Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19CoP/16/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612201655 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3612201655.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloletú Y. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J., dieťa rodičov E. L., bytom F. XXX a Y. J., bytom Z., R. XXXX/X, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 13. decembra 2012, č.k. 3P/40/2012-45, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd svojím rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske, č.k. 3P/38/2008-52 zo dňa 03.07.2008 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej Y. zo sumy 1.000,- Sk mesačne (33,19 Eur) na sumu 70 Eur mesačne, ktorú sumu je otec je povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15. dňa daného mesiaca vopred, s účinnosťou od 01.04.2012. Zameškané výživné pre maloletú za čas od 01.04.2012 do 13.12.2012 vo výške 294,48 Eur súd povolil otcovi maloletej splácať po 10 Eur mesačne, spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok. V ostatných častiach ponechal rozsudok Okresného súdu Partizánske, č.k. 3P/38/2008-52 zo dňa 03.07.2008 nezmenený. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh na zvýšenie výživného bol matkou maloletej podaný dôvodne. Vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy upravená rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 03.07.2008, č.k. 3P/38/2008-52, ktorým bola vyživovacia povinnosť otca k maloletej zvýšená zo sumy 645,- Sk mesačne na sumu 1.000,- Sk mesačne. V čase poslednej úpravy výživného bola matka maloletej nezamestnaná, poberala sociálne dávky vo výške 2.800,- Sk mesačne a prídavok na dieťa vo výške 540,- Sk mesačne. Otec maloletej bol v čase poslednej úpravy výživného nezamestnaný, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, býval v byte u svojej matky, ktorá ho živila. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z príjmu, ktorý by mohol otec maloletej dosahovať, ak by podnikal v rámci živnosti, ktorú dobrovoľne zrušil. Mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére B.. V čase poslednej úpravy výživného bola maloletá Y. v predškolskom veku, v súčasnosti je žiačkou 4. ročníka základnej školy, učí sa priemerne, navštevuje pohybové krúžky, je zdravá. Matka maloletej je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.01.2012 doposiaľ a bola jej priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 185 Eur mesačne na obdobie šiestich mesiacov. Od 01.01.2012 matka na základe dohody pracuje a dosahuje mesačne príjem vo výške 50,41 Eur netto, poberá prídavok na dieťa vo výške 22,54 Eur mesačne. Matka s maloletou býva v 7-izbovom rodinnom dome svojej matky, spolu so svojím bratom a sestrou. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletej Y.. Otec maloletej podniká ako R. a v roku 2011 mal základ dane 196,48 Eur, mal spísanú dohodu o pracovnej činnosti so zdravotnou poisťovňou Dôvera, kde však nevykázal žiaden príjem. Býva v rodinnom dome svojej matky, spolu so svojimi sestrami a matke na domácnosť prispieva sumou 100 Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má aj k maloletej B.. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa konštatoval, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej Y., ktorá je staršia, začala navštevovať základnú školu a s jej vekom objektívne došlo k nárastu odôvodnených potrieb spojených nielen so štúdiom, ale aj voľnočasovými aktivitami. Príjem matky maloletej sa od poslednej úpravy výživného podstatne nezmenil, keď naposledy poberala sociálne dávky vo výške 2.800,- Sk, prídavok na jedno dieťa 540,- Sk, v súčasnosti je nezamestnaná a na základe dohody o vykonaní práce dosahuje čistý príjem vo výške 50,41 Eur a poberá rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 22,54 Eur mesačne. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane otca maloletej, ktorý bol v čase poslednej úpravy výživného nezamestnaný, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, nemal žiaden príjem, v súčasnosti podniká ako R., pričom podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2011 dosiahol základ dane vo výške 196,48 Eur. Súd prvého stupňa konštatoval, že matka si plní vyživovaciu povinnosť k maloletej najmä svojou osobnou starostlivosťou o ňu a skúmal preto najmä schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča - otca. Okrem reálneho zárobku otca musel zohľadniť aj jeho reálne možnosti podmienené jeho subjektívnymi vlastnosťami (napríklad vzdelanie, prax, vek, zdravotný stav), ako aj určité objektívne okolnosti (dopyt na trhu práce a podobne). Na základe uvedeného dospel k záveru, že otec maloletej nemá dlhodobo žiaden príjem (bol nezamestnaný), resp. má veľmi nízky príjem, pričom však uvádza výdavky, ktoré jeho príjem presahujú. Poukázal na to, že výživné na dieťa má vždy prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodiča, a preto je povinnosťou rodiča prispôsobiť svoje výdavky svojím schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom tak, aby bolo možné v prvom rade plniť si vyživovaciu povinnosť. Zvážiac tieto skutočnosti, ako aj odôvodnené potreby maloletej, zodpovedajúce jej veku, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej na sumu 70 Eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2012. Nedoplatok na zameškanom výživnom pre maloletú Y. vo výške 294,48 Eur povolil otcovi splácať v splátkach spolu s bežným výživným po 10 Eur mesačne. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 78 ods. 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a § 160 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletej a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na zvýšenie výživného zamietne. Uviedol, že v mesiaci september 2012 ukončil živnosť z dôvodu, že ďalej túto činnosť nemohol vykonávať z finančných dôvodov, lebo sa mu dlhodobo nedarilo. Od 28.09.2012 je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, ani na dávku v hmotnej núdzi, nakoľko vlastní osobné auto, rok výroby 1989. Dohodu o pracovnej činnosti v poisťovni Dôvera ukončil dohodou. Ďalej uviedol, že od októbra 2012 výživné na maloletú Y. v sume 33,19 Eur platí jeho matka a rovnako živí i jeho. Ďalej uviedol, že si nie je istý, že je otcom maloletej, a preto žiadal, aby do vykonania vyšetrenia DNA bolo výživné ponechané na sumu 33,19 Eur. Matka maloletej a kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Preskúmaním napadnutého rozsudku bolo zistené, že okresný súd vo veci vykonal všetky účastníkmi navrhnuté, resp. označené dôkazy (§ 120 ods. 1, 2 O.s.p.), ako i dôkazy, ktoré považoval za potrebné vykonať v tomto konaní a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. Okresný súd v danom prípade správne zvýšil vyživovaciu povinnosť zo strany otca, ako aj správne rozhodol o výške zameškaného výživného. V odvolacom konaní neboli otcom dieťaťa tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre iné rozhodnutie v danej veci. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery účastníkov konania. Citované zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať taká zmena pomerov ako na strane maloletých detí, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ďalších vyživovacích povinností. Okresný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením správne postupoval, keď zameral svoje dokazovanie na preukázanie toho, či na strane maloletej, ktorá je v tomto konaní oprávnenou osobou, alebo na strane povinného, v tomto konaní jej otca, došlo k takej zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zvýšenie výživného. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že posledná úprava výživného zo strany otca na maloletú Y. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 03.07.2008, č.k. 3P/38/2008-52. V tomto čase mala maloletá Y. X rokov, matka nemala inú vyživovaciu povinnosť, poberala rodičovský príspevok vo výške 2.800,- Sk a prídavok na jedno dieťa vo výške 540,- Sk, otec bol nezamestnaný, nakoľko dobrovoľne ukončil podnikanie na základe živnostenského oprávnenia, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a mal vyživovaciu povinnosť k dcére B.. Od predchádzajúcej úpravy do rozhodnutia odvolacieho súdu uplynulo takmer 5 rokov. Podstatne sa zmenili predovšetkým pomery na strane maloletej Y., ktorá navštevuje 4. ročník základnej školy, pričom pomery na strane jej rodičov sa výraznejším spôsobom nezmenili. Matka maloletej je doposiaľ nezamestnaná, poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 185 Eur mesačne, na základe dohody o vykonaní práce dosahuje príjem cca 50 Eur mesačne, poberá rodinné prídavky na jedno dieťa, jej bytové pomery sa nezmenili. Okresný súd konštatoval, že sa zmenili pomery na strane otca maloletej, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a v roku 2011 mal základ dane 196,48 Eur. Má vyživovaciu povinnosť k dcére B., jeho bytové pomery sa nezmenili. V podanom odvolaní otec namietal, že došlo k zmene pomerov na jeho strane v tom smere, že ukončil živnostenské podnikanie, nakoľko sa mu nedarilo a výživné pre maloletú Y. platí jeho matka, rovnako živí i jeho. Odvolací súd konštatuje, že otec má 36 rokov, neuvádza žiadne zdravotné problémy, vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia v rôznych oblastiach, a preto, ak je pravdivé jeho tvrdenie, že ho živí jeho matka, ktorá za neho plní i vyživovaciu povinnosť k maloletej Y., je jeho postoj k plneniu si základných povinností voči svojim maloletým deťom v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd nemôže nechať bez povšimnutia, že po prvýkrát bola vyživovacia povinnosť otca k maloletej určovaná rozhodnutím súdu, č.k. 5Nc 652/2002 zo dňa 23.01.2003, následne rozhodnutím súdu, č.k. 3P/38/2008-58 zo dňa 03.07.2008, v súčasnosti rozhodnutím súdu, č.k. 3P/40/2012-45 zo dňa 13.12.2012. Z výpisu zo živnostenského registra otca vedeného na Obvodnom úrade Z. vyplýva, že otec vždy v priebehu súdnych konaní o určení, resp. zvýšení výživného pre maloletú Y. zrušil svoje živnostenské oprávnenie, t. j. ku dňu 17.09.2003, resp. ku dňu 10.03.2008 a následne ku dňu 20.09.2012, t. j. v priebehu tohto súdneho konania . Bez povšimnutia však tiež nemôže zostať skutočnosť, že po skončení súdnych konaní otec opätovne živnostenské oprávnenie aktualizoval, a to ku dňu 10.03.2006, ku dňu 15.09.2008 a naposledy ku dňu 01.05.2013, a to v oblasti dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živnosti, oprava a údržba potrieb pre domácnosť, športových potrieb a výrobkov jemnej mechaniky s tým, že prevádzkareň má Y., pričom sa jedná o rovnaké predmety činnosti ako v období v roku 2003, 2008, 2012, kedy otec podľa názoru odvolacieho súdu účelovo dočasne rušil svoje živnostenské oprávnenie. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie otca maloletej nepovažoval za dôvodné, jeho správanie v priebehu súdnych konaní o určení výživného pre maloleté dieťa musí odvolací súd vyhodnotiť tak, že sa jedná o správanie sa nezodpovedné, účelové a v rozpore s dobrými mravmi. Otec opätovne vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a vzhľadom k rozsahu predmetu jeho podnikania a existencie jeho prevádzkarne v Z., X. X je nesporne v jeho možnostiach a schopnostiach platiť maloletej Y. výživné v súdom určenej výške. Pokiaľ otec dieťaťa spochybňuje svoje otcovstvo voči maloletej Y., nebol odvolací súd oprávnený v tomto súdnom konaní sa touto otázkou zaoberať a vzhľadom na vek maloletej, ktorá má 11 rokov, má za to, že bol dostatočný časový priestor pre otca, aby vykonal kroky nevyhnutné k potvrdeniu alebo vyvráteniu jeho pochybností. Záverom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nie je možné ponechať výlučne na matke maloletej, aby sama zvládala nielen osobnú starostlivosť o maloletú Y., nakoľko otec sa o dieťa vôbec nezaujíma, a to dlhodobo počas celého života dieťaťa, čiže 11 rokov, ale i finančnú starostlivosť v celom rozsahu. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu, ktorý správne rozhodol aj o počiatku zvýšenia výživného a nedoplatku na zročnom výživnom z titulu jeho zvýšenia, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .