Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2CoE/331/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4606203567 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ecker ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:4606203567.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom v Bratislave, Pribinova 25 proti povinnému: G. S., nar. X.X.XXXX, bytom V. - B. O., O. XX/XX, pre vymoženie 388,37 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánke zo dňa 14. júna 2012, č.k. 4Er/1396/2008-15 a takto r o z h o d o l : Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a . Uznesenie okresného súdu vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení exekúciu vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Ex.por., § 39 Občianskeho zákonníka, § 251 Občianskeho súdneho poriadku, príslušné ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ďalej v odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 16.2.2006, doručeným exekútorskému úradu dňa 28.3.2006 domáha proti povinnej vymoženia sumy 388,37 € (11.700,- Sk) s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica spísaná dňa 12.11.2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom, Gen. Svobodu 1069/4, pod sp.zn. N 5901/2005, NZ 54012/2005, NCRLs 53331/2005. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom prvého stupňa udelené dňa 21.4.2006 JUDr. Ivone Babuškovej, súdnemu exekútorovi so sídlom v Novom Meste nad Váhom. Oprávnený písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 11.6.2012 podal návrh na zmenu súdneho exekútora, vykonaním exekúcie navrhol poveriť JUDr. Rudolfa Krutého, súdneho exekútora so sídlom v Bratislave. V exekučnom titule vyhlásila povinná prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že uznáva, čo do základu aj do výšky dlh voči oprávnenému, pozostávajúci z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Zároveň vyhlásila, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou. Súd prvého stupňa využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 9.12.2010, sp.zn. II ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Po preskúmaní spisového materiálu v predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že exekučné konanie je od počiatku postihnuté takou vadou, ktorá bráni prípustnosti exekúcie a exekúciu je potrebné zastaviť. Záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu exekučného titulu, vznikol na základe zmluvy o úvere č. 3171618 zo dňa 15.2.2005. Na základe tejto zmluvy bol povinnej, ako dlžníkovi, poskytnutý úver v celkovej výške 8.000,- Sk, t.j. 365,55 €, splatný v 12. mesačných splátkach po 1.300,- Sk. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, podľa ktorých sa zmluvné strany okrem iného dohodli, že v prípade omeškania dlžníka zaplatí dlžník veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súčasťou zmluvy je aj splnomocnenie, ktorým dlžník, ako splnomocniteľ, splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Splnomocnenie je predtlačené na formulári zmluvy o úvere a nebolo účastníkmi osobitne dojednané. Poverený splnomocnenec potom na základe tohto splnomocnenia uznal v mene povinnej dlh v celkovej sume 17.753,- Sk, spočívajúci v úvere a poplatku 11.700,- Sk, spolu s úrokom z omeškania 0,25% denne od 6.9.2005 do zaplatenia. Celý uvedený dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Splatnosť uznaného dlhu bola určená do 12.12.2005. Udelené splnomocnenie, na podklade ktorého advokát, ako splnomocnenec, uznal za povinného vo forme vykonateľnej notárskej zápisnice dlh, nebolo osobitne dojednané. Je súčasťou zmluvného formulára, je predtlačené a nie je možné ho meniť. Dlžník nemohol podpísať zmluvu o úvere bez splnomocnenia. Tým v podstate vopred preniesol významnú časť svojich práv na osobu vopred určenú veriteľom (na splnomocnenca označeného vo formulári zmluvy). Tento splnomocnenec mohol bez toho, aby o tom dlžník vedel, uznať v jeho mene dlh v podstate v akejkoľvek výške. Umožnenie veriteľovi spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, je dokonca zabezpečené zmluvnou pokutou. Celé splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán zmluvy o úvere na škodu dlžníka - spotrebiteľa, ktorý bol prinútený pod hrozbou zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať splnomocnencom, ktorého vopred určil veriteľ. Preto ho súd prvého stupňa považuje za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a ipso facto za neplatné (čl. 6 ods. 1 citovanej smernice, § 53 ods. 4, ods. 5 Občianskeho zákonníka). Zároveň je podľa názoru súdu prvého stupňa aj v rozpore s dobrými mravmi, pretože bez primeraného dôvodu významne zvýhodňuje veriteľa na úkor dlžníka tým, že veriteľovi, ktorého záujmy sú v priamom rozpore so záujmami dlžníka, dáva možnosť vopred určiť právneho zástupcu dlžníka, ktorý v mene a na ťarchu dlžníka uzná dlh dlžníka voči veriteľovi. Aj ďalšie podmienky v predloženej spotrebiteľskej zmluve súd prvého stupňa považuje za nekalé a rozporné s dobrými mravmi. Ide najmä o dojednanie poplatku za poskytnutie úveru, ktorý prevyšuje podstatným spôsobom poplatky za poskytnutie spotrebiteľských úverov bankami (predstavuje 95% istiny). Ďalej je nekalou podmienkou aj dojednanie úroku z omeškania vo výške 0,25% denne (91,25% ročne). Takýto úrok z omeškania takisto podstatne prevyšuje úroky na bankovom trhu, niekoľkonásobne prevyšuje zákonný úrok z omeškania a je v rozpore s písm. e) Prílohy citovanej smernice. Povinný sa pri vydaní exekučného titulu musel podrobiť vôli tretej osoby určenej výlučne oprávneným. Súd prvého stupňa má preto dôvodné pochybnosti o tom, že predložená notárska zápisnica je prejavom vôle povinného. Súd prvého stupňa má možnosť a zároveň povinnosť zabezpečiť ochranu spotrebiteľa tým, že zabráni, aby bol spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a aby na základe exekučného titulu vydaného na podklade takejto nekalej podmienky bol vystavený exekúcii. Preto súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.), že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Zastával názor, že súd prvého stupňa sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci. ako exekučnému súdu. neprináleží. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, totiž nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo veriteľa. K revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Uviedol, že notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní platných právnych normatívnych pravidiel náležitú právnu starostlivosť. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Notár napráva situácie, ako napríklad v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút alebo neprimeraných plnení, nie exekučný súd. Bol toho názoru, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Všeobecný súd vo veci žalobcu nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými právnymi predpismi. Exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu, pretože v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Exekučný súd taktiež nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Mal za to, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou, a to najmä princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne ako s povinným. Uviedol, že exekučný súd vo veci nevykonával dokazovanie a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. K tvrdeniu súdu, že plnomocenstvo v notárskej zápisnici je neprijateľná podmienka, uviedol, že týmto dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva, či výhody. Súčasne bol toho názoru, že plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a rovnako nie je ani zmluvným ustanovením, pričom naň nemožno aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo taktiež považoval za dostatočne určité a zrozumiteľné. Povinný taktiež mohol svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s oprávneným. Nešlo totiž o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o záver súdu, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, uviedol, že tento záver nijakým spôsobom nevyplýva z vykonaného dokazovania a ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Zástupca povinného bol, na základe plnomocenstva, oprávnený vykonať len jediný úkon, a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinný udelením plnomocenstva zveril, si zástupca riadne splnil a žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo. Ďalej namietal, že exekučný súd založil svoje rozhodnutie aj na tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným, pričom tento svoj záver podporil tvrdením, že to vyplýva zo súdnej praxe, avšak bez toho, aby uviedol z akého publikovaného rozhodnutia vychádzal a ani tento záver bližšie nerozvinul. Poukázal na to, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. V závere upozornil na to, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Po podaní odvolania, oprávnený podaním zo dňa 26.07.2012, ktoré doručil súdu prvého stupňa dňa 09.08.2012, podal návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. marca 2012, sp.zn. I. ÚS 120/2012-12. Zastával názor, že záver súdu prvého stupňa, ktorý považoval predmetné plnomocenstvo za neprijateľnú zmluvnú podmienku, neobstojí a súd ho ani nijako nezdôvodnil. Mal za to, že súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal dlh vo výške vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Tvrdil, že v danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie. Žiadal, aby odvolací súd exekučné konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a položil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky, a to, či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy a či je v súlade s čl. 17 a 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že tento návrh je potrebné zamietnuť z nasledovných dôvodov: Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia exekučné konanie v zásade nemožno prerušiť, okrem prípadov, keď tak ustanoví osobitný predpis (napríklad ustanovenie § 14 ods. 5 písm. b/ zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že prerušenie predmetnej exekúcie nie je podľa zákona prípustné a súd preto návrh oprávneného na prerušenie exekúcie zamietol. Samotný návrh oprávneného na položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie odvolací súd považoval za nedôvodný. Súdny dvor EÚ už v obdobných veciach judikoval, že Súdny dvor môže v rámci právomoci zverenej mu čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ vykladať všeobecné kritériá používané normotvorcom Únie na definovanie pojmu nekalá podmienka. Nemôže sa však vyjadriť k uplatňovaniu týchto všeobecných kritérií na osobitnú podmienku, ktorá musí byť skúmaná v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. Je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či sa má zmluvná podmienka v konkrétnej veci považovať za nekalú, vzhľadom na všetky okolnosti, týkajúce sa uzavretia zmluvy. V prípade kladnej odpovede je potom úlohou vnútroštátneho súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie je touto podmienkou viazaný (uznesenie Súdneho dvora EÚ zo dňa 16.11.2010, C-76/10, bod 60-63; rozsudok zo dňa 01.04.2004 Freiburger Komunnalbauten C-237/02, bod 19). Súdny dvor EÚ tak nie je oprávnený uplatňovať právne predpisy Únie na konkrétny prípad, môže sa len vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov, prijatých inštitúciami únie (rozsudok zo dňa 06.10.2005, My Travel, C-291/03, bod 43). Predbežné otázky, ktorých položenie navrhol oprávnený, sa týkajú posúdenia nekalosti konkrétnej zmluvnej podmienky - predmetného splnomocnenia, ktorú oprávnený používa vo formulárových zmluvách a ktoré posúdenie spadá výlučne do pôsobnosti vnútroštátnych súdov. Pokiaľ oprávnený má za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu zabránilo vymožiteľnosti jeho pohľadávky, odvolací súd zdôrazňuje, že oprávnenému nič nebránilo uplatniť si svoje zmluvné nároky v riadnom súdnom konaní, v ktorom by bola zabezpečená rovnosť účastníkov i z pohľadu riadnej aplikácie ustanovení spotrebiteľského práva. Pokiaľ išlo o odvolanie oprávneného proti uzneseniu okresného súdu vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov: Podľa § 57 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 09.08.2012, ak súd rozhoduje podľa odseku g/ a k/, nariadi pojednávanie. Po právoplatnosti uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, súd exekúciu zastaví. Podľa § 243 ods. 1 citovaného zákona, tento zákon sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona. Odvolací súd konštatuje, že s účinnosťou od 09.08.2012 bolo do Exekučného poriadku zákonom č. 230/2012 Z.z. zavedené ustanovenie § 57 ods. 5, v zmysle ktorého pokiaľ exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie pre jej neprípustnosť, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku) je v takomto prípade potrebné nariadiť pojednávanie. Súd prvého stupňa v posudzovanom prípade v odvolaním oprávneného napadnutých výrokoch vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, nakoľko súd prvého stupňa dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorú posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Predmetné exekučné konanie začalo dňa 16.02.2006. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 243 ods. 1 Exekučného poriadku v znení novely č. 230/2012 Z.z. je nevyhnutné aj v danom prípade nariadiť pojednávanie. Z obsahu spisu je nepochybné, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, avšak vzhľadom na prechodné ustanovenie § 243 ods. 1 Exekučného poriadku v znení novely č. 230/2012 Z.z. je nevyhnutné aj v danom prípade nariadiť pojednávanie, nakoľko uvedeným spôsobom je účastníkom konania odňaté právo konať pred súdom. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku opätovne posúdi otázku prípustnosti, resp. neprípustnosti predmetnej exekúcie, a to aj v spojitosti príslušnými ustanoveniami právneho poriadku chrániacimi spotrebiteľa. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .