Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23CoE/305/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3209201751 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3209201751.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36432105, právne zast. MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36715662, proti povinnej: U. O., bytom W. XXX/XX, N. D. N., t. č. G. XX, Z. N., T. F. o vymoženie 852,46 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 3Er/233/2009-49 zo dňa 7. februára 2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprístupnú a zastavil ju. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Ex. por., § 53 ods. 4 písm. r/, ods. 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky uplatnenej oprávneným, na základe rozhodcovského rozsudku, sp. zn. M1208221 zo dňa 24.04.2009. Právny predchodca oprávneného ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli dňa 09.06.2006 zmluvu o úvere Poštovej banky (vo formulárovej podobe), ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvého stupňa mal na základe uvedeného jednoznačne za preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem zmluvných dojednaní, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Súčasťou zmluvy o úvere Poštovej banky sú aj Obchodné podmienky pre úver, ktoré v článku 9/ Prechodné a záverečné ustanovenia, upravujú rozhodcovskú doložku. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 40. Na jednej strane akceptoval dôležitý záujem štátu na rešpektovaní materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorej prelomenie musí byť výnimočné z pohľadu princípov determinujúcich právny štát a na druhej strane základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce o. i. z Charty základných práv Európskej únie. Tomuto právu zodpovedá povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. V prípade rozhodovania rozhodcom nejde o výkon verejnej moci. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvého stupňa k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný, a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Nakoľko z ustanovenia § 200 ods. 2 Ex. por. nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie jedným rozhodnutím, môže súd rozhodnúť o trovách exekúcie samostatne po vydaní, príp. po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že cieľom úpravy § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré ustanovenie rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoE/18/2010. Pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzatvorená úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt spĺňajúci podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred dňom 01.01.2008 z takto uzavretej úverovej posudzovať podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Pretože v preskúmavanej veci bola úverová zmluva uzavretá dňa 10.10.2005, môže byť právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi posudzovaná len podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Rozpor s týmito zákonmi nebol súdom prvého stupňa v rozhodcovskom rozsudku, ba ani z úverovej zmluvy zistiteľný. V prejednávanej veci sa stal rozsudok rozhodcovského súdu právoplatný a vykonateľný aj z dôvodu, že povinná nepodala ani opravný prostriedok podľa § 3 zákona o rozhodcovskom konaní- žiadosť na preskúmanie rozsudku iným rozhodcom, ani žalobu na súd na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Zásada uvedená v odseku 47 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-40/08 stanovuje hranice pre konanie exekučného súdu bez návrhu, a to práve v neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní je formou mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý možno prirovnať k dovolaniu na najvyšší súd. Aj právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O.s.p., zostáva exekučným titulom v zmysle § 41 Ex. por., pokiaľ nie je na základe podaného dovolania zrušené. To platí aj v prípade, že sa takýmto rozsudkom rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu. Oprávnený poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 18CoE/924/2009, sp. zn. 18CoE/927/2009, sp. zn. 18CoE/954/2009. Súd prvého stupňa napriek tomu, že nenastala ani jedna skutočnosť, uvedená v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, bez ďalšieho konštatoval, že rozsudok sa prieči dobrým mravom, pričom neuviedol, na základe čoho k takému záveru dospel. Oprávnený žiada, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď ustálil, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah. Spotrebiteľské právo totiž patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany, a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Nevyhnutné je preto aspoň rámcovo vymedziť, ktoré podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom dôsledkom toho je, že sú neplatné. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že v posudzovanej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, kde súd prvého stupňa poverením č. 5301 008480 zo dňa 13.08.2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára vykonaním exekúcie na vymoženie 852,46 eur s príslušenstvom, na podklade rozhodcovského rozsudku, sp. zn. M1208221 zo dňa 24.04.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.05.2009 a vykonateľnosť dňa 19.05.2009. Krajský súd v Trenčíne uznesením, č.k. 23CoE/166/2012-38 zo dňa 22.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2012 uznesenie súdu prvého stupňa, č.k. 3Er/233/2009-21 zo dňa 24.04.2012, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že pri zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. je potrebné s účinnosťou od 08.08.2012 v zmysle zákona č. 230/2012 Z. z. podľa § 57 ods. 5 Ex. por. nariadiť pojednávanie. Súd prvého stupňa následne napadnutým uznesením, č.k. 3Er/233/2009-49 zo dňa 07.02.2013 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Ex. por., pričom poukázal na skutočnosť, že ustanovenie § 57 ods. 5 Ex. por. bolo s účinnosťou od 01.01.2013 zrušené, a to zákonom č. 335/2012 Z. z. Odvolací súd poznamenáva, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má v zmysle ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Žalobou podanou na príslušnom súde sa preto účastník rozhodcovského konania môže domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. a/ až j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Vykonateľný tuzemský rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom, v zmysle ktorého exekučný súd už v štádiu preskúmania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a predmetného exekučného titulu rozhodne o tom, či súdneho exekútora poverí na vykonanie exekúcie alebo žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré bolo v preskúmavanej exekučnej veci vydané však samo o sebe ešte neznamená, že súdny exekútor pohľadávku reálne vymôže. Exekučný súd je totiž v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu sa exekučné konanie nachádza. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63 Ex. por. sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tak nie je vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia predpokladov uvedených v § 57 Ex. por. S poukazom na uvedené, je preto zrejmé, že aj po preskúmavaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. so zákonom a poverení súdneho exekútora po tomto preskúmavaní, má exekučný súd právo, a aj povinnosť exekúciu zastaviť, ak sú na to splnené podmienky. Výpočet neprijateľných podmienok (ustanovení v zmluvách) uvedený v § 53 ods. 3 Obč. zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretiu predmetnej zmluvy o úvere navyše nie je taxatívny, a preto sa môže spotrebiteľ domáhať ochrany aj pred inými, než tam uvedenými podmienkami, ktoré je možné považovať za neprijateľné a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To je akási všeobecná (generálna) klauzula, podľa ktorej sa predovšetkým bude posudzovať určitá podmienka, či môže byť neprijateľná. Pokiaľ vo veci vydali rozhodcovský rozsudok rozhodcovia, konajúci na základe rozhodcovskej doložky, ktorej dojednanie je neprimeranou podmienkou, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.