Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23CoE/86/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607205440 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:4607205440.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému: BLANAZ s.r.o., Partizánske, Malé Bielice 62, IČO: 36 323 161, pre vymoženie 3.925,31 Eur s prísl. o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č.k. 4Er/1727/2008-14 zo dňa 09.01.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov exekúcie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a vyhlásil ju za neprípustnú. Súčasne uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Milanovi Somikovi, náhradníkovi povereného súdneho exekútora, so sídlom v Martine, Jilemnického 12, trovy exekúcie v sume 51,77 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g), písm. h), § 196, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 2 Ex. por., § 103, § 107 ods. 4 O.s.p., ako aj na príslušné ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z.z. účinnej do 30.4.2008, v znení vyhlášky č. 569/2008 Z.z. V uznesení ďalej uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 17.05.2007 (správne má byť zo dňa 09.05.2007) domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie 118.254 Sk (3.925,31 Eur) na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, zo dňa 26.01.2007, č. 700-1510010807-GC04/07, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2007 a vykonateľnosť dňa 19.03.2007. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 29.05.2007 JUDr. Dušana Mrenicu, súdneho exekútora so sídlom vo Zvolene. Súdu je z jeho činnosti známe, že náhradníkom po poverenom súdnom exekútorovi je Mgr. Milan Somik, súdny exekútor so sídlom v Martine. Súd z podnetu súdneho exekútora zo dňa 02.11.2011 a z výpisu z obchodného registra zistil, že povinný dňa 17.03.2011 zanikol výmazom z obchodného registra ex offo, po jeho zrušení uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28CbR/334/2009-25 zo dňa 20.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2011, a to bez likvidácie. Súdny exekútor doručil súdu zároveň aj vyúčtovanie trov exekúcie. Trovy exekúcie si uplatnil v sume 67,04 Eur a pozostávajú z časovej odmeny za 3 hodiny účelne vynaložené na exekúciu v sume 19,92 Eur, z paušálnej odmeny za 5 úkonov exekučnej činnosti v sume 16,60 Eur, z náhrady hotových výdavkov v sume 23,22 Eur a z dane z pridanej hodnoty v sume 7,30 Eur. Súd preskúmal vyúčtovanie trov exekúcie a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nasledovne: 1/ časovú odmenu podľa § 14 ods. 2 vyhl. vo výške 6,64 Eur za každú začatú hodinu za 2 začaté hodiny exekučnej činnosti pri vykonávaní úkonov: prijatie návrhu, výzva povinnému na súčinnosť, v sume 6,64 Eur za každú začatú hodinu SPOLU ........ 13,28 Eur. 2/ paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 3 vyhl. vo výške 3,32 Eur za každý jeden úkon exekučnej činnosti za 5 úkonov (získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie príkazu na vykonanie exekúcie, doručenie exekučného príkazu) SPOLU ........ 16,60 Eur 3/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhl. vo výške 13,26 Eur (poštovné) 4/ daň z pridanej hodnoty z priznanej odmeny a náhrad (§ 196 Ex. por. v znení účinnom od 1.1.2012), t.j. 20% zo základu 43,14 Eur v sume 8,63 Eur. SPOLU ........ 51,77 Eur Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vyúčtovanie a odoslanie spisu, pretože v danom prípade ide o administratívnu činnosť podľa § 25 citovanej vyhlášky, náhrada za ktorú je zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Ďalej súd nepriznal náhradu hotových výdavkov v sume 9,96 Eur za archiváciu spisu, a to jednak z toho dôvodu, že vynaloženie tejto sumy nemal za preukázané, a jednak z toho dôvodu, že nejde o hotové výdavky, ktoré bezprostredne súvisia s výkonom exekučnej činnosti v tejto veci. Archivácia spisu je povinnosť, ktorá vyplýva pre súdneho exekútora z ustanovenia § 210 Ex. por. a je administratívnou činnosťou, nie činnosťou exekučnou. Preto je náhrada za archiváciu spisu zahrnutá v odmene súdneho exekútora (§ 25 citovanej vyhlášky). S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Ex. por. k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, pretože niet majetku povinného, z ktorého by bolo možné uhradiť trovy exekúcie (povinný zanikol bez právneho nástupcu, bez likvidácie) a povinnému, ktorý zanikol, nie je možné ukladať rozhodnutím povinnosti. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený v časti výroku o náhrade trov exekúcie, pričom bol toho názoru, že uloženie povinnosti oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Ex. por. v danom exekučnom konaní nie je dôvodné, je nezákonné a v rozpore s rozhodnutím súdu o spôsobe zastavenia exekúcie. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že v danom exekučnom konaní súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. a nie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. Uvedená exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú z dôvodu, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a to je dôvod, pre ktorý nie je možné exekúciu vykonať. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení poukázal aj na ust. § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., čo je podľa oprávneného vzhľadom na rozhodnutie súdu o vyhlásení exekúciu za neprípustnú nepochopiteľné a v rozpore so samotným výrokom súdu. Ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, nie je možné aplikovať ust. § 203 ods. 2 Ex. por. a zaviazať oprávneného na úhradu trov exekučného konania. Ďalej uviedol, že k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného, pričom tento v čase podania návrhu na exekúciu nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Záverom dodal, že v tomto prípade nie je možné aplikovať ust. § 203 ods. 1 a 3 Ex. por. a zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie, pretože nedošlo k naplneniu ani jedného z uvedených ustanovení. V prípade, ak došlo k strate spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, súd má možnosť rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov exekúcie, pričom poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. III ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 51,77 Eur, zrušil. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného písomne podané nebolo. Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené oprávneným a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné: Uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými súd prvého stupňa exekúciu zastavil a vyhlásil za neprípustnú, odvolaním napadnuté neboli, a preto zostali v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) a písm. h) Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 200 ods. 2 Ex. por. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Ex. por. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 17.05.2007 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 118.254,- Sk (3.925,31Eur) s prísl., na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, č.k. 700-1510010807-GC04/07 zo dňa 26.01.2007. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 29.05.2007. Zo spisového materiálu odvolací súd zároveň zistil, že dňa 14.11.2011 bolo súdu prvého stupňa doručené oznámenie súdneho exekútora o zániku povinného a jeho výmaze z obchodného registra spolu s vyčíslenými trovami exekúcie, ktoré si súdny exekútor uplatnil vo výške 67,04 Eur. Z výpisu z obchodného registra má odvolací súd za preukázané, že Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28CbR/334/2009-25 zo dňa 20.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2011, súd zrušil povinného bez likvidácie. Dňa 17.03.2011 bola spoločnosť ex offo vymazaná z obchodného registra a ako právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu, čím stratila spôsobilosť byť účastníkom konania. Súd prvého stupňa následne uznesením č.k. 4Er/1727/2008-14 zo dňa 09.01.2012 zastavil exekúciu, vyhlásil ju za neprípustnú a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,77 Eur. Odvolací súd konštatuje, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011) sa súd prvého stupňa sa v posudzovanej veci zaoberal otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Ex. por. a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Ex. por., o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Ex. por., v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že v posudzovanej veci súd prvého stupňa dostatočným spôsobom preskúmal dôvod zrušenia a následného zániku povinného ako obchodnej spoločnosti, a teda či v danom prípade neprichádzalo do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uvedená skutočnosť má následne priamu spojitosť s rozhodovaním o náhrade trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Ex. por.. Záver súdu prvého stupňa, ktorým ustálil dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. l písm. h/ Ex. por. a rozhodol o náhrade trov exekúcie tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie preto treba považovať za súčasného stavu veci za správny. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.