Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11CoE/18/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607205433 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:4607205433.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Topoľčany, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 2269/18, Topoľčany, proti povinnému: BLANAZ s.r.o., so sídlom Rudolfa Jašíka 156/4, Partizánske, IČO 36 323 161 o vymoženie 1.960,06 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č.k. 4Er/1619/2008-15, zo dňa 6. decembra 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 107 ods. 4 O.s.p. Svoje rozhodnutie v tejto časti okresný súd zdôvodnil tým, že z podnetu súdneho exekútora ako aj z výpisu z obchodného registra zistil, že povinný dňa 17.03.2011 zanikol výmazom z obchodného registra ex offo, a to po jeho zrušení bez likvidácie, uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28CbR/334/2009-25, zo dňa 20.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2011. O trovách exekúcie okresný súd rozhodol tak, že povinnosť nahradiť ich súdnemu exekútorovi, vo výške 39,39 eur, uložil oprávnenému s poukazom na § 203 ods. 2 Ex. poriadku. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 57,31 eur a pozostávali z časovej odmeny za 4 hodiny účelne vynaložené na exekúciu v sume 26,56 eur, z paušálnej odmeny za 3 úkony exekučnej činnosti v sume 9,96 eur, z náhrady hotových výdavkov v sume 13,49 eur a z dane z pridanej hodnoty v sume 7,30 eur. Okresný súd pri výpočte trov exekúcie súdneho exekútora postupoval v zmysle § 14 ods. 1, 2, 3, § 22 ods. 1 a § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008. Po preskúmaní predloženého vyúčtovania trov exekúcie súdnym exekútorom priznal okresný súd súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 2 vyhlášky za 3 začaté hodiny exekučnej činnosti pri vykonávaní úkonov: prijatie návrhu, oznámenie povinnému, súčinnosť OR PZ a DÚ, a to v sume 6,64 eur/za každú začatú hodinu, t.j. spolu 19,92 eur. Ďalej okresný súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 3 vyhl. vo výške 3,32 eur/úkon, a to za 3 úkony (získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie majetku povinného), t.j. spolu vo výške 9,96 eur. Náhradu hotových výdavkov priznal okresný súd podľa § 22 ods. 1 vyhl. vo výške 3,53 eur (poštovné) a taktiež priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu 20%DPH z odmeny (t.j. zo základu 29,88 eur), čiže v sume 5,98 eur. Okresný súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vyúčtovanie a odoslanie spisu, pretože v danom prípade ide o administratívnu činnosť podľa § 25 vyhlášky, náhrada ktorej je už zahrnutá v odmene exekútora. Ďalej okresný súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 9,96 eur za archiváciu spisu, pretože vynaloženie tejto sumy nemal za preukázané a tiež z dôvodu, že nejde o hotové výdavky, ktoré bezprostredne súvisia s výkonom exekučnej činnosti. Proti tomuto rozhodnutiu, v časti výroku o trovách exekúcie, podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách exekúcie, ako nezákonné zrušil. Poukázal na § 197 ods. 1 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Namietal, že predmetná exekúcia nebola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd v predmetnom konaní vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví, ak ju vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú z dôvodu, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Oprávnený uviedol, že poukázanie súdu v odôvodnení zároveň aj na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Ex. poriadku je vzhľadom na rozhodnutie súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú nepochopiteľné, bezdôvodné a v rozpore so samotným výrokom súdu. V prípade vyhlásenia exekúcie súdom za neprípustnú, nie je možné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a zaviazať oprávneného na úhradu trov exekučného konania. Oprávnený mal za to, že uloženie povinnosti oprávnenému nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku nie je dôvodné, je nezákonné a v rozpore s výrokom súdu o zastavení exekúcie pre jej neprípustnosť. Oprávnený vylúčil aj možnosť aplikácie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko v exekučnom konaní nedošlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. Mal za to, že v tomto konaní nie je možné aplikovať ustanovenie § 203 Exekučného poriadku a zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného, pretože nedošlo k naplneniu ani jedného z ustanovení § 203 Exekučného poriadku. V prípade, ak došlo k strate spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, súd má možnosť rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., pričom prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správne, a preto ho treba v časti výroku o trovách exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Súd prvého stupňa exekúciu v danej veci zastavil a vyhlásil za neprípustnú z dôvodu, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, nakoľko zanikol bez právneho nástupcu, bez likvidácie, výmazom z obchodného registra, dňa 17.03.2011, ex offo. V tejto časti uznesenie okresného súdu odvolaním napadnuté nebolo, a preto výroky o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení nadobudli dňom 28. decembra 2011 právoplatnosť. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. V zásade trovy exekúcie hradí povinný, v zmysle § 197 ods. 1 Ex. poriadku. V danej veci však povinný zanikol a ku dňu 17.03.2011 bol vymazaný z obchodného registra, stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, a teda nemohol byť zaviazaný na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Zákon č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) výslovne ustanovuje iba dva prípady, v ktorých je možné na zaplatenie trov exekúcie zaviazať oprávneného, a to v § 203 ods. 1 a § 203 ods. 2. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie však prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekučné konanie bolo zastavené, zastavenie zavinil oprávnený a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Ide pritom o procesné zavinenia oprávneného spočívajúce buď v takom porušení procesných predpisov oprávneným, ktoré majú za následok vznik neodôvodnených trov exekúcie, alebo v takom úkone oprávneného, ktorý procesne spôsobí zastavenie exekúcie. Preskúmaním spisu odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zistil, že v danej veci oprávnený preukázateľne nezavinil zastavenie exekúcie, v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, žiadnym svojím úkonom alebo porušením procesných predpisov, keďže exekúcia bola zastavená s odôvodnením, že povinný bol ku dňu 17.03.2011 vymazaný z obchodného registra. Skutočnosť, že takmer po štyroch rokoch od začatia exekučného konania došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného, pretože ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať tento dôvod zastavenia exekúcie. Z tohto dôvodu použitie ustanovenia § 203 ods. 1 Ex. poriadku neprichádza do úvahy. V danej veci okresný súd postupoval správne, keď povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi uložil oprávnenému, v zmysle § 203 ods. 2 Ex. poriadku. Avšak aj vzhľadom na odvolaciu námietku oprávneného, že nie je možné zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku a následne rozhodnúť o náhrade trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Ex. poriadku, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že považuje rozhodnutie prvostupňového súdu o zastavení predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku za nejasné a v súvislosti s následným použitím § 203 ods. 2 Ex. poriadku za nesprávne. Nič na tejto skutočnosti nemení ani fakt, že okresný súd v napadnutom rozhodnutí citoval aj § 57 ods. 1 písm. h) Ex. poriadku, keďže v konečnom dôsledku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak bol povinný zrušený bez likvidácie, z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (ako tomu bolo v tomto prípade), prichádza do úvahy jedine zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku, z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Tento záver je aj v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 M Cdo 10/2011, zo dňa 24.11.2011. V danej veci dôvod zastavenia exekúcie spočíval v § 57 ods. 1 písm. h) Ex. poriadku, v zmysle ktorého mal aj okresný súd správne rozhodnúť o zastavení exekúcie a v súvislosti s tým bolo správne o trovách exekúcie rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Ex. poriadku, v zmysle ktorého hradí trovy exekúcie oprávnený. Odvolací súd sa tiež stotožnil s výškou priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi, a to v sume 39,39 eur, pričom zároveň udáva, že výšku okresným súdom priznaných trov exekúcie oprávnený vo svojom odvolaní ani nenamietal. V súvislosti s podrobným rozpisom výšky priznaných trov exekúcie, ako aj dôvodmi nepriznania časovej odmeny za vyúčtovanie a odoslanie spisu a nepriznania hotových výdavkov za archiváciu spisu, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa v tejto časti, s ktorým sa stotožňuje. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie, potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch udáva, že toto uznesenie prijal jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.