Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoE/448/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4605206517 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:4605206517.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, práv. zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnej: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., J.. L. XXX/XX, o vymoženie 119,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 29. júna 2011, č.k. 4Er/1093/2008 -66, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku. Ďalej poukázal na § 58 ods. 1, 41 ods.2 písm. c) Ex. poriadku, § 251 ods. 1 O.s.p., § 1 ods. 1,2,3, § 2 písm. a), b) , §4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 119,50 eur s prísl. , a to na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice, spísanej pod č. N 1349/2005, NZ 12927/2005, NCRls 12778/2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 26.3.2005. Vychádzal aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 9.12.2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Po preskúmaní spisového materiálu v predmetnej exekučnej veci okresný súd dospel k záveru, že exekučné konanie je od počiatku postihnuté vadou, ktorá bráni prípustnosti exekúcie a je potrebné ju zastaviť. Záväzkovo- právny vzťah medzi účastníkmi konania, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu exekučného titulu, vznikol na základe zmluvy o úvere č. 3171320 zo dňa 31.3.2004 na základe ktorej bol povinnému ako dlžníkovi poskytnutý úver v celkovej výške 20.000,- Sk, t.j. 663,88 eur, splatný v 20 dvojtýždňových splátkach po 1.800,- Sk. Súčasťou zmluvy sú VOP poskytnutia úveru, podľa ktorých sa zmluvné strany okrem iného dohodli, že v prípade omeškania dlžníka zaplatí dlžník veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súčasťou zmluvy je aj splnomocnenie, ktorým dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Splnomocnenie je predtlačené na formulári zmluvy o úvere a nebolo účastníkmi osobitne dojednané. Poverený splnomocnenec potom na základe tohto splnomocnenia uznal v mene povinného dlh v celkovej sume 6.873,- Sk, spočívajúci v úvere a poplatku 3.600,- Sk, spolu s úrokom z omeškania 0,25% denne od 10.1.2005 do zaplatenia. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia okresný súd poukazoval na notársku zápisnicu, ktorá ako exekučný titul obsahuje okrem formálnej stránky aj materiálnu stránku. Jej obsahom je hmotnoprávny úkon (spravidla uznanie dlhu). Ak nie je daný hmotnoprávny základ na plnenie, uvedený v notárskej zápisnici, nemožno hovoriť o slobode vôle pri prejave, ktorý je obsahom notárskej zápisnice. Exekučný súd môže a musí skúmať, či je predložená notárska zápisnica nielen formálne, ale aj materiálne vykonateľná. V prípade, ak exekučný súd dospeje k záveru, že hmotnoprávny základ uvedený v notárskej zápisnici ako exekučnom titule nie je daný, nemôže pripustiť na podklade takejto notárskej zápisnice exekúciu a už začatú exekúciu musí zastaviť. V prvom rade predložená zmluva o úvere, na podklade ktorej bol exekučný titul vydaný, neobsahuje náležitosti predpokladané zákonom o spotrebiteľských úveroch, hoci ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predložená zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Absencia tohto údaju nemá síce za následok neplatnosť zmluvy, avšak takáto zmluva sa ex lege považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Predmetom uznania dlhu, ktoré je spísané v exekučnom titule, teda nemohlo byť aj uznanie poplatkov a úroku z omeškania, pretože poskytnutý úver bol bezúročný a bez poplatkov. Je teda nepochybné, že v notárskej zápisnici uznaný dlh v čase jeho uznania v uznanej výške neexistoval. Z predloženého exekučného titulu nie je možné zistiť, aká časť z uznaného plnenia predstavuje istinu a aká časť predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, prípadne aká časť úveru už bola v tom čase splatená. Zákonné plnenie preto nie je možné oddeliť od plnenia nezákonného a notárska zápisnica je preto v celom rozsahu nevykonateľná. Podľa názoru exekučného súdu už samotné vydanie exekučného titulu bolo v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa, pretože splnomocnenie pre advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, súd považuje za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Udelené splnomocnenie, na podklade ktorého advokát ako splnomocnenec uznal za povinného vo forme vykonateľnej notárskej zápisnice dlh, nebolo osobitne dojednané. Je súčasťou zmluvného formulára, je predtlačené a nie je možné ho meniť. Dlžník nemohol podpísať zmluvu o úvere bez splnomocnenia. Tým v podstate vopred preniesol významnú časť svojich práv na osobu vopred určenú veriteľom (na splnomocnenca označeného vo formulári zmluvy). Tento splnomocnenec mohol bez toho, aby o tom dlžník vedel, uznať v jeho mene dlh v podstate v akejkoľvek výške. Splnomocnenec konal nepochybne v rozpore so záujmami splnomocniteľa už len tým, že za neho uznal dlh v zjavne nesprávnej výške. Umožnenie veriteľovi spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu je dokonca zabezpečené zmluvnou pokutou. Celé splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán zmluvy o úvere na škodu dlžníka - spotrebiteľa, ktorý bol prinútený pod hrozbou zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať splnomocnencom, ktorého vopred určil veriteľ. Preto ho súd považuje za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a ipso facto za neplatné (čl. 6 ods. 1 citovanej smernice). Aj ďalšie podmienky v predloženej spotrebiteľskej zmluve súd považuje za nekalé. Ide najmä o dojednanie poplatku za poskytnutie úveru, ktorý prevyšuje podstatným spôsobom poplatky za poskytnutie spotrebiteľských úverov bankami (predstavuje 80% istiny). Ďalej je nekalou podmienkou aj dojednanie úroku z omeškania vo výške 0,25% denne (91,25% ročne). Takýto úrok z omeškania takisto podstatne prevyšuje úroky na bankovom trhu a je v rozpore s písm. e) prílohy citovanej smernice. V závere odôvodnenia okresný súd uviedol, že súd má možnosť a zároveň povinnosť zabezpečiť ochranu spotrebiteľa tým, že zabráni, aby bol spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a aby na základe exekučného titulu vydaného na podklade takejto nekalej podmienky bol vystavený exekúcii. Preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. V závere rozhodnutia uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po ich vyúčtovaní súdnym exekútorom. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil. V odvolaní predovšetkým vyčítal súdu prvého stupňa, že posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Vyslovil názor, že ust. § 44 ods. 2 Ex. poriadku, stanovuje súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom exekučný súd môže poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom. V opačnom prípade žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Poukázal na to, že zmluvu o úvere uzavretú s povinným nemožno považovať za spotrebiteľský úver, pretože vo veci ide o zmluvu o úvere uzavretú podľa § 497 a nasl. Obch. zákonníka, ktorá mala síce povahu spotrebiteľskej zmluvy, avšak nespadá pod ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V predmetnej zmluve tak ako základná náležitosť nemusela byť dojednaná RPMN. Taktiež podotkol, že zmluvy o úvere, ktoré uzaviera s dlžníkmi, nemôžu vzhľadom na svoj obsah zahŕňať všetky podmienky uvedené v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Činnosť oprávneného tak nepatrí do pôsobnosti citovaného zákona. Povinný ako dlžník mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Obč. zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Zákon teda účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovoľuje, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Oprávnený je toho názoru, že ak by mal exekučný súd vykonať takéto preskúmanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Na záver oprávnený poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 392 ods. 1 Obch. zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením. Z toho vyplýva, že predmetným uznesením bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho stavu. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Napadnutým uznesením, č.k. 4Er/1093/2008-66 zo dňa 29.6.2011, okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku z dôvodu, že exekučné konanie je postihnuté takou vadou, ktorá bráni prípustnosti exekúcie, a preto je exekúciu potrebné zastaviť. V predmetnej veci súd prvého stupňa správne ustálil, že dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku je absencia exekučného titulu, lebo hmotnoprávny úkon - uznanie dlhu, ktorý je obsahom notárskej zápisnice, je neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi. Okresný súd sa správne vysporiadal s otázkou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Z obsahu spisu je nepochybne preukázané, že vyhlásenie účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e) O.s.p. a s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku obsiahnuté v notárskej zápisnici pod sp.zn. N 1349/2005, NZ 12927/2005, NCRLs 12778/2005, zo dňa 26.3.2005, spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom je za povinného vykonané advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorého na tento úkon splnomocnil povinný v Zmluve o úvere č. 3171320, zo dňa 31.3.2004 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Uvedená zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah povinný nemohol ovplyvniť, z čoho je zrejmé, že osobu advokáta si povinný nevybral slobodným výberom na základe vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený oprávneným. Táto skutočnosť odôvodňuje aj obavu, že záujmy takto určeného advokáta sú v rozpore so záujmami povinného, teda povinného v zmysle § 22 ods. 2 Obč. zákonníka nemôže zastupovať a jeho každý právny úkon urobený za povinného, teda aj vyhlásenie obsiahnuté v notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom, je absolútne neplatný, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto správne vyhlásil exekúciu vykonávanú na základe neplatného exekučného titulu za neprípustnú a v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku ju zastavil. Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že okresný súd skúmal exekučný titul už pri rozhodovaní o udelení poverenia, kedy ho uznal za súladný so zákonom, na základe čoho udelil poverenie, krajský súd dodáva, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom. Súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej povinnosti, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Ex. poriadku, preto vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže predstavovať prekážku veci rozsúdenej. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená ( R 58/1997). Odvolací súd pre doplnenie uvádza, že okresný súd v súlade so skutočnosťou správne konštatoval, že v zmluve o úvere , ktorá bola uzavretá účastníkmi je upravených viacero neprijateľných podmienok, tvoriacich taký podstatný obsah celej zmluvy o úvere, že nie je možné ich v zmysle § 41 Obč. zákonníka oddeliť od ostatného obsahu a teda celá zmluva o úvere ako právny úkon je neplatná v zmysle §39 Obč. zákonníka. Zmluva o úvere, ktorá je podkladom pre spísanie notárskej zápisnice zakladá nekalú podmienku už vo výške úroku z omeškania, ktorá je tam uvedená vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, čo predstavuje ročný úrok 91,25 %, pričom dokonca zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, čím sa zmluva ex lege považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .