobíjanie kreditu, približne 10 eur hradí príbuznému na benzín pri stretávaní sa s dcérou a podľa vyjadrenia otca sú to príležitostné výdavky pri kontakte s dcérou. Zo svojho príjmu ďalej otec prispieva na inkaso svojej matke 125 eur, má zvýšené výdavky spojené s cestovaním do T. vo výške 100 eur mesačne, výdavky na školu 100 eur, na mobil 15 eur, na internet 15 eur, DDS 9,96 eur, výdavky na poistenie 6,64 eur mesačne a štvrťročne 44,50 eur. Otec v konaní namietal, že matka preložila dieťa do inej školy, čím vznikli výdavky na dcéru. Škola, ktorú dcéra navštevuje, nie je pre nadané deti. Namietal, že nedošlo k žiadnej zmene pomerov od doby poslednej úpravy výživného, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Okresný súd poukázal na znenie § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný a za primerané zvýšenie výživného považoval výživné v sume 110 eur počnúc 01.03.2012. Tento svoj záver odôvodnil tým, že ide v podstate o sumu výživného, ktorú otec hradí podľa aktuálnych výdavkov dieťaťa aj v súčasnej dobe. Uvedená výška výživného zodpovedá pritom zákonným kritériám pre úpravu výživného v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Na strane dieťaťa sú odôvodnené výdavky, spočívajúce v nákladoch na cestovanie do školy, stravovanie, za pobyt v ŠKD, v nákladoch na mimoškolské aktivity - hudobný krúžok a súkromné hodiny klavíra. Okrem toho matka uhrádza príležitostné náklady napríklad na letný tábor, resp. na výhodné pobyty, ktoré poskytuje matke zamestnávateľ. Za odôvodnené výdavky okresný súd považoval aj výdavky v súvislosti s odbornými zdravotnými kontrolami v T. T. a náklady na kúpu okuliarov. Matka dieťaťa si vzhľadom na vek dieťaťa plní svoju vyživovaciu povinnosť aj výkonom osobnej starostlivosti o dieťa a zvyšnú časť potrieb musí pokrývať zo svojho príjmu, ktorý dosahuje priemerne vo výške 513 eur mesačne. Podľa názoru okresného súdu je v schopnostiach otca prispievať na potreby dieťaťa sumou 110 eur, ktorou sumou už aj matke prispieval. Okresný súd zohľadnil aj všetky výdavky na strane otca, ktoré sú preukázané a opodstatnené, avšak z príjmu otca, ktorý dosahuje priemerne v sume 655,33 eur mesačne, je v jeho schopnostiach bez vážnejších problémov platiť zvýšené výživné. Otec nemá inú vyživovaciu povinnosť a uvedené výživné je schopný platiť i za stavu, keď pri stretávaní sa s dcérou mu vznikajú ďalšie výdavky. Od doby poslednej úpravy výživného v roku 2007 došlo teda ku kvalifikovanej zmene pomerov tak na strane dieťaťa, ako aj na strane otca. Pokiaľ ide o námietku otca, že prestup dcéry do školy v H. nebol nevyhnutný a vyvolal zbytočné výdavky, podľa názoru okresného súdu ide o nedôvodnú námietku. Pokiaľ dcéra dosahovala v Základnej škole v B. výborné vyučovacie výsledky a postoj doterajšej školy bol taký, že má možnosť vzdelávať sa na vyššej úrovni v inej škole, kde má možnosť rozvíjať aj iné aktivity, nemôže byť takýto prestup do inej školy v rozpore so záujmom dieťaťa. Vzhľadom na uvedené okresný súd vyhovel návrhu matky a zvýšil výživné na sumu 110 eur počnúc 01.03.2012, pretože dovtedy si otec zvýšené výživné splnil. Okresný súd poukázal na to, že rozhodoval ku dňu 12.03.2012. Keďže výživné v zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine je splatné mesačne vopred, v mesiaci marec 2012, ktorý nemal otec ešte uhradený, vznikol nedoplatok na výživnom v sume 110 eur, ktorý v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil otcovi zaplatiť do konca mesiaca marec 2012. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec. V odvolaní namietal, že okresný súd neprihliadol na jeho námietku voči zmene školy maloletej, ktorú zmenu nepovažuje za odôvodnenú potrebu maloletej. Podľa názoru otca okresný súd neprihliadol ani na to, že on vedie maloletú k rôznym aktivitám a hradí s nimi spojené náklady. Otec hradí maloletej dva krúžky, matka podľa dohody mala začať hradiť tretí krúžok, tento však neplatí. Otec poukázal na to, že matke platí priamo 104 eur mesačne namiesto pôvodne súdom určených 66 eur mesačne. Celý tento rozdiel je určený na školské a mimoškolské aktivity maloletej. Jeho celkové výdavky na dcéru presahujú 150 eur mesačne. Podľa názoru otca v záujme maloletej nekonal ani kolízny opatrovník, keď nenamietal voči premiestneniu maloletej do inej školy, vzdialenej 12 km od jej bydliska. Dcéra sa mu sťažovala, že sa v škole nudí, lebo so znalosťami z pôvodnej školy je popredu. Kolízneho opatrovníka nezaujímalo, kto navrhol, že zaplatí maloletej krúžky v škole nad rámec pôvodne súdom určeného výživného. Podľa názoru otca bola maloletá premiestnená do inej školy jedine za účelom podania návrhu na zvýšenie výživného. Pokiaľ matka v tomto konaní požaduje, aby otec platil maloletej výlety a zdravotné o ošetrenie v T. T., tieto výdavky boli zohľadnené v rodičovskej dohode, uzavretej v rámci rozvodového konania. Uvedené dôvody preto otec nepovažuje za nové skutočnosti. Otec v odvolaní namietal nezaujatosť konajúceho sudcu okresného súdu, ktorú vyvodil z toho, po skončení pojednávania oslovil sudcu v súvislosti s novo určenou splatnosťou bežného výživného, pričom sudca mu podľa jeho názoru arogantne odvrkol. Otec na základe týchto skutočností a rozsudku nadobudol pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Poukázal na to, že sudca mu počas prvého pojednávania neumožnil konať pred súdom, uveril všetkému, čo uviedla matka a zamietol všetky otcove oprávnené námietky. Vytýkal sudcovi, že len na základe slov matky zmenil predchádzajúci rozsudok iného sudcu bez toho, aby ho videl a na pojednávaní sa otca pýtal veci, ktoré mal predložené v spise. Podľa názoru otca sudca dopredu vedel, ako rozhodne a napriek zamietnutiu námietok otca nezvýšil ním skutočne platené výživné. Podľa názoru otca mal okresný súd zamietnuť návrh matky na zvýšenie výživného a preto navrhol, aby v tomto smere odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu. Zároveň žiadal zrušiť výrok rozsudku o nedoplatku na výživnom za mesiac marec 2012, lebo platí výživné vždy načas a mesačne vopred. V písomných vyjadreniach k odvolaniu otca matka, aj kolízny opatrovník, navrhli potvrdiť rozsudok okresného súdu. Kolízny opatrovník poukázal na zmenu pomerov na strane maloletej, ktorá oproti dobe predchádzajúcej úpravy výživného nastúpila do základnej školy a venuje sa záujmovým krúžkom. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správny, potvrdiť z týchto dôvodov: Ako vyplýva z podaného odvolania, otec odôvodnil jeho podanie tým, že podľa jeho názoru okresný súd pri posudzovaní návrhu matky na zvýšenie výživného nezohľadnil podstatné skutočnosti a že vo veci rozhodoval nie nezaujatý sudca. Odvolací súd na základe preskúmania rozsudku okresného súdu v dôsledku odvolania otca sa najskôr zaoberal opodstatnenosťou uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p., podľa ktorého mal vo veci rozhodovať vylúčený sudca. Z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že otec vyvodil svoje pochybnosti o nezaujatosti sudcu okresného súdu z postupu tohto sudcu v konaní. Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. S poukazom na citované zákonné ustanovenia odvolací súd dospel k záveru, že otcom uplatnený dôvod zaujatosti sudcu okresného súdu sa nezakladá na konkrétnej okolnosti, podľa ktorej by mal konajúci sudca nejaký pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Preto podľa názoru odvolacieho súdu nie je daný zákonný dôvod na vylúčenie konajúceho sudcu okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci podľa § 14 ods. 1 O.s.p. Keďže otcom uplatnený dôvod zaujatosti sudcu okresného súdu je založený výlučne na okolnostiach, spočívajúcich v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, ustanovenie § 14 ods. 3 O.s.p. zakazuje odvolaciemu súdu vyvodiť z týchto dôvodov záver o vylúčení sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Preto s poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku otca v odvolaní, podľa ktorej mal vo veci konať a rozhodovať vylúčený (zaujatý) sudca. V súvislosti s preskúmavaním správnosti rozsudku okresného súdu z ostatných dôvodov odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že matka sa svojim návrhom domáhala zvýšenia výživného zo strany otca voči maloletému dieťaťu, pričom vyživovacia povinnosť otca bola naposledy právoplatne určená rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. 12C/123/2006-78, zo dňa 21.05.2007, ktorým bolo na základe schválenej rodičovskej dohody otcovi určené výživné na maloletú vo výške 66,39 eur (2.000 Sk) mesačne od rozvodu manželstva rodičov. Na základe návrhu matky bolo teda úlohou okresného súdu posúdiť, či od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletej došlo v zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine k takej podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov, ktorá zmena by odôvodňovala aj zmenu rozhodnutím sudu schválenej rodičovskej dohody o výživnom zo strany otca. V zmysle uvedeného ustanovenia nebolo úlohou okresného súdu nanovo posudzovať vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej a tým prakticky revidovať predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom, ktorá revízia je podľa ustálenej súdnej praxe neprípustná. Na základe preskúmania správnosti rozsudku okresného súdu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu, potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje so skutkovými závermi okresného súdu ohľadne jeho zistení, rozhodných pre posúdenie rozsahu zmien pomerov účastníkov konania od poslednej súdnej úpravy výživného zo strany otca, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku okresného súdu. Nad rámec úvah okresného súdu považuje odvolací súd poukázať tiež na to, že zvýšenie výživného zo strany otca v rozsahu, stanovenom okresným súdom, odôvodňuje v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine aj rast životných nákladov od poslednej úpravy výživného, vykonanej súdnym rozhodnutím v roku 2007. Na základe vývoja cenovej hladiny od roku 2007 v rozmedzí medziročného rastu od 4,0 % do 0,9 % (zdroj Eurostat), je možné konštatovať, že od roku 2007 došlo k priemernému nárastu cenovej hladiny v rozsahu okolo 10 %, na ktoré zvýšenie životných nákladov v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine nie je možné v prejednávanej veci neprihliadať. V tomto smere nie je zanedbateľnou skutočnosťou to, že oproti priemernému mesačnému príjmu otca, z ktorého podľa pripojeného spisu okresného súdu pod sp. zn. 12C/123/2006 vychádzal súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody (454,67 eur), vzrástol jeho priemerný mesačný príjem (655,33 eur) o viac ako 40%. Z hľadiska medziročného rastu cien je teda nepochybné, že príjem otca sa za uvedené obdobie zvýšil viac, ako bol nárast životných nákladov. Preto podľa názoru odvolacieho súdu ani z hľadiska zvýšeného výživného v rozsahu, určenom rozsudkom okresného súdu, nie je možné dospieť k záveru, že by v dôsledku zvýšenia výživného na maloletú bola životná úroveň otca nižšia oproti dobe predchádzajúcej úpravy výživného. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresným súdom zvýšené výživné zo sumy 66,39 eur mesačne na 110 eur mesačne v celom rozsahu zodpovedá aj zmene pomerov na strane otca, ako aj rastu životných nákladov od poslednej úpravy výživného. Takto zvýšené výživné je v súlade so zákonnou povinnosťou rodiča prispievať na výživu dieťaťa podľa svojich možností schopností a majetkových pomerov, ako aj s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Pokiaľ otec v odvolaní poukazoval na to, že na potreby maloletej otec prispieva dobrovoľne nad rámec predchádzajúcej úpravy výživného a preto nie je dôvod meniť predchádzajúcu úpravu výživného, odvolací súd musí poukázať na ustanovenia § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine (rovnako aj § 24 ods. 1, 3 Zákona o rodine) v spojení s ustanovením § 81 ods. 1 O.s.p., ktoré prikazujú súdu rozhodovať o výživnom na maloletých z úradnej povinnosti, či už formou autoritatívneho rozhodnutia alebo formou schválenia rodičovskej dohody. V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine má súd túto povinnosť aj pri zmene pomerov účastníkov. Preto okresný súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného postupoval v úplnom súlade s ustanovením § 78 ods. 1 v spojení s ustanovením § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného autoritatívne rozhodol o zvýšení výživného zo strany otca aj na základe reálneho stavu, spočívajúcom v tom, že otec mesačne pravidelne prispieval na výživu maloletej nad rámec výživného, určeného predchádzajúcou úpravou. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov prechádzajú na tohto rodiča práva a povinnosti, vyplývajúce zo sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. S tým je spojené aj výlučné právo a povinnosť tohto rodiča (v danom prípade matky, ktorej je maloletá zverená do osobnej starostlivosti) rozhodovať o použití výživného zo strany druhého rodiča na potreby dieťaťa v zmysle § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. Odvolací súd na základe správne zisteného skutkového stavu veci okresným súdom nepovažoval za dôvodné tvrdenia otca v odvolaní, že okresný súd neprihliadol na jeho vecné námietky. Z tvrdení otca v konaní pred okresným súdom, ako aj v odvolaní, nepochybne vyplýva, že si uvedomuje potreby maloletej a že jeho pomery mu v súčasnej dobe reálne dovoľujú poskytovať na potreby maloletej sumu presahujúcu 150,- eur mesačne, pričom 104,- eur mesačne zasiela na účet matky. Tieto medzi účastníkmi nesporné skutkové okolnosti sú v úplnom súlade so záverom okresného súdu, podľa ktorého v zmysle § 78 ods. 1, 3 a § 62 ods. 2, 4, 5 Zákona o rodine je v možnostiach otca prispievať na výživu maloletej sumou 110 eur mesačne, o ktorej skutočnosti bol okresný súd povinný rozhodnúť v zmysle vyššie uvedeného. S poukazom na uvedené sa odvolací súd nemohol stotožniť s tvrdeniami otca v odvolaní, podľa ktorých mal okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzať jedine z tvrdení matky a neprihliadať na tvrdenia otca. Okresný súd postupoval správne aj pri určení zročnosti bežného výživného mesačne vopred, najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca. Takýto spôsob určenia zročnosti výživného je v úplnom súlade s ustanovením § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Táto zákonná úprava je odôvodnená povahou a poslaním výživného, ktorým sa majú zabezpečovať potreby oprávneného. Preto odvolací súd považoval za nedôvodný odvolací návrh otca, ktorým žiadal „zrušiť“ výrok rozsudku o nedoplatku na výživnom za mesiac marec 2012. V tejto súvislosti odvolací súd s poukazom na otcove tvrdenia o včasnom platení výživného považuje za potrebné dodať, že správny výrok rozsudku okresného súdu o dlžnom výživnom je len dôsledkom zákonného posunu zročnosti bežného výživného oproti predchádzajúcej úprave výživného, ktorá aj podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedala zneniu ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .