KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Trenčín9. 9. 2013plný text

Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/89/2013 z 9. 9. 2013

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. februára 2015, sp. zn. 1Sžr/205/2013, ECLI:SK:NSSR:2015:3013200435.1 (09. 02. 2015). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trenčín z 9. septembra 2013, sp. zn. 13S/89/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3013200435.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/89/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200435
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3013200435.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobkyne D. D., bytom V. XX, práv. zast. Mgr. Vladimírom
Karáskom, advokátom so sídlom Považská Bystrica, Stred 60/55 proti žalovanej Správe katastra
Považská Bystrica so sídlom Partizánska 7, Považská Bystrica, za účasti Q. Q., bytom S. C., F. XXX/XX,
zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Plačko s.r.o. so sídlom Považská Bystrica, Námestie
Andreja Hlinku 29/34, IČO: 47241411o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. N. zo dňa 9.
apríla 2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zrušenia v záhlaví tohto uznesenia označeného rozhodnutia
žalovanej, ktorým žalovaná podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona povolila vklad vlastníckeho práva
v katastrálnom území S. C. k nehnuteľnostiam popísaným v napadnutom rozhodnutí v prospech Q. Q.,
bytom S. Bystrica, F. XXX/XX na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcou D. D., bytom V.
XX a kupujúcim Q. Q., bytom S. C., F. XXX/XX.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, ktorú si súd od nej vyžiadal, oznámila tunajšiemu krajskému súdu,
že dňa 24. júna 2013 bol žalovanej doručený návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností,
prijatý v rámci registra „Z“ pod č. Z XXXX/XXXX, prílohou ktorého bola dohoda o odstúpení od kúpnych
zmlúv uzavretá medzi žalobkyňou, obchodnou spoločnosťou ALONEX, s.r.o. (v mene ktorých dohodu
o odstúpení od kúpnych zmlúv podpísala B. Q., bytom S. C., F. XXX/XX - 3) a Q. Q.. Dňa 11. júla 2013
vykonala žalovaná zápis záznamom na základe dohody o odstúpení od kúpnych
zmlúv, a teda vyznačila v katastrálnom operáte (na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. S. C.) stav pred
právnym úkonom - kúpnou zmluvou (vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností je žalobkyňa), nakoľko
odstúpenie od zmluvy je právnym inštitútom, v dôsledku uplatnenia ktorého sa zmluva zrušuje s účinkami
„od začiatku“ (ex tunc). Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ
získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi zmluvy je po zrušení zmluvy taký právny
stav, aký bol pred jej uzatvorením, ako keby k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo a to nielen z hľadiska
obligačných účinkov, ale i účinkov vecno-právnych.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12. augusta 2013 zobrala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu
späť a žiadala konanie zastaviť s odôvodnením, že medzi žalobkyňou a Q. Q. bola uzatvorená dohoda
o odstúpení od kúpnych zmlúv, ktoré boli predmetom napadnutého rozhodnutia žalovanej, a teda i
predmetom správnej žaloby v tomto konaní. Na základe uvedenej dohody o odstúpení od kúpnych zmlúv
došlo k obnoveniu vlastníckeho práva žalobkyne. Žalobkyňa v podaní uviedla, že o uzatvorení dohody
o odstúpení od kúpnych zmlúv nemala žiadnu vedomosť a o jej existencii sa dozvedela až po
podaní tejto dohody do katastra nehnuteľností. Zo samotnej dohody o odstúpení od kúpnych zmlúv, ktorá



tvorila prílohu späťvzatia žalobkyne súd zistil, že v mene žalobkyne a obchodnej spoločnosti ALONEX,
s.r.o. podpísala uvedenú dohodu o odstúpení od kúpnych zmlúv B. Q., bytom S. C., F. XXX/XX - 3.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a, alebo ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa § 250h ods. 2 O.s.p., až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému
medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.

Vzhľadom na späťvzatie žaloby, krajský súd v súlade z dispozitívnym prejavom žalobkyne konanie za
použitia vyššie citovaných ustanovení zákona zastavil.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania, čo je odôvodnené ustanovením § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej
O.s.p., keď krajský súd nezistil zákonné podmienky pre použitie ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p..

Zo zákona nevyplýva jednoznačne, či súd v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby
môže aplikovať ustanovenia upravujúce náhradu trov konania v tretej časti Občianskeho súdneho
poriadku, alebo má aplikovať iba ustanovenie § 250h ods. 2 O.s.p., ktoré nasvedčuje tomu, že bez
zreteľa na ďalšie - v prípade späťvzatia žaloby, treba žalovanému vždy priznať náhradu trov konania,
ktoré vynaložil. Vychádzajúc však z účelu zákonnej úpravy náhrady trov konania, systematickej súvislosti
ako aj z požiadavky ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov (článok 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky) ako aj zo zásady, že všetky štátne orgány
majú ústavou určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s ústavou, pričom zo zásady ústavne
konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak by pri uplatnení štandardných metód
výkladu, prichádzali do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý
zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických, alebo
právnických osôb (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 15/98, III. ÚS 341/07, II.
ÚS 148/06). Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky treba v danom prípade aplikovať
zodpovednosť za procesné zavinenie na zastavení konania v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 veta
druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. (uznesenie NS SR zo dňa 8. februára
2011, sp. zn. 3Sžf/3/2011).
Z ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd zastavuje konanie z dôvodu späťvzatia návrhu,
zaoberá sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania najskôr otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil,
že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie sa pritom posudzuje výlučne z procesného hľadiska, teda
podľa procesného výsledku. Tam, kde zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná druhej
strane náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložil na uplatňovanie, alebo bránenie svojho
práva. Pri späťvzatí žaloby platí, že žalobca nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť návrh, ktorý
bol podaný dôvodne, pre chovanie žalovaného. Aby sa teda pri späťvzatí žaloby nejednalo o zavinenie
žalobcu, musia byť splnené zároveň dve kumulatívne podmienky, a to žaloba musí byť podaná dôvodne
a k späťvzatiu došlo pre chovanie žalovaného. Ak sú teda zároveň splnené obe podmienky - žaloba bola
podaná dôvodne a k späťvzatiu došlo pre chovanie žalovaného, má žalobca právo, aby mu žalovaný
nahradil náklady, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pretože nárok na náhradu trov
konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného práva, ale z práva procesného, na to, či išlo
o dôvodne podanú žalobu, je nutné hľadieť z procesného hľadiska - z hľadiska vzťahu výsledku chovania
žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného
nároku alebo nie, t.j. podstatné je, či žalobcova požiadavka bola v konečnom dôsledku uspokojená.

V posudzovanej veci síce ide o prípad, kedy bola žaloba podaná dôvodne (požiadavka žalobkyne v
konečnom dôsledku bola uspokojená, keď jej vlastníctvo sa obnovilo), avšak samotná žaloba nebola
vzatá späť z dôvodu správania sa žalovanej. Žalovaná sa nijakým spôsobom nezúčastnila na právnom
úkone (dohody o odstúpení od kúpnych zmlúv, ktorej uzatvorenie bolo jediným dôvodom späťvzatia
žaloby), len v rámci svojich právomocí vykonala na jej základe zápis do katastra nehnuteľností ako
jej ukladá zákon. Z uvedeného dôvodu - keďže v danom prípade nie sú splnené obe kumulatívne
podmienky, nebolo možné žalobkyni v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. priznať voči žalovanej



nárok na náhradu trov konania. Nárok žalobkyne na náhradu trov konania nebolo možné
priznať v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. ani voči Q. Q., nakoľko nevystupoval v konaní ako
žalovaný (žalovanou bola len Správa katastra Považská Bystrica).

Q. Q. nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. už len z toho dôvodu, že pre jeho
správanie bola žaloba zo strany žalobkyne zobratá späť, keď sa priamo zúčastnil na právnom úkone
(dohody o odstúpení od kúpnych zmlúv, ktorej uzatvorenie bolo jediným dôvodom späťvzatia žaloby). V
prípade, žeby Q. Q. vystupoval v pozícii žalovaného, bol by naopak povinný v zmysle ust. § 146 ods. 2
veta druhá O.s.p. uhradiť žalobkyni náhradu trov konania.

Žalovanej náhrada trov konania v konaní podľa V. časti O.s.p. nepatrí (§ 250k O.s.p.), preto súd o ich
náhrade nerozhodoval.

Z popísaných dôvodov súd rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne
do vyhotovenia, cestou tunajšieho Krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu súdu
smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 3013200435

  1. 9. 9. 2013Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/89/2013 z 9. 9. 2013 (toto rozhodnutie)potvrdené
  2. 9. 2. 2015Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/205/2013 z 9. 2. 2015