Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23CoE/402/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211203167 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3211203167.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, pobočka Topoľčany, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 2269/18, Topoľčany, proti povinnému: B.. G. L., so sídlom M. XXX/XX, D. R., Správca konkurznej podstaty úpadcu G. Q. - R. v konkurze, s miestom podnikania N. XXX, IČO: 34480684, o vymoženie 1.687,15 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 4Er/949/2011-17 zo dňa 11. septembra 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Soni Stodolovej trovy exekúcie vo výške 78,11 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, pričom uviedol, že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie vyhlásením konkurzu na majetok povinného, teda ex offo zo zákona v zmysle ustanovenia § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Rozhodnutie odôvodnil § 196, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 3 Ex. por., ako aj vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnej exekútorke priznal minimálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 33,19 eur, náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. vo výške 31,90 eur (za poštovné) a DPH z odmeny a hotových výdavkov (65,09 eur), t. j. vo výške 13,02 eur. Súd prvého stupňa nepriznal súdnej exekútorke sumu 33,20 eur ako odmenu za 10 x doručenie príkazu na začatie exekúcie, nakoľko v danom prípade sa jedná o doručenie jedného príkazu na začatie exekúcie, nie za každé jeho doručovanie. V prípade odmeny tak dospel k záveru, že súdnej exekútorke patrí odmena v minimálnej výške 33,19 eur, keďže počet úkonov ustálil na 6, t. j. 6 x 3,32 eur, čo predstavuje sumu 19,92 eur. Z nepriznanej odmeny nemohol priznať ani DPH vo výške 4,06 eur. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa priznal súdnej exekútorke trovy exekúcie v celkovej výške 78,11 eur, na náhradu ktorých v zmysle ustanovenia § 203 ods. 3 Ex. por. zaviazal oprávneného. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 3 Ex. por., nakoľko toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.01.2012. Predmetné exekučné konanie bolo začaté podľa právneho režimu platného a účinného do 31.12.2011, a aj konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z. z. Oprávnený je toho názoru, že na exekučné konanie začaté pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z. z., nie je možné aplikovať právnu normu - ustanovenie § 203 ods. 3 Ex. por., účinnú od 01.01.2012, súd prvého stupňa tak mohol zaviazať oprávneného na náhradu trov exekučného konania iba podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Ex. por. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, a tak oprávnený nemal byť vôbec zaviazaný na úhradu trov exekučného konania. V danom prípade oprávnený doručil návrh na vykonanie exekúcie dňa 25.07.2011, konkurz na majetok povinného bol vyhlásený dňa 05.12.2011. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie - vyhlásenie konkurzu. Tiež nezavinil, že počas exekúcie sa povinný dostal do konkurzu. Z týchto zákonných dôvodov oprávnený namietal priznanie trov exekúcie súdnej exekútorke, tieto si mala uplatniť v konkurznom konaní. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 432/08-6 zo dňa 16.12.2008. Exekútorka sa tiež v zmysle čl. V bod 6 Zmluvy o spolupráci pri vykonávaní exekúcií, uzavretej s oprávneným, zaviazala v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok povinného v priebehu exekučného konania, prihlásiť si vzniknuté trovy exekúcie ako svoju pohľadávku do konkurzu. Oprávnený má za to, že súdna exekútorka si mala uplatniť trovy exekúcie, ktoré jej vznikli voči povinnému prihláškou v konkurznom konaní a v danom prípade nie je dôvod na zaviazanie oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnej exekútorke. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Súdna exekútorka sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila. Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že exekučné konanie v preskúmavanej veci začalo dňa 25.07.2011, keď bol exekútorke doručený návrh na vykonanie exekúcie (veta prvá ustanovenia § 36 ods. 2 Ex. por.). Súd prvého stupňa poverením č. 5301 014218 zo dňa 03.10.2011 poveril súdnu exekútorku JUDr. Soňu Stodolovú vykonaním exekúcie na vymoženie 1.687,15 eur s príslušenstvom, a to na podklade rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 700-1510647911-GC04/11 zo dňa 13.06.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.07.2011. Následne napadnutým uznesením oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 78,11 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, s odôvodnením, že v priebehu exekúcie bol uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 29R/8/2010 zo dňa 28.11.2011 na majetok povinného vyhlásený konkurz, na základe čoho bola exekúcia zastavená ex lege v zmysle ustanovenia § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa § 196 Ex. por., v znení účinnom od 01.01.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 200 ods. 2 cit. zákona, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 3 cit. zákona, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súdna exekútorka nárok na náhradu trov exekúcie potrebných na účelné vymáhanie nároku oprávneného. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť a priznať len v súlade s č. 46 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, t. j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch. Odvolací súd uvádza, že exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, v ktorom je súdna exekútorka ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí po splnení zákonných podmienok poverená na vykonanie exekúcie. S prihliadnutím na § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p. v platnom znení je nepochybné, že Občiansky súdny poriadok je subsidiárnym právnym predpisom, ktorý sa použije na exekučné konanie len za predpokladu, že Exekučný poriadok neustanovuje niečo iné. V občianskom súdnom konaní platí zásada, že konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Podľa uvedeného pravidla treba posudzovať aplikáciu jednotlivých noviel Exekučného poriadku na konania začaté pred ich účinnosťou, pokiaľ nie je ustanovené inak. Uvedená zásada býva niekedy výslovne vyjadrená v právnom predpise. Príkladom je § 235 ods. 1, ktorý sa týka exekučných konaní začatých pred 26.07.2001, t. j. pred účinnosťou zákona č. 291/2001 Z. z. Výnimkou z uvedeného je ustanovenie § 235 ods. 2, podľa ktorého sa exekučné konania začaté pred 01.01.2002, t. j. pred účinnosťou novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 32/2002 Z. z. dokončia podľa dovtedajších predpisov. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 341/2005 Z. z., účinná od 01.09.2005, pozná obe metódy regulácie. Niektoré jej ustanovenia sa aplikujú aj na skôr začaté konania (§ 238 ods. 2), iné sa na skôr začaté konania nepoužijú (§ 238 ods. 1). Odvolací súd zdôrazňuje, že s účinnosťou od 01.01.2012 bolo do Ex. por. zákonom č. 348/2011 Z. z. zavedené ustanovenie § 203 ods. 3, v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Súd prvého stupňa v predmetnej exekučnej veci uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 78,11 eur, a to aplikáciou cit. ustanovenia (§ 203 ods. 3 Ex. por.), nakoľko bol proti povinnému vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 29R/8/2010 zo dňa 28.11.2011, v dôsledku čoho bola exekúcia zastavená ex lege v zmysle ustanovenia § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. S poukazom na vyššie uvedenú zásadu, ako aj z dôvodu absencie prechodných a záverečných ustanovení, ktoré by v danej exekučnej veci vyvolali potrebu aplikácie ustanovení Ex. por. v znení účinnom do 31.12.2011, mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie, a preto uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.