Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19CoE/75/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7906215302 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:7906215302.1 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35937874, proti povinnému TINGO s.r.o., Považská 8/1984, Nové Mesto nad Váhom, o vymoženie 70,37 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28. februára 2012, č.k. 2Er/162/2008-21 takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu v zmysle 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na § 107 ods. 4 O.s.p. a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení uznesenia poukázal na skutočnosť, že povinný bol dňa 22.05.2009 ex offo vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Týmto dňom zanikla jeho spôsobilosť byť účastníkom konania. Čo sa týka trov exekúcie okresný súd uviedol, že v danom prípade sa podľa § 36 Exekučného poriadku exekučné konanie začalo dňa 23.11.2006 a k výmazu povinného z obchodného registra došlo dňa 22.05.2009. Nebolo teda možné od oprávneného očakávať, že mohol predvídať zánik povinného, ani predpokladať, že počas tejto doby nebude jeho pohľadávka vymožená. Nejedná sa ani o prípad, že by exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, keďže z pripojeného exekučného spisu EX 1418/2006 nevyplynula nemajetnosť povinného. Nemajetnosť povinného nevyplýva ani z výpisu z obchodného registra. Oprávnený taktiež nezavinil zastavenie predmetnej exekúcie, nakoľko za zavinenie je možné považovať iba zavinenie v procesnom význame zodpovednosti Nakoľko v danom prípade nejde ani o jeden zo zákonných dôvodov, aby trovy zastavenej exekúcie znášal oprávnený, okresný súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Poukázal pri tom aj na unesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 256/2008 zo dňa 07.08.2008, ktoré vychádza z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor JUDr Ing. Karol Mihal. Okresnému súdu vyčítal, že postupoval v rozpore s princípmi, na základe ktorých je založené občianske súdne konanie a svojim rozhodnutím odňal súdnemu exekútorovi právo garantované Ústavou SR. Okresný súd nesprávne posúdil vec, čím omylom súdu pri aplikácii práva nebol dostatočne zistený skutkový stav. Nesprávne vyhodnotil dôvody zastavenia exekúcie a tým aj nesprávne rozhodol o trovách exekúcie, nakoľko Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov exekučného konania, ak povinný zanikne, preto bolo potrebné použiť analógiu najbližšieho ustanovenia, ktorým je § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v nadväznosti na zákonný nárok exekútora, ako účastníka exekučného konania na trovy exekúcie vyplývajúci z ust. § 196, §199 a §200 ods.1,2 Exekučného poriadku. Exekúciu bol preto exekučný súd povinný zastaviť podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku a úhradou trov exekúcie zaviazať oprávneného v nadväznosti na znenie § 203 ods. 2 v spojení s § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Okresnému súdu ďalej vyčítal, že zastavil exekúciu predčasne, nakoľko konanie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku predpokladá pred zastavením exekúcie najskôr rozhodnúť o vyhlásení exekúcie za neprípustnú. Vyslovil presvedčenie, že súdny exekútor nie je podnikateľom. Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§2 ods. 1 Exekučného poriadku). Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku). V zmysle § 96 ods. 1 Exekučného poriadku exekútorovi patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, pričom súd je vždy povinný rozhodnúť o trovách exekútora. Nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho Ústavou SR garantovaného práva, a to porušenie čl. 20 Ústavy SR. Poukázal pri tom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 173/06-28 zo dňa 04.10.2007. S/dny exekútor ďalej namietal, že trovy nepredstavuje len odmena za vykonanú prácu (odmena exekútora), ale aj náhrada hotových výdavkov, ktoré exekútor vynaložil zo svojho majetku na základe „objedanej“ služby oprávneným. Exekútor si nevyberá, či exekúciu vykonávať bude alebo nie. V prípade, že oprávnený navrhne vykonať exekúciu a v návrhu označí konkrétneho exekútora, exekútor nemá možnosť odmietnuť takto podaný návrh. Okresnému súdu ďalej vyčítal, že nerešpektoval právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v náleze č. II ÚS 49/06 zo dňa 14.09.2006, keď nepoužil analógiu v podobných prípadoch v druhovo rovnakej veci, čoho dôkazom je skutočnosť, že exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a nie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, resp. podľa § 57 ods. 2 v spojení s § 58 ods. 1 exekučného poriadku v nadväznosti na § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, pretože v dobe rozhodovania existoval ešte jeden účastník exekúcie ( oprávnený), ktorý mohol (má) uhradiť trovy exekúcie a Exekučný poriadok neobsahoval a neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by súd mohol zastaviť exekúciu len preto, že zanikol povinný, resp. podľa ktorého exekučný súd mohol nepriznať trovy exekúcie, keď tento zákonný nárok má exekútor zo znenia § 196, § 199 a § 200 Exekučného poriadku. Za nerelevantné odôvodnenie nepriznania trov exekúcie považoval aj poukazovanie na rozhodnutie ESĽP - Van der Mussele proti Belgicku, ktoré sa tejto veci absolútne netýka. Uviedol, že profesia súdneho exekútora so sebou prináša aj riziko nezaplatenia odmeny a hotových výdavkov, avšak to len v prípade zániku oboch účastníkov exekučného konania - oprávneného i povinného, inak platí vždy zákonná úprava ustanovená v § 196, §199 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, v konania začatých po 01.09.2005 aj z ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súdny exekútor žiadal, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň dal do pozornosti nové znenie § 196 Exekučného poriadku účinné od 01.01.2012. Vyjadrenie k odvolaniu súdneho exekútora písomne podané nebolo. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť okresného súdu na ďalšie konanie. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi dňa 23.11.2006, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 70,37 eur, a to na poklade exekučného titulu - platobného výmeru Spoločnej zdravotnej poisťovne č. 04-90/03868-4 zo dňa 21.06.2004. Zo spisového materiálu, ako aj z výpisu z obchodného registra krajský súd zistil, že povinný bol v priebehu exekučného konania dňa 22.05.2009 ex offo vymazaný z obchodného registra. Ako právnická osoba zanikol bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Krajský súd, prehodnotiac predchádzajúci právny názor v dôsledku aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011), konštatuje, že v posudzovanej veci sa bolo potrebné zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený. Krajský súd na základe vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že v posudzovanej veci okresný súd dostatočne nepreskúmal dôvod zrušenia a následného zániku povinného ako obchodnej spoločnosti, a teda či v danom prípade neprichádzalo do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uvedená skutočnosť má následne priamu spojitosť s rozhodovaním o náhrade trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Záver okresného súdu, ktorým ustálil dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na§ 107 O.s.p. a rozhodol o náhrade trov exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, preto treba považovať za súčasného stavu veci, keď súd nepreskúmal dôvody, pre ktoré došlo k zrušeniu povinného a následne k jeho výmazu z obchodného registra, za predčasné. Preto nemožno rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie považovať za správne. S poukazom na uvedené krajský súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní okresný súd s prihliadnutím na uvedený právny názor preskúma dôvody výmazu povinného z obchodného registra a v spojitosti s výsledkami tohto zisťovania opätovne rozhodne o náhrade účelne vynaložených trov exekúcie. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .