Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23CoE/64/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4606200796 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:4606200796.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, právne zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: J. H., bytom I. B. XXX/XX, C., pre vymoženie príslušenstva pohľadávky, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 5Er/1311/2008-25 zo dňa 22. septembra 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Ex. por., ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 11.01.2006, doručeným exekútorskému úradu dňa 27.01.2006, domáhal v neprospech povinnej vykonania exekúcie pre vymoženie príslušenstva pohľadávky na podklade notárskej zápisnice č. N 4862/2005, NZ 45752/2005, NCRLs 45154/2005 zo dňa 01.10.2005 spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu exekučného titulu, vznikol na základe zmluvy o úvere č. 3030833 zo dňa 27.08.2004, na základe ktorej bol povinnej ako dlžníkovi poskytnutý úver v celkovej výške 265,55 eur, splatný v 9 mesačných splátkach po 50,45 eur. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, podľa ktorých sa zmluvné strany okrem iného dohodli, že v prípade omeškania dlžníka zaplatí dlžník veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súčasťou zmluvy je aj splnomocnenie, ktorým dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Splnomocnenie je predtlačené na formulári zmluvy o úvere a nebolo účastníkmi osobitne dojednané. Poverený splnomocnenec potom na základe tohto splnomocnenia uznal v mene povinnej dlh v celkovej sume 221,77 eur, spočívajúci v úvere a poplatku 81,33 eur, spolu s úrokom z omeškania 0,25 % denne od 14.07.2005 do zaplatenia. Celý uvedený dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Splatnosť uznaného dlhu bola určená do 02.11.2005. Celé splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán zmluvy o úvere na škodu dlžníka - spotrebiteľa, ktorý bol prinútený pod hrozbou zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať splnomocnencom, ktorého vopred určil veriteľ. Preto ho súd prvého stupňa považuje za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a ipso facto za neplatné. Aj ďalšie podmienky v predloženej spotrebiteľskej zmluve považuje za nekalé. Ide najmä o dojednanie poplatku za poskytnutie úveru, ktorý prevyšuje podstatným spôsobom poplatky za poskytnutie spotrebiteľských úverov bankami (predstavuje 71 % istiny), ďalej je nekalou podmienkou aj dojednanie úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne. Povinná sa pri vydaní exekučného titulu musela podrobiť vôli tretej osoby určenej výlučne oprávneným. Súd prvého stupňa má preto dôvodné pochybnosti o tom, že predložená notárska zápisnica je prejavom vôle povinnej. Súd má možnosť a zároveň povinnosť zabezpečiť ochranu spotrebiteľa tým, že zabráni, aby bol spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a aby na základe exekučného titulu vydaného na podklade takejto nekalej podmienky bol vystavený exekúcii, preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil § 196, § 200 ods. 1, 2, 203 ods. 1 Ex. por., ako aj vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnej exekútorke priznal časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl. vo výške 19,92 eur za 3 začaté hodiny exekučnej činnosti á 6,64 eur (za preštudovanie a zaregistrovanie návrhu na vykonanie exekúcie vrátane vypracovania žiadosti o udelenie poverenia 30 min., oznámenie oprávnenému 15 min., upovedomenie o začatí exekúcie a výzva na úhradu 30 min., súčinnosť - Sociálna poisťovňa 15 min., súčinnosť - mesto Partizánske a Okresný dopravný inšpektorát 30 min., urgencia povinnej 15 min., súčinnosť - Sociálna poisťovňa 15 min., súčinnosť - mesto Partizánske 15 min., urgencia povinnej 15 min.), náhradu hotových výdavkov za vynaložené poštovné v sume 14,60 eur a DPH z priznanej odmeny vo výške 20 zo základu 19,92 eur, t. j. 3,98 eur. Súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie v celkovej sume 38,50 eur, na náhradu ktorých s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Ex. por. zaviazal oprávneného, pretože zastavenie exekúcie procesne zavinil tým, že predložil exekučný titul, ktorý nebol spôsobilý na vedenie exekúcie. Súd prvého stupňa krátil vyúčtovanú časovú odmenu tak, že jej nepriznal časovú odmenu v rozsahu jednej hodiny za každý z jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, pretože vynaloženie jednej hodiny práce za každý z vyúčtovaných úkonov považoval za neprimerané. Ide o pomerne jednoduché úkony, ktorých vypracovanie nemôže skúsenému exekútorovi trvať v každom jednotlivom prípade jednu hodinu. Čas trvania jednotlivých úkonov, za ktoré priznal časovú odmenu, súd prvého stupňa sčítaval, rešpektujúc názory Najvyššieho súdu SR publikovaný pod č. R 69/2007. Ďalej jej súd prvého stupňa nepriznal odmenu za úkony návrh na zastavenie exekúcie a vrátenie poverenia súdu, pretože ide o administratívnu prácu súvisiacu s exekučnou činnosťou, za ktorú je náhrada zahrnutá v odmene súdneho exekútora (§ 25 cit. vyhl.) Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý sa s ním nestotožnil. Domnieva sa, že v tomto prípade súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Namietal, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnej exekútorke. V tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnej exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie. Predmetné plnomocenstvo preskúmal notár pri spísaní notárskej zápisnice, a rovnako sa ním zaoberal aj súd prvého stupňa pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnej exekútorke. Ani v jednom prípade nebol zistený rozpor so zákonom, a už vôbec nie v takej miere, ktorá by spôsobila neplatnosť celého právneho úkonu. Uviedol, že oprávnený poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka. Tento druh zmluvy nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy. V čase uzavretia zmluvy o úvere neexistovala právna úprava spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku. Táto právna úprava sa stala súčasťou občianskeho práva až s účinnosťou od 01.01.2004 v dôsledku novely Občianskeho zákonníka. Nebolo teda možné aplikovať na zmluvu ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obch. zákonníka je na jednej strane záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky v dohodnutej výške a na strane druhej záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Predmetná zmluva obsahuje podstatné náležitosti zmluvy ustanovené v § 497 Obch. zákonníka s odkazom na § 269 ods. 1 Obch. zákonníka, ktoré je svojou povahou ustanovením kogentným; teda v predmetnej zmluve o úvere nemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá o. i. aj ročná percentuálna miera nákladov. Nakoľko predmetom úverov poskytovaných zo strany oprávneného klientom sú peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba, zmluvy o úvere zo strany oprávneného nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere. S poukazom na vyššie uvedené a vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti oprávneného nie je možné, aby oprávnený poskytoval úvery na základe zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto zákona. V súvislosti s plnomocenstvom oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinná ako dlžník mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobila. Uviedol, že zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by mal exekučný súd vykonať takéto preskúmanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Záverom poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 392 ods. 1 Obch. zákonníka v platnom znení pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením. Z uvedeného vyplýva, že predmetným uznesením súdu, sa predmetná exekúcia (prebiehajúca od roku 2006) vyhlásila za neprípustnú a následne sa zastavila, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkové ani právneho stavu. Vzhľadom na uvedené oprávnený nesúhlasí s výrokom, ktorým konajúci súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. Neuplatnenie odmeny pri úkonoch odmeňovaných paušálnou sumou by sa mohlo považovať za obchádzanie znení vyhlášky, nakoľko pokiaľ vyhláška predvída určitý úkon, za ktorú určuje aj odmenu, nie je možné za takýto úkon uplatňovať si odmenu v inej výške, a to uplatnením času potrebného na vykonanie takého úkonu. Oprávnený sa domnieva, že konajúci súd prvého stupňa pochybil pri priznaní odmeny za úkony označené ako preštudovanie a zaregistrovanie návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné označiť ako účelne vynaložené na exekúciu, a teda nie sú úkonmi, ktoré by boli odmeňované podľa počtu hodín. Domnieva sa totiž, že ich vykonanie nie je priamo účelné pre dosiahnutie zmyslu exekúcie, a to uspokojenia pohľadávky oprávneného. Tieto úkony však ako administratívne práce spadajú pod ustanovenie § 25 vyhl. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Povinná a súdna exekútorka sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili. Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú zmluvu o úvere považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako tzv. slabšej strany. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, bez odkazu na Obch. zákonník. Spotrebiteľskú zmluvu do Obč. zákonníka zaviedla jeho novela zákonom č. 150/2004 Z. z. Bola tak implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Obč. zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky), na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere), zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a ďalšie. Pochopiteľne, že charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka ako aj ďalších osobitných predpisov. Odvolací súd ďalej uzaviera, že exekučným titulom je vo všeobecnosti vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Ex. por.). Ustanovenie § 41 ods. 2 Ex. por. ďalej taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods. 2 písm. c/ Ex. por.). Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy zápisnice tak, ako je upravená v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Ex. por. Z obsahu spisu je nepochybne preukázané, že vyhlásenie povinnej o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou obsiahnuté v notárskej zápisnici č. N 4862/2005, NZ 45752/2005, NCRLs 45154/2005 zo dňa 01.10.2005, ktorá mala byť exekučným titulom v danej veci, bolo za povinnú vykonané Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorého plná moc bola udelená povinným v predmetnej zmluve o úvere zo dňa 27.08.2004. Uvedená zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah povinná nemohla ovplyvniť, z čoho je zrejmé, že samotného splnomocnenca si nevybrala slobodným výberom na základe vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený oprávneným. Odvolací súd zastáva názor, že zástupca povinnej v skutočnosti v danej veci nehájil jej záujmy v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna, ale hájil predovšetkým záujmy oprávneného ako veriteľa. Záujmy takto určeného splnomocnenca sú v rozpore so záujmami povinnej v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a každý jeho právny úkon urobený za povinnú, teda aj vyhlásenie obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a notárska zápisnica zo dňa 01.10.2005 preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Rovnako neobstojí námietka zo strany oprávneného, že predmetná notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu prvého stupňa už pri udelení poverenia. Súd je kedykoľvek aj bez návrhu oprávnený skúmať spôsobilosť exekučného titulu a pokiaľ dospeje k záveru, že exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie exekúcia, je nespôsobilý, má oprávnenie vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastaviť, tak ako to predpokladá § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. v náväznosti na § 58 ods. 1 Ex. por. Odvolací súd vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania pre úplnosť uvádza, že nesúhlas oprávneného s jeho povinnosťou uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie nie je opodstatnený. Keďže v preskúmavanej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade nespôsobilého exekučného titulu, a súd prvého stupňa správne uzavrel, že zavinil zastavenie exekúcie, boli splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 203 ods. 1 Ex. por. Námietka oprávneného, ktorý tvrdí, že priznaním odmeny za úkony preštudovanie a zaregistrovanie návrhu na vykonanie exekúcie súd prvého stupňa pochybil, nakoľko tieto úkony nie je možné označiť ako účelne vynaložené na exekúciu, a teda nie sú úkonmi, ktoré by boli odmeňované podľa počtu hodín neobstojí. Dané úkony priamo súviseli s prevzatím návrhu na vykonanie exekúcie súdnou exekútorkou, za ktoré jej preto patrí časová odmena tak, ako ju určil v odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa. S poukazom na uvedené ich nie je možné považovať za administratívne práce v zmysle ustanovenia § 25 cit. vyhl. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 ako vecne správne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.