Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/24/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200295 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hrnčárová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:6012200295.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Hrnčárovej a JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Eleny Zaťkovej v právnej veci žalobcu: JMD Trade, s.r.o., Centrum II. 80/19, Dubnica nad Váhom, právne zast. JUDr. Milošom Mojtom, advokátom, Odbojárov 223/12, Nemšová proti žalovanému: Hlavný banský úrad, Kammerhofská 25, Banská Štiavnica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 216-383/2012 zo dňa 07.02.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. 216-383/2012 zo dňa 07.02.2012 a rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi č. 850-3166/2011 zo dňa 31.10.2011 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ O.s.p. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi iné trovy v sume 66,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu v sume 218,69 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.02.2012, ale aj prvostupňového rozhodnutia zo dňa 31.10.2011, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty 18.000,- eur podľa § 44 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon). Prvostupňový orgán dňa 19.04.2011 zistil, že na pozemku EKN 2/801 v kat.úz. Pruské sa vykonávali terénne a zemné práce, ale konateľ žalobcu D.. K. P., tiež aj spoluvlastník uvedeného pozemku uviedol, že sa vykonávalo čistenie pozemku na výzvu obce, čo znova potvrdil aj dňa 29.04.2011. Opakovaná kontrola bola vykonaná dňa 31.05.2011, kde bolo konštatované, že sa v terénnych prácach pokračuje a tento stav podľa prvostupňového orgánu bol zistený aj pri obhliadke dňa 09.06.2011. Prvostupňový orgán konštatoval získavanie nerastu a dobývanie nevyhradeného ložiska štrkopieskov bez platného povolenia s ohrozením bezpečnosti a zdravia pri práci, čím mal porušiť § 4a a § 19 ods. 1 zákona. Ďalšia obhliadka 26.07.2011 bola ukončená so záverom, že ťažba pokračovala aj po 28.06.2011, kedy bolo vydané rozhodnutie o zastavení činnosti. Odvolací orgán sa nezaoberal všetkými námietkami napr. prečo nebola pokuta uložená objednávateľovi prác. Vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav, keď nebolo zistené ako dochádza k ohrozeniu bezpečnosti a zdravia pri práci, ako došlo k porušeniu ust. § 19 ods. 1 zákona, nebolo preukázané, že ťažba pokračovala po vydaní rozhodnutia o zastavení činnosti a aké množstvo sa vyťažilo, pretože uvádzané množstvo 23 až 27 tis. m2 sa technicky nedalo vyťažiť. Napáda rozhodnutie aj z dôvodu, že výška sankcie nebola zdôvodnená, rozhodnutie postráda správnu úvahu a nebol dodržaný postup podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok). Poukázal na rozdielne posudzovanie obdobných prípadov napr. Agrofarma s.r.o. Červený Kameň, ktorá ťažila v rozpore s rozhodnutím Obvodného banského úradu Prievidza a nebola jej uložená sankcia. Činnosť žalobcu bola zameraná na odstránenie odpadov a nie získavanie nerastu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. Trval na tom, že bolo zistené a zadokumentované, že žalobca bez oprávnenia, povolenia alebo súhlasu vykonával činnosť podľa zákona a uloženie pokuty bolo v súlade s ust. § 44 ods. 2 zákona. Je nedostatočné, ak žalobca zdôvodňuje svoju činnosť objednávkou prác vlastníka pozemku, pričom v činnosti pokračoval aj po upozornení prvostupňovým orgánom, že koná v rozpore so zákonom. Poukázal na opakovanú kontrolnú činnosť prvostupňového orgánu, pri ktorej bolo zistené porušenie zákona žalobcom. K námietke žalobcu o neposudzovaní skutkovo zhodných prípadov rovnako uviedol, že v prípade Agrofarmy s.r.o. Červený Kameň sa podnet porušenie zákona uzavrel ako neopodstatnený. V priebehu správneho konania žalobca nepreukázal oprávnenie, povolenie alebo súhlas na vykonávanie činnosti podľa zákona, hoci dokázateľne získaval štrk, prírodne nahromadený, upravoval ho, odvážal a to v období od apríla do júla 2011 (čo v žalobe v podstate ani nepopiera). Žalobca takto konal, hoci už 29.04.2011 bol upozornený, že koná v rozpore so zákonom. Žalovaný poukázal na to, že nelegálna činnosť ohrozuje bezpečnosť a zdravie pri práci, takže námietku žalobcu o tom, že to nebolo preukázané, považuje za nedôvodnú. Žalobca nesprávne vychádza z toho, že uloženie pokuty sa vzťahuje na obdobie po zastavení ťažby po 28.06.2011, čo nebolo preukázané, pretože uloženie pokuty podľa § 74 ods. 2 zákona predpokladá, že činnosť bola vykonávaná, ako to bolo u žalobcu preukázané. Odhad množstva vyťaženého nerastu nie je podstatným pri uložení pokuty, podstatné je vykonávanie činnosti. Žalobca vo vyjadrení k stanovisku žalovaného k žalobe uviedol, že vo veci nebol spoľahlivo zistený skutkový stav. Žalobca upravoval pozemok, kde bola neriadená skládka odpadu, tento vyvážal a preto do množstva údajne vyťaženého štrku je zahrnutý aj odpad. Výšku pokuty nemôže žalovaný zdôvodňovať porušením aj iných zákonov, ktoré nespadajú pod banskú správu. Pre uloženie pokuty je rozhodujúci stav do jej uloženia a nemôže žalovaný argumentovať, že v lokalite sa opäť ťaží. Žalobca vykonáva práce v súlade s rozhodnutím obce Pruské, ale za stav v lokalite nezodpovedá výlučne on. Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom a podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ O.s.p. ho zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 2 písm. b/ - h/ zákona č. 51/1988 Zb. v platnom znení banskou činnosťou sa podľa tohto zákona rozumie: b) otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk, c) zriaďovanie, zabezpečovanie a likvidácia banských diel a lomov, d) úprava a zušľachťovanie nerastov vykonávané v súvislosti s ich dobývaním, e) zriaďovanie a prevádzka odvalov, výsypiek a odkalísk pri činnostiach uvedených v písmenách a) až d), f) osobitné zásahy do zemskej kôry, g) zabezpečovanie a likvidácia starých banských diel, h) sprístupňovanie banských diel a starých banských diel pre múzejné a iné účely a práce na ich udržiavaní v bezpečnom stave. Podľa § 3 písm. a/ zák.č. 51/1988 Zb. v platnom znení činnosťou vykonávanou banským spôsobom sa podľa tohto zákona rozumie dobývanie ložísk nevyhradených nerastov vrátane úpravy a zušľachťovania nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, zabezpečovanie a likvidácia banských diel a lomov, ako aj vyhľadávanie a ložiskový geologický prieskum nevyhradených nerastov. Podľa § 4a ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. v platnom znení banskú činnosť uvedenú v § 2 písm. b) až h) a činnosť vykonávanú banským spôsobom, uvedenú v § 3 písm. a) s výnimkou ložiskového geologického prieskumu nevyhradených nerastov možno vykonávať len na základe oprávnenia vydaného rozhodnutím obvodného banského úradu (ďalej len "banské oprávnenie"). Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. v platnom znení hlavný banský úrad a obvodné banské úrady sú oprávnené uložiť pokutu od 50 000,- Sk až do 1 000 000,- Sk fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, alebo právnickej osobe, ktorá bez platného oprávnenia, povolenia alebo súhlasu vykonávala alebo vykonáva činnosť podľa tohto zákona. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.02.2012, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi podľa § 44 ods. 2 zákona. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že prvostupňový orgán vykonal dňa 19.04.2011 kontrolu a zistil, že na mieste sa nachádza bager a mobilné triediace zariadenie a konateľ žalobcu sa vyjadril, že sa vykonáva iba čistenie pozemkov, ktorých je on spoluvlastníkom, ale nemal povolenie ani na túto činnosť. Dňa 29.04.2011 bol konateľ žalobcu upozornený, že dobývanie ložísk nevyhradených nerastov možno vykonávať len v súlade s banskými predpismi. Dňa 31.05.2011 pri opakovanej kontrole bolo zistené, že nelegálne dobývanie nevyhradeného ložiska pokračuje ďalej, na mieste ťažby sa nachádzali mechanizmy bager, nakladač, mobilná triediaca linka a 4 nákladné autá, ktoré odvážali vyťažený materiál. Dňa 09.06.2011 bola vykonaná obhliadka, kde bolo zistené, že žalobca bez banského oprávnenia a bez platného povolenia na dobývanie dobýva z nevyhradeného ložiska štrkopiesky a následne dňa 28.06.2011 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č. 850-1841/2011 o zastavení činnosti vykonávanej banským spôsobom, ktoré sa stalo právoplatné dňa 23.07.2011. Dňa 22.07.2011 bolo začaté správne konanie o uložení pokuty, kde sa žalobca vyjadril, že vykonával len terénne úpravy smetiska na objednávku majiteľa pozemku a že v júli 2011 tieto práce prerušil. Na ďalšej kontrole dňa 26.07.2011 sa zistilo, že dobývanie sa nevykonáva, ale pri porovnaní stavu so stavom pri poslednej kontrole bolo zistené, že v ťažbe sa pokračovalo aj po rozhodnutí o zastavení činnosti. Prvostupňový orgán rozhodol o uložení pokuty a v odvolacom konaní žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa názoru krajského súdu vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav, pričom zápisy z kontrol, fotodokumentácia a zdokumentovanie podkladov na USB kľúči jednoznačne preukazujú, že žalobca dobýval nerast z nevyhradeného ložiska štrkopieskov najmenej od 19.04.2011 do júla 2011. Žalobca na túto činnosť nemal žiadne oprávnenie, povolenie alebo súhlas a tieto skutočnosti nie sú medzi účastníkmi ani sporné. Žalobca sa síce bránil, že najmä vykonával terénne práce pri čistení pozemku od odpadkov na objednávku vlastníka pozemku (medzi nimi ide o personálne prepojenie, konateľ žalobcu je spoluvlastník pozemku), ale ani v tejto činnosti nemal súhlas príslušného orgánu. Pripojil do spisu rozhodnutie Obce Pruské zo dňa 16.01.2012 o povolení terénnych úprav na pozemku spojených s odstránením nelegálnej skládky, avšak toto rozhodnutie nemožno vzťahovať na práce v roku 2011. V žalobe i na pojednávaní dňa 27.11.2012 žalobca v podstate priznal výkon prác v rozpore so zákonom, pričom nie je podstatné aké množstvo nerastu vyťažil a potvrdzuje to aj rozhodnutie prvostupňového orgánu o zastavení činnosti vykonávanej banským spôsobom zo dňa 28.06.2011, voči ktorému sa žalobca neodvolal, čím potvrdil, že štrk nepovoleným spôsobom od 19.04.2011 ťažil. Dôvodne postupoval prvostupňový orgán, keď začal voči žalobcovi konanie o uložení pokuty podľa § 44 ods. 2 zákona, ale krajský súd z úradnej povinnosti pre nepreskúmateľnosť a vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, musel napadnuté rozhodnutie zrušiť. Dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav dáva predpoklady v danom prípade pre rozhodnutie o pokute, pričom charakter tohto rozhodnutia má povahu administratívneho trestania, ide o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (opomenutie). Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené sankcie je vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu. Z toho je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku, pričom zákonná úprava je jednoznačná pri označovaní trestného činu, u priestupkov je obdobná právna úprava. Široká oblasť iných správnych deliktov však jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá, len odkazuje na ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním, v rozhodnutí je nevyhnutné vymedziť presne za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, aby sa vylúčil dvojitý postih pre rovnaký skutok, pre prekážku litispendencie, prekážku res iudicata. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníka konania a len výrok rozhodnutia je vynutiteľný exekúciou. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku rozhodnutia, podstatne poruší ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia. V zmysle § 46 zákona na konanie o sankciách (§ 44) sa vzťahuje Správny poriadok a pre prípad nedostatku špeciálnej zákonnej úpravy sankcionovanie je potrebné posúdiť analogicky podľa § 12 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. v platnom znení. Krajský súd z napadnutých rozhodnutí zistil ex offo, keďže žalobca to nenamietal, že tak prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutia nie sú v súlade s ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku, pretože neobsahujú vôbec výrok rozhodnutia, ale len uloženie pokuty a označenie právneho predpisu, podľa ktorého bola pokuta uložená. Podľa názoru krajského súdu rozhodnutia sú nepreskúmateľné a ide o takú vadu v konaní správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutí. Okrem toho možno konštatovať, že zdôvodnenie výšky pokuty je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže v prvostupňovom rozhodnutí sa konštatuje len prihliadnutie na pokračovaní v nepovolenom dobývaní štrku a v druhostupňovom rozhodnutí sa žalovaný tomu osobitne nevenuje. Napriek spoľahlivo zistenému skutkovému stavu vo veci krajský súd zistil uvedené vady - rozhodnutie bez výroku o skutku a nedostatočne zdôvodnená výška pokuty (§ 44 ods. 9 zákona) a preto napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil na ďalšie konanie, pričom právny názor súdu je pre žalovaného záväzný (§ 250j ods. 7 O.s.p.). Námietka žalobcu o rozdielnej praxi správnych orgánov v obdobných veciach nemá sama o sebe vplyv na zákonnosť rozhodnutia, keďže v konaní podľa piatej časti O.s.p. nie je súd nadriadeným orgánom správnych orgánov ani zjednocovateľom rozdielnych názorov. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta tretia O.s.p., keď priznal žalobcovi len sčasti náhradu trov. Náhradu trov za súdny poplatok mu priznal celú, ale za právne zastúpenie len vo výške 50%. Náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva: prevzatie a príprava zastúpenia vrátene prvej porady s klientom (10.04.2012) 127,15 eura, vypracovanie žaloby 127,15 eura, účasť na pojednávaní vo veci (27.11.2012) 127,15 eura. V zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné predstavuje jednu stotinu výpočtového základu čo predstavuje čiastku 7,63 eura/úkon právnej služby poskytnutý v roku 2012, spolu 30,52 eura (4 x 7,63 eura). V zmysle § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. náhrada za stratu času je určená vo výške 1/60 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu, čo predstavuje sumu 25,42 eura (dňa 27.11.2012 odchod z Nemšovej a príchod do Trenčíne - 1 polhodina t.j. 12,71 eura, dňa 27.11.2012 odchod z Trenčína a príchod do Nemšovej - 1 polhodina t.j. 12,71 eura). Spolu 437,39 eura a priznaná je polovica t.j. 218,69 eura. Právny zástupca si vo vyčíslení uplatnil náhradu aj za úkon stanovisko k vyjadreniu žalovaného, lenže tento úkon súd neuznal, pretože ho nevyzval na písomné stanovisko. Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd znížil náhradu trov konštatuje v tom, že žaloba bola podaná z iných dôvodov, než pre ktoré súd napadnuté rozhodnutie zrušil (procesné pochybenie žalobca nenamietal). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.