Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 8Cob/72/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105226433 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3105226433.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Natálie Čekanovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Jozefa Meszároša v právnej veci žalobcu J. K., s miestom podnikania X., U. 6, K. republika, N. XXXXXXXX, právne zastúpený Y.. Z. V., advokátom v X., Y. D. XX, K. republika proti žalovanému Y. W., O. 4, B. T. nad P. o zaplatenie 58 640,- Kč s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. apríla 2012, sp. zn. 9Cb 224/2008-109 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol, tak že žalobu o zaplatenie 58 640,- Kč zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu dodať žalovanému tovar (obnosené šatstvo) a na strane druhej povinnosť žalovaného zaplatiť zaň dohodnutú kúpnu cenu. Právomoc slovenských súdov v danej veci konať posúdil podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb., podľa ktorého ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Záväzkový vzťah posúdil v súlade s názorom odvolacieho súdu vysloveného v uznesení Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15.12.2011 č.k. 8Cob/17/2011-125 ako obchodnoprávny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý je s ohľadom na jeho obsah a charakter potrebné posúdiť podľa Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru. Žalobca je občanom Českej republiky, tu vykonáva podnikateľskú činnosť a žalovaný je občan Slovenskej republiky, v čase vzniku záväzkového vzťahu vykonával podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky. V zmysle čl. 1, čl. 4, čl. 7 ods. 2, čl. 14, čl. 30 , čl. 53 Dohovoru došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi účastníkmi. Žalobca si svoju povinnosť z kúpnej zmluvy splnil, keď dodal žalovanému dohodnutý tovar a previedol vlastnícke právo k nemu. Dodanie tovaru, ani výška kúpnej ceny, nebola medzi účastníkmi sporná. Medzi účastníkmi bolo sporné, či došlo alebo nedošlo k úhrade dohodnutej ceny. Z predložených dokladov jednoznačne vyplýva, že žalovaný realizoval celkom štyri čiastkové platby: dňa 16.05.2002 sumu 30 000,- Sk, dňa 04.06.2002 sumu 100 000,- Sk, dňa 02.07.2002 sumu 70 000,- Sk, dňa 30.12.2002 sumu 100 000,- Sk. Celkom tak uhradil sumu 300.000,- Sk. Sporné medzi účastníkmi bolo, za akým účelom boli platby realizované, teda, prečo žalovaný uhradil viac ako mal. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný niektorými platbami splácal pôžičku, ktorú mu poskytol, avšak bolo vyvrátené výsluchom žalovaného a svedka N.. W. G.. Rovnako ani v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 15C/28/2006 nebolo preukázané, že by žalobca pôžičku žalovanému poskytol. Bolo len preukázané, že žalobca dodával žalovanému tovar a z tohto vzťahu sú nevysporiadané platby. V konaní nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi existoval iný obchodný vzťah. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že N.. W. G. nesplnomocnil na preberanie platieb od žalovaného. Bolo preukázané výpoveďou svedka G., že ho žalobca splnomocnil na preberanie platieb od žalovaného z daného záväzkového vzťahu a tento vystavoval žalovanému aj príjmové doklady. To, že bol oprávnený prijímať takéto platby podporne dokazuje i tá skutočnosť, že to bol práve N.. G., ktorý oboch účastníkov zoznámil, o všetkých obchodných kontaktoch účastníkov vedel. Medzi žalovaným a N.. G. neexistoval žiadny obchodný ani iný vzťah, z ktorého by vyplývala povinnosť žalovaného niečo vo vzťahu k tomuto svedkovi platiť. Žalovaný i svedok jednoznačne uviedli, že všetky platby, ktoré boli zahrnuté do príjmových dokladov, boli platbami v prospech žalobcu. Žalovaný konal v dobrej viere, keď kúpnu cenu uhrádzal do rúk N.. W. G. a preto zaplatením kúpnej ceny tejto osobe si svoju povinnosť z kúpnej zmluvy splnil. Ak táto osoba následne peniaze neodovzdala žalobcovi, je potrebné si nárok uplatniť priamo voči N.. G.. Pokiaľ na príjmových pokladničných dokladoch predložených žalovaným neboli uvedené v niektorých prípadoch účely platieb, tak v konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi neboli iné právne vzťahy, z ktorých by mal žalovaný plniť žalobcovi. Tiež nebolo preukázané, že by existovali akékoľvek obchodné vzťahy medzi žalovaným a N.. G., na základe ktorých by mal žalovaný plniť N.. G.. Samotná skutočnosť, že žalovaný zaplatil viac, ako je kúpna cena podľa faktúry č. F2002 bola žalovaným vysvetlená už i pri predchádzajúcom výsluchu, keď uviedol, že dodávanie tovaru zo strany žalobcu malo pokračovať, za poskytnuté peniaze mal žalobca v Holandsku nakupovať tovar. Keďže žalovaný v konaní preukázal, že si svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu v celom rozsahu splnil, návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., úspešnej strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal preto, že ich náhradu nepožadoval. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., pričom dôvodil, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvého stupňa postavil svoje rozhodnutie na závere, že v konaní bolo preukázané, splnenie povinnosti zaplatiť kúpnu cenu žalovaným a to úhradami realizovanými cez N.. W. G., napriek tomu, že je pravdou, že na príjmových pokladničných dokladov predložených žalovaným neboli u niektorých uvedené účely platieb a bolo preukázané, že medzi účastníkmi neexistovali iné obchodné vzťahy, na základe ktorých by mal žalovaný plniť. Za nesporné považoval zistenie, že žalobca dodal žalovanému tovar dňa 25.04.2002 - obnosené odevy o hmotnosti 13 360 kg v cene 158 640,- Kč vyúčtovanej faktúrou č. F2002 splatnou 01.05.2002. Napriek tomu, že žalovaný prostredníctvom N.. G. mu mal uhradiť 200 000,- Sk (približne 137 000,- Kč), žalovaný v decembri 2002 potvrdil zostatok dlhu voči nemu - žalobcovi vo výške 201 500,- Kč. Poukázal na to, že z takto zisteného skutkového stavu vychádzal súd prvého stupňa už v rozhodnutí zo dňa 01.10.2010 č.k. 9Cb/224/2008-109, ktorý bol odvolací súdom zrušený práve z dôvodu, že nedostatočne zistil skutkový stav. V uznesení Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15.10.2011 č.k. 8Cob/17/2011-125 odvolací súd uložil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní vykonať dokazovanie za účelom odstránenia rozporov a nejasnosti v súvislosti s obsahom príjmových dokladov a tvrdení žalovaného o splnení záväzku z predmetnej kúpnej zmluvy. Konkrétne mal zistiť, ako sa žalovaný vo svojom účtovníctve vysporiadal s úhradou faktúry č. F2002, teda či ako a v akej výške zaúčtoval jednotlivé platby na úhradu predmetnej faktúry, keďže samotné príjmové pokladničné doklady predložené žalovaným, bez uvedenia účelu platby a bez preukázania existencie aj iných záväzkových vzťahov. Podľa názoru odvolacieho súdu dovtedy vykonané dôkazy neumožňovali prijať záver o zániku záväzku žalovaného jeho splnením. Právny záver vyslovený odvolacím súdom zaťažil žalovaného dôkazným bremenom predložiť účtovníctvo za rok 2002. Žalovaný predložil len výsledok daňovej kontroly za rok 2002, z ktorého nebolo možné zistiť bližšie skutočnosti týkajúce sa prejednávanej veci. Je teda presvedčený, že nepredložením účtovníctva za rok 2002, žalovaný dôkazné bremeno neuniesol. Napriek tejto skutočnosti súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu splnil a žalobu zamietol. Trval na tom, že on nespnomocnil N.. G. na prebratie kúpnej ceny od žalovaného. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov konania. Zdôraznil, že odvolací súd nezaviazal jeho, žalovaného povinnosťou dôkazného bremena na preukázanie zaplatenia faktúry č. F2002. Toto konštatovanie malo len odporúčací charakter za účelom odstránenia rozporov a nejasností s obsahom príjmových dokladov. On tieto doklady riadne zaúčtoval, žalobca žiadnym spôsobom ich zaúčtovanie nespochybnil, ani nepredložil dôkaz opaku. Zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach, že účastníci uzatvorili riadnu kúpnu zmluvu v ústnej forme, ktorá bola riadne realizovaná a obchodné vzťahy mali pokračovať do budúcna, tiež na tvrdení, že N.. G. splnomocnil na prevzatie kúpnej ceny, čo jednoznačne vyplýva z jeho svedeckej výpovede. Na záver uviedol, že síce príjmové pokladničné doklady neboli riadne vyplnené, avšak odovzdávajúci (žalovaný) a prijímajúci (N.. G. potvrdili výšku platby, ako aj účel vo svojich vyjadreniach pred súdom. L. pokladničné doklady vypĺňal splnomocnenec žalobcu a teda k zmareniu riadnej identifikácie účelu ich vydania došlo najmä zo strany žalobcu, resp. ním poverenej osoby. Poukázal na to, že žalobca opakovane namieta existenciu pôžičky medzi účastníkmi, pričom ignoruje rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 15C/28/2006, ktorý konštatoval, že nie je preukázané poskytnutie pôžičky. Skutočnosť, že nežiadal od žalobcu vrátenie poskytnutej zálohy odôvodil tým, že z počiatku sa nechcel súdiť a následne zistil, že tento nárok je premlčaný a preto ju nevymáhal. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, nie sú dôvody pre zmenu, ani zrušenie napadnutého zhodnutia a že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Predmetom odvolacieho konania je žalobcom uplatnené peňažité plnenie proti žalovanému vo výške 58 640,- Kč s príslušenstvom za dodaný tovar. Žalobca založil dôvody svojho odvolania na tvrdení, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podaného odvolania aj konanie mu predchádzajúce a zistil, že prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu obchodnoprávny vzťah správne právne posúdil. Dokazovanie doplnil v nariadenom rozsahu a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď konštatoval, že žalovaný preukázal splnenie záväzku tak listinnými dôkazmi, aj svedeckou výpoveďou Ing. Kamila Rupčíka. V konaní nebol preukázaný iný právny dôvod, na základe ktorého by žalovaný bol povinný plniť. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní bolo preukázané udelenie splnomocnenia žalobcu svedkovi N.. G. na preberanie kúpnej ceny za dodaný tovar od žalovaného. Táto skutočnosť vyplýva tak z výpovede žalovaného, aj svedka N.. G., ako aj z okolností za ktorých obchodnoprávny vzťah medzi účastníkmi prebiehal, keď to bol práve N.. G., ktorý skontaktoval oboch účastníkov. Za právne významnú považuje odvolací súd aj skutočnosť, že žalobca v tomto konaní, ani v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 15C/28/2006 neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o existencii pôžičky medzi účastníkmi, teda nepreukázal existenciu iného právneho vzťahu, na základe ktorého by žalobca bol oprávnený vymáhať od žalovaného peňažité plnenie v žalovanej výške. Na základe týchto skutočností a dôkazov preto prvostupňový súd správne a v logických súvislostiach uzavrel, že záväzok žalovaného zanikol splnením, nakoľko neexistoval iný právny dôvod, na základe ktorého by bol žalovaný povinný plniť. Pre tento spor nie je relevantné tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa nedomáhal vrátenia finančných prostriedkov zaplatených nad rámec kúpnej ceny. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal tvrdeniami účastníkov a svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil. Napadnutému rozhodnutiu niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Náhradu trov odvolacieho konania úspešnému žalovanému nepriznal, hoci v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. by mu patrila. Žalovaný si však náhradu trov odvolacieho konania nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy trovy nevyplývajú (§ 151 ods. 1,2 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.