Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3To/46/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3708010239 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3708010239.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Jozefa Janíka v trestnej veci proti obžalovanému I. K. a spol. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu prípravy podľa § 13 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. prejednal na neverejnom zasadnutí dňa 2. októbra 2013 odvolania obžalovaných I. K. a I. J. proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22. októbra 2012, sp. zn. 1T/72/2008 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 3 Tr. por. sa napadnutý rozsudok u obžalovaných I. a I. K. v celom rozsahu z r u š u j e. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22. októbra 2012, sp. zn. 1T/72/2008, boli obžalovaní I. K. a I. J. uznaní za vinných zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu prípravy podľa § 13 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v presne nezistený deň v období mesiacov máj až jún 2007 na presne nezistenom mieste požiadal obžalovaný I. K. obžalovaného I. J. o zabezpečenie zmrzačenia osoby C. C., pričom vyžadoval, aby bolo zmrzačenie vykonané takým spôsobom, aby sa C. C. už nikdy nemohol pohybovať s tým, aby zostal pripútaný na invalidný vozík, za čo prisľúbil ako finančnú odmenu 500.000,- Sk, následne obvinený I. J. prevzal od obžalovaného I. K. zálohu na vykonanie požadovaného zmrzačenia v približnej sume 250.000,-Sk, po čom sa skontaktoval s I. T., u ktorého si objednal vykonanie uvedeného zmrzačenia C. C. a vyplatil I. T. zálohu v približnej sume 180.000,-Sk s tým, že pokiaľ bude zmrzačenie vykonané, dostane vyplatený zvyšok sumy do 500.000,-Sk a obvinený I. J. mu dá ešte 100.000,-Sk, následne I. T. zámerne zavádzal obvineného I. J., že monitoruje pohyb C. C. približne po dobu dvoch mesiacov, po čom dňa 6. augusta 2007 o uvedenej objednávke povedal C. C. s úmyslom varovať ho a následne I. T. na žiadosť C. C. zatelefonoval obž. I. J. a povedal mu, že „práca je hotová“, následne I. J. v nočných hodinách od 6. augusta do 7. augusta 2007 telefonoval obž. I. K. a prostredníctvom z viacerých bankomatov vyzdvihol zvyšnú peňažnú sumu približne 250.000,-Sk, od I. K. na vyplatenie I. T., ktorému peniaze priniesol, avšak I. T. peniaze odmietol prijať. M. I. K. bol za tento trestný čin podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. U obžalovaného I. J. okresný súd podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 6 mesiacov so zaradením do tretej nápravnovýchovnej skupiny uložený tomuto obžalovanému rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok zo dňa 28.4.2008, sp. zn. PK 2Tš/29/2006, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republike v Bratislave zo dňa 19.12.2011, sp. zn. 1To/10/2010, právoplatným dňa 19.12.2011, pretože trest uložený týmto skorším rozsudkom považoval na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej pätnásťdňovej lehote ho napadli odvolaním obžalovaní I. K. a I. J. pre nesprávnosť výrokov o vine a treste. Obžalovaný I. J. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajkyne v súlade s obhajobnými námietkami prednesenými už pred okresným súdom poukazoval na to, že nespáchal skutok, zo spáchania ktorého bol súdom prvého stupňa uznaný za vinného v napadnutom rozsudku. V zhode s jeho obhajobnými tvrdeniami, na ktoré poukázal, kategoricky poprel, že by mal záujem na základe požiadania obžalovaným I. K. zabezpečiť zmrzačenie osoby C. C., keďže od počiatku tvrdil, že práve on bol vydieraný aj poškodeným C. C., pričom v tejto súvislosti namietal hodnovernosť výpovedí svedkov C. C., I. T., I. D. a poukázal v tejto súvislosti aj na okolnosť, že v súčasnosti sú trestne stíhaní aj svedkovia I. T. (podľa obžalovaného mal vyprovokovať bitku) i poškodený C. C., ktorý je pritom aj vo väzbe v V. republike. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa nevyhodnotil vykonané dôkazy samostatne i v ich súhrne správne, pričom ho uznal za vinného na základe nepravdivých tvrdení a vymyslených skutočností, hoci on nikdy nežil nezákonne a verí, že aj konanie v „kyselinároch bude voči nemu zmenené a aj v tom prípade bude oslobodený“. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a aby vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie alebo alternatívne, aby ho spod obžaloby oslobodil. Obžalovaný I. K. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu v súlade s obhajobnými námietkami prednesenými už pred súdom prvého stupňa poukazoval na to, že nespáchal skutok, zo spáchania ktorého bol okresným súdom uznaný za vinného v napadnutom rozsudku. Podľa jeho názoru pri riešení otázky, či sa dopustil porušenia chráneného záujmu alebo nie, mal súd prvého stupňa prihliadnuť na všetky okolnosti prípadu, obsahom ktorých musí byť aj hodnotenie vzťahu osoby obžalovaného I. K. k osobe C. C., hodnotenie vzťahu osoby obžalovaného I. K. k osobám, ktoré s C. C. v tom čase páchali trestnú činnosť a hodnotenie osoby obžalovaného I. K. k osobám, ktoré v tom čase s C. C. spolupracovali. Súd prvého stupňa podľa neho v dostatočnej miere neprihliadol na okolnosti, ktoré pravdivosť výpovedí C. C. a osôb, ktoré sú s ním v pomere, mohli ovplyvniť a tiež neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré na hodnovernosť môžu vplývať. Hodnovernosť výpovedí je potrebné hodnotiť nielen s prihliadnutím na proces ich vytvárania, ktorý prebieha vo viacerých fázach, za ktoré je nutné považovať nielen schopnosť vnímať určitú skutočnosť, jej zapamätanie si a schopnosť ju reprodukovať, ale aj s prihliadnutím na okolnosti možnej predpojatosti k osobám. Ak sú dôvody na vyslovenie takejto pochybnosti, podľa jeho názoru musí súd na tieto okolnosti prihliadať a nevychádzať len z predpokladu, že svedok automaticky vierohodne reprodukuje pravdivý obraz. V danom prípade aplikácia tejto zásady je o to naliehavejšia, že kriminalizácia obžalovaného I. K. je založená na tvrdeniach C. C. a osôb, ktoré s ním páchali trestnú činnosť a spolupracovali. Podľa neho C. C. spoločne so spolupracujúcimi osobami sa ho po celú dobu snaží za každú cenu kriminalizovať a medzi obžalovaným I. K. a C. C., o výpoveď ktorého sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku opiera, prebehlo a prebieha viacero sporov, ktoré sú vedené v samostatných konaniach, kde vystupujú v protichodnom procesnom postavení. Poukázal na to, že Špecializovaný trestný súd v Pezinku vedie na základe obžaloby sp. zn. VII/2Gv9/09 Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky trestné konanie proti C. C., E. Y., P. C. a C. J.. Z analýzy uvedenej obžaloby vyplýva, že v priebehu rozsiahleho vyšetrovania bolo zistené, že obvinení C. C., E. Y., P. C. a C. J. ako organizovaná skupina, ktorú približne od roku 2002 formoval a na jej čele stojí C. C. a jej členovia sú E. Y., P. C., K. E. a C. J., cielene poškodzovala cudzí majetok a to tak, že zapaľovala osobné motorové vozidlá, kde pri všetkých rovnakým spôsobom vykonania C. C. určil a identifikoval vozidlo, ktoré má byť zapálené, rozdelil úlohy členom skupiny a prikázal, čo konkrétne každý jednotlivec z nich bude robiť a následne potom členovia organizovanej skupiny E. Y., P. C. a K. E. zapaľovali osobné motorové vozidlá spôsobom, ako im vysvetlil C. C. tak, aby došlo k celkovej likvidácii osobného motorového vozidla pri požiari a spôsob vykonania spočíval v tom, že spravidla jeden alebo dvaja členovia organizovanej skupiny dávali pozor, jeden alebo dvaja členovia organizovanej skupiny naliali zápalnú látku do vzduchového sacieho potrubia, ktoré je v štrbine medzi predným sklom a kapotou vozidla, pričom na celé vyhorenie vozidla postačilo 7 dcl zápalnej látky, potom na vrch zakončenia potrubia položili handričku napustenú zápalnou látkou a následne handričku jeden z členov organizovanej skupiny zapálil, čo spôsobilo rozhorenie vozidla a následne jeho celé vyhorenie bez toho, aby boli členovia organizovanej skupiny ohrození výbuchom zápalnej látky alebo osobného motorového vozidla. Taktiež činnosť tejto organizovanej skupiny spočívala v tom, že opakovane poškodzovali cudzí majetok tým, že rozbíjali sklenené výplne kaviarne, pričom C. určil a identifikoval budovu, na ktorej má byť rozbitá sklenená výplň vonkajších stavebných otvorov, rozdelil úlohy členom skupiny, ktorí sa mali v nočných hodinách dostaviť na C. C. určené miesto, rozbiť predmetné výplne a z miesta ujsť, pritom C. C. organizoval činnosť organizovanej skupiny tak, aby si v inkriminovanom čase mohol zabezpečiť spoľahlivé alibi, pričom uvedenú činnosť organizovaná skupina vykonávala za účelom získania vplyvu, spôsobovania strachu, získavania neoprávnených výhod u osôb, ktoré sa nejakým spôsobom vzopreli neoprávneným a neodôvodneným požiadavkám C. C. alebo sa s C. C. dostali do nejakého sporu alebo C. C. dostal objednávku na zničenie majetku od neznámych osôb. Poukázal ďalej na to, že ako mimoriadne nebezpečná hierarchicky usporiadaná skupina, ktorú sformoval a na jej čele stál C. C., pôsobila od roku 2002 do októbra 2007, cieľavedome a sústavne poškodzovala cudzí majetok a to aj za použitia nástražného výbušného systému s obsahom trinitrotoluénu TNT, ktorý bol iniciovaný zážihovou rozbuškou a táto skupina taktiež vyvíjala svoju činnosť aj v úmysle pôsobiť na výkon právomocí verejných činiteľov, pričom Špecializovaný trestný súd v Pezinku v súčasnosti v tejto trestnej veci nekoná len z dôvodu, že sa C. C. s niektorými spoluobvinenými snažil vyhnúť trestnej zodpovednosti pobytom v Čechách, kde sa tiež dopustil závažnej trestnej činnosti a v súčasnosti na Zlínsku čelí obžalobe z vydierania, v rámci ktorého konania je obmedzený na slobode. Zo správ uvedených v českých a slovenských médiách vyplýva, že C. C. v Zlíne založil firmu „Konečné riešenie“ a so svojimi spoluobvinenými začal vymáhať fiktívne pohľadávky - výpalné, pričom niektorým poškodeným boli zapálené motorové vozidlá a po niektorých strieľali. Poukazoval ďalej na to, že pre hodnotenie možnej predpojatosti nie je bez významu ani skutočnosť, že Okresný súd Trenčín vo veci sp. zn. 1T 3/2009 konal na skutkovom základe, že v presne nezistenom čase na jar roku 2007 obžalovaný I. K. vo svojej kancelárii v Považskej Bystrici na ul. D. povedal C. C., ktorý do kancelárie prišiel s P. C. a E. Y., že je treba niečo urobiť s I. N. a prikázal mu, aby začal I. N. sledovať a monitorovať, nakoľko I. N. mal v tom čase vplyv na dianie v meste Považská Bystrica, čo mal obžalovaný I. K. pociťovať ako svoje ohrozenie, na čo mu dal sumu 6.638,78 Eur (200.000 Sk), následne v presne nezistenom čase v polovici roku 2007 mal obžalovaný I. K. navštíviť C. C., v ktorého spoločnosti boli v tom čase P. C. a E. Y., v G. č. XXX, kde pred bytovkou, v ktorej C. C. býva, sa mal dotazovať C. C., ako je to s monitorovaním I. N. a keď mu C. C. uviedol, že I. N. zmonitorovali a odsledovali, mal začať C. C. navádzať, aby za finančnú hotovosť 66.387,84 Eur (2.000.000 Sk) fyzicky zlikvidoval - usmrtil I. N., čo C. C. odmietol a o navádzaní obžalovaného I. K. na prípravu úkladnej vraždy I. N. urobil oznámenie policajnému zboru. V tejto súvislosti poukázal na to, že v uvedenej veci prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky na hlavnom pojednávaní oznámil, že ustupuje od obžaloby v celom rozsahu zo skutku uvedeného v obžalobe, po čom obžalovaného I. K. súd v celom rozsahu oslobodil. Prokurátor pritom svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na jednoznačnosť rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, ktorý v predmetnej veci vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom z odôvodnenia uznesenia odvolacieho Krajského súdu v Trenčíne vyplýva, že výpovede C. C. a svedkov, ktorí sa snažili obžalovaného I. K. kriminalizovať nemajú podľa názoru tohto súdu z hľadiska ich hodnovernosti žiadnu hodnotu. Napokon poukázal aj na to, že C. C. ho tiež kriminalizoval za nevrátenie pôžičky, keď podľa jeho vyjadrenia si mal od C. C. v mesiaci jún 2007 požičať sumu vo výške 7.000.000,--Sk s tým, že uvedenú čiastku vráti do 1 mesiaca, avšak z dokazovania vyplýva nielen to, že C. C. nevie predložiť žiadny doklad o odovzdaní, resp. prevzatí požadovanej finančnej čiastky, ani nevie preukázať pôvod tak veľkej finančnej sumy, ale okrem iného aj to, že v tomto čase bolo po jeho osobe vyhlásené pátranie a to aj za útoky voči obžalovanému I. K.. Namietal, že súd prvého stupňa pri hodnotení hodnovernosti výpovedí C. C. ním uvedené skutočnosti nebral do úvahy, navyše nehodnotil ani osobnostný profil obžalovaného I. K., ktorý do súčasnej doby nebol právoplatne odsúdený za žiadny násilný trestný čin a jeho kriminalizácia v minulosti i v súčasnosti za takýto druh trestnej činnosti je len z podnetu C. C.. Poukazoval tiež na konkrétne skutkové okolnosti, ktoré vyplývajú z obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2 Gv 9/09 zo dňa 8.6.2011. Z bodu 12 citovanej obžaloby vyplýva, že C. C. vydal pokyn K. E., E. Y. a P. C., aby vo večerných hodinách dňa 7.2.2007 podpálili osobné motorové vozidlo zn. NISSAN MURANO EČV: ZA-XXXCJ striebornej metalízy, ktoré bolo odstavené pred bytovým domom č. XXXX/XX na sídlisku Y. v G. J., ktoré vozidlo používal obžalovaný I. K. a spôsobil mu škodu 1.144.728 Sk (37.998,00 Eur). Z bodu 16 uvedenej obžaloby vyplýva, že C. z pomsty vydal v nezistenom čase a na nezistenom mieste pokyn členom zločineckej skupiny K. E., E. Y. a P. C., aby v mesiaci júl 2007 podpálili osobné motorové vozidlo zn. AUDI A6 kombi R.: MY-XXXAN v hodnote 422.849 Sk (14.036 Eur), ktoré bolo odstavené v Meste Púchov na pozemku rodinného domu č. XXX/XX, ul. T. v G., kde majiteľom pozemku aj osobného motorového vozidla bol Mgr. C. C., v tom čase funkčne zaradený ako riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Považskej Bystrici. Z bodu 17 tejto obžaloby vyplýva, že C. C. v bližšie nezistený deň v letných mesiacoch roku 2007, počas konania motokrosových pretekov v areáli Motokrosového štadióna Sverepec vydal pokyn členom zločineckej skupiny K. E., E. Y. a P. C., aby sledovali Mgr. C. C. počas jeho diváckej účasti na uvedených pretekoch a v čase, keď sa rozhodne opustiť areál motokrosového štadióna na svojom osobnom motorovom vozidle zn. AUDI A6 kombi EČV: My-XXXAN, aby jazdili na svojom vozidle bezprostredne za ním, pričom im prikázal, aby týmto vozidlom akýmkoľvek spôsobom vyvolali dopravnú nehodu s vozidlom Mgr. C. C., tým mu vozidlo poškodili, nakoľko sa C. C. domnieval, že Mgr. C. C. požíval na motokrosových pretekoch alkoholické nápoje, s cieľom kompromitovať osobu Mgr. C. C. smerujúcu k jeho prepusteniu z policajného zboru, pričom takýmto konaním C. C. útočil na výkon právomoci verejného činiteľa Mgr. C. C., nakoľko poškodený v tom čase zastával funkciu riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Považskej Bystrici, na ktorom bolo v tom čase vedené množstvo trestných konaní, v ktorých vystupoval ako podozrivý, resp. obvinený C. C. a za tým účelom si K. E., E. Y. a P. C. zabezpečili od C. C. motorové vozidlo, ktorým mienili splniť pokyn C. C., ale k pokusu ani k dokonaniu skutku nedošlo, pretože osobné motorové vozidlo Mgr. C. C. v danom čase a na danom mieste neviedol on, ale iná osoba. V súvislosti s uvedenými skutkovými okolnosťami poukázal na to, že obžalovaný I. K. už po dni 7.2.2007, kedy mu bolo podpálené osobné motorové vozidlo zn. L. C., spolupracoval s políciou v Považskej Bystrici, osobne sa po tomto dátume viackrát stretol nielen s riaditeľom OR PZ v Považskej Bystrici s Mgr. C. C., ale aj s jeho zástupcom E.. Nemal síce jednoznačné dôkazy, ale už počas rozhovorov s týmito funkcionármi polície obžalovaný I. K. vyslovil podozrenie, že za touto trestnou činnosťou stojí osoba C. C., pričom z ďalších bodov obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že na pokyn C. C. boli podpálené ďalšie osobné motorové vozidlá, ktoré boli využívané vo firme SH-DT Trade Group, s.r.o., kde v tom čase obžalovaný I. K. zastával funkciu konateľa spoločnosti. Navyše od mesiaca jún 2007 po dohode s Mgr. C. C. - riaditeľom OR PZ v Považskej Bystrici firma SH_DT Trade Group, s.r.o. mohla nepoškodené motorové vozidlá v nočných hodinách parkovať v objekte okresného riaditeľstva PZ, pričom na políciu sa obžalovaný obrátil už vo februári 2007, teda od tejto doby s ňou spolupracoval a preto skutočnosť, že spolupracoval s políciou už od jarných mesiacov roku 2007, že útoky zo strany C. C. riešil oznámením a že v tejto veci priamo spolupracoval s vrcholovými funkcionármi Okresného riaditeľstva PZ v Považskej Bystrici, mal súd prvého stupňa brať do úvahy. Poukázal ďalej na to, že náležité zistenie skutkového stavu je v zmysle § 10 ods. 2 Tr. por. nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie, pričom namietal, že súd prvého stupňa ignoroval jeho návrh, aby bol v konaní vypočutý svedok K. E., ktorý v konaní vedenom na Krajskom riaditeľstve PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Trenčín pod ČVS: KRP-63/ OVK-TN-2008 ako svedok už dňa 2.3.2009 potvrdil nielen to, že patril do zločineckej skupiny C. C. a že pozná obžalovaného I. J., ktorý mal prezývku „Malý Jano“, ale aj to, že bol v skupine 10-12 osôb v podniku „La Fonda“ zastrašiť I. J.. Z jeho výpovedí jasne vyplýva, že obžalovaného I. J. skupina C. C. vydierala a tiež aj skutočnosť, že ho Y. s C. zbili tak, „že sa rukami a prstami zatínal do asfaltu“, pričom počas toho odpadol. Vydieranie pritom potvrdil aj obžalovaný I. J., ktorému reštaurácia La Fonda v tom čase patrila a svedok P. od neho žiadal zaplatiť sumu 400.000,--Sk, čo pochopil tak, že ide o poplatok za „jeho ochranu“ na základe doslovného vyjadrenia svedka P. „zaplatíš 400.000,--Sk a bude kľud“. Poukázal ďalej na to, že stretnutie so svedkom T. malo byť z úplne iného dôvodu, keď svedok T. mal obžalovanému I. J. prisľúbiť, že mu pomôže tak, aby mal od skupiny C. C. pokoj. Z toho dôvodu obžalovaný I. J. so svedkom T. mali odísť do Bratislavy, avšak napriek dohode svedok T. odbočil na obec B., obžalovaného I. J. zaviezol na odľahlé miesto, kde bol skupinou osôb prehľadaný a jeden z nich (svedok Y.) ho udrel do oblasti úst, po čom spadol na zem, pričom na mieste mal byť prítomný aj C. C.. V tejto súvislosti poukázal na to, že ak súd prvého stupňa svoj záver o vine opiera o výpoveď C. C., jeho priateľov a spoluobvinených a ich tvrdenia berie za preukázané, tak ich tvrdenia musia tvoriť logickú a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré musia vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazovať všetky okolnosti posudzovaného skutku a obžalovaných usvedčovať, ale súčasne musí byť vylúčená možnosť akéhokoľvek iného záveru. Podľa jeho názoru za účelom objasnenia už uvedených okolností mal súd prvého stupňa vypočuť ako svedka K. E., pričom vzhľadom na posúdenie všetkých kauzálnych skutočností a spôsobu, ako C. C. organizoval a páchal trestnú činnosť, odôvodňujú podľa neho záver, že sa za podstatne vierohodnejší a logickejší javí variant, že obžalovaný I. J. od obžalovaného I. K. zabezpečoval peniaze pre účel výpalného a nie pre zmrzačenie C. C.. V tejto súvislosti poukázal na to, že zločinecká skupina C. C. často využívala násilie proti životu a zdraviu, konala spôsobom, ktorý je charakteristický pre kriminálne skupiny pri dosahovaní zisku a zabezpečovaní ochrany jej členov, pričom ním riadená skupina bola zameraná predovšetkým na výpalníctvo, teda organizované vydieranie, zamerané na podnikateľov, majiteľov reštaurácií a nočných podnikov a kto jeho skupine odmietol platiť, zo strany skupiny nastúpilo zastrašovanie, vyhrážanie, ničenie majetku a násilie na majiteľoch. S partnerom I. D. musel obžalovaný I. K. odovzdávať zo strachu nenáležité výhody, trpel vyhrážky preto, lebo C. C. mal okolo seba množstvo podplatených ľudí a mal vytvorenú povesť človeka, ktorý beztrestne konal v rozpore so zákonom. Rovnako bol vydieraný aj obžalovaný I. J. z Púchova zvaný ako „Malý Jano“, majiteľ reštaurácie La Fonda, ktorého C. C. nútil fyzickým násilím k zaplateniu okolo 400.000,--Sk „za ochranu“ a pritom len preto, že obžalovaný I. J. poznal obžalovaného I. K. a C. C. bol presvedčený, že obžalovaný I. J. podniká s obžalovaným I. K.. Obžalovaný I. K. neskôr zabezpečil ochranu svojej firmy a rodiny, čo sa však C. C. rýchlo dozvedel a ťažko znášal, že niekto mu bráni v získavaní peňazí z podnikania obžalovaného I. K.. Napadol ochrankára K. C., ktorému zlomil lícnu kosť a čeľusť boxerom, následne tri dni na to zhorelo auto firmy, v ktorej mal obžalovaný I. K. kapitálovú účasť a bol jej štatutárom a potom C. C. osobne zbil G. N. a K. C., zamestnancov obžalovaného I. K., ktorí boli poverení nielen jeho ochranou, ale aj ochranou celej jeho rodiny. Podľa jeho názoru je zrejmé, že celá vec je vykonštruovaná zo strany C. C. a je nelogické, aby mu cez osobu I. J. zorganizoval ublíženie na zdraví. Poukázal ďalej na to, že C. C. vytvoril trvalé kriminálne zoskupenie s organizovanou štruktúrou, napájané strachom a korupciou, motivované dosahovaním zisku, pričom to, že C. C. a osoby, ktoré s ním spolupracovali a páchali trestnú činnosť, nemajú dobrú vôľu vypovedať pravdivo, nedokazuje len skutočnosť, že C. C. organizoval závažnú trestnú činnosť, ale aj skutočnosť, že C. C. spoločne s E. Y., P. C. a K. E. boli obvinení z nahovárania na krivú výpoveď. C. C. podal pritom viacero podaní na sudcov, ktorí pôsobia v jeho trestných konaniach, vrátane sudcu Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhodoval vo veci dôvodnosti jeho obmedzenia na slobode. Súd prvého stupňa podľa jeho názoru nevyčerpal všetky dosiahnuteľné dôkazy, ktoré determinujú náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a pri hodnotení jednotlivých výpovedí vychádzal len z predpokladu, že vypočúvané osoby po poučení a zložení prísahy vierohodne reprodukujú pravdivý obraz. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný I. K. žiadal, aby bol vypočutý ako svedok K. E., pričom súd prvého stupňa jeho návrh najprv akceptoval, ale neskôr tohto svedka odmietol vypočuť, čo podľa jeho názoru dokazuje, že súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu neprihliadol na okolnosti možnej predpojatosti zo strany vypočúvaných osôb a neriadil sa zásadou zistiť skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. D. K. E. pritom vo veci vraždy vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 1T/3/2009 pri konfrontácii s obžalovaným I. K. a rovnako aj na hlavnom pojednávaní v uvedenej veci potvrdil, že obvinenie zo zmrzačenia C. C., ako aj z vraždy si vymyslel C. C. a kázal krivo svedčiť. V doterajšom konaní sú podľa jeho názoru pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov rozsudku, ktoré vznikli v dôsledku nevypočutia potrebných svedkov a je nevyhnutné konanie doplniť o nové dôkazy a to výsluchom osoby K. E. a Mgr. C. C., pretože vykonaním týchto dôkazných prostriedkov môže nastať zmena v skutkových zisteniach a tým aj v samom rozhodnutí súdu. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a aby vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaných podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade oboch podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 7. mája 2013, vykonal dňa 2. októbra 2013 neverejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovanými napadnutých výrokov o vine a treste rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania obžalovaných I. K. a I. J. sú dôvodné. Napadnutý rozsudok je chybný preto, že súd prvého stupňa sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, sú pochybnosti o správnosti jeho skutkových zistení, ktoré sú neúplné a je potrebné vykonať ďalšie dôkazy ( § 321 ods.1 písm. b/, c/ Tr. por.). Súd prvého stupňa v posudzovanej veci nevykonal zákonu zodpovedajúcim spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci, tieto potom dostatočne nevyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel k predčasným skutkovým zisteniam i právnym záverom. V odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne a presvedčivo neuviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, nevysvetlil, ako sa vyrovnal s obhajobnými tvrdeniami a námietkami obžalovaných, prečo nevykonal nimi navrhované dôkazy, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu, preto odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. a jeho zistenia i závery o vine nie sú založené na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch vyvodených na základe dôkazov, o hodnovernosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti. Obžalovaní I. K. a I. J. v podaných odvolaniach dôvodne poukazovali na to, že pri riešení otázky, či sa stal žalovaný skutok a či ho obžalovaní spáchali alebo nie, mal súd prvého stupňa prihliadnuť na všetky okolnosti prípadu, obsahom ktorých musí byť aj hodnotenie vzťahu osôb obžalovaných I. K. a I. J. k osobe poškodeného C. C., hodnotenie vzťahu osôb obžalovaných k osobám, ktoré s poškodeným C. C. v tom čase mali páchať trestnú činnosť, pre ktorú sa vedú viaceré trestné stíhania a hodnotenie osôb obžalovaných k osobám, ktoré v tom čase s poškodeným C. C. spolupracovali. Súd prvého stupňa v tomto smere v dostatočnej miere neprihliadol na okolnosti, ktoré pravdivosť výpovedí poškodeného C. C. a osôb, ktoré sú s ním v naznačenom pomere, mohli ovplyvniť a tiež neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré na ich hodnovernosť môžu vplývať. Hodnovernosť výpovedí je totiž potrebné hodnotiť nielen s prihliadnutím na proces ich vytvárania, ktorý prebieha vo viacerých fázach, za ktoré je nutné považovať nielen schopnosť vnímať určitú skutočnosť, jej zapamätanie si a schopnosť ju reprodukovať, ale aj s prihliadnutím na okolnosti možnej predpojatosti k osobám. Pokiaľ sú dôvody na vyslovenie takejto pochybnosti, musí súd na tieto okolnosti prihliadať a nevychádzať len z predpokladu, že svedok automaticky vierohodne reprodukuje pravdivý obraz, pričom v danom prípade aplikácia tejto zásady bola o to naliehavejšia, že obžalobné tvrdenie o spáchaní skutku obžalovanými je založené na tvrdeniach poškodeného C. C. a osôb, ktoré s ním mali páchať trestnú činnosť a spolupracovali, navyše za situácie, keď medzi obžalovaným I. K. a poškodeným C. C. malo prebehnúť a prebieha viacero sporov, ktoré sú vedené v samostatných konaniach, kde vystupujú v protichodnom procesnom postavení (obvinený C. C. a poškodený I. K.). Obžalovaný I. K. i obžalovaný I. J. spáchanie zažalovaného skutku tak v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní nielen popreli, ale uvádzali aj dôvody a argumenty, ktoré mali spochybňovať hodnovernosť svedeckých výpovedí poškodeného C. C., I. T., C. C., P. T., C. P. i I. D. a ktorí navyše mali mať záujem i prospech z trestného stíhania obžalovaných a ich eventuálneho odsúdenia, pričom na podporu svojich obhajobných tvrdení predložili viacero listinných dôkazov a navrhovali vykonať dokazovanie výsluchom svedkov K. E., Mgr. C. C. i Ing. G. C.. Súd prvého stupňa sa s ich obhajobnými argumentmi dostatočne nezaoberal a nevykonal obžalovanými navrhované dôkazy napriek tomu, že mali potvrdzovať obhajobné tvrdenia obžalovaných, spochybňovať hodnovernosť už uvedených svedeckých výpovedí a pre náležité zistenie skutkového stavu bolo preto vykonanie dôkazov v uvedenom smere nevyhnutne potrebné. Obžalovaný I. J. v rámci svojich obhajobných tvrdení poukazoval nielen na to, že mal byť vydieraný poškodeným C. C. a jeho ľuďmi, ktorí a z nich konkrétne C. P., od neho žiadali výpalné 400.000,--Sk a že požiadal svedka I. T. o pomoc, aby výpalné nemusel platiť, ale aj na to, že bol pod zámienkou cesty do Bratislavy práve svedkom Jozefom Karasom a osobami konajúcimi pre poškodeného C. C. na základe jeho pokynov odvezený do Pružiny, kde v prítomnosti poškodeného C. C. a jeho viacerých ľudí bol pod hrozbou násilia i za použitia násilia zo strachu donútený sa priznať ku konaniu, ktoré nespáchal, ale ktoré chcel poškodený C. C. počuť, t. j. že obžalovaný I. K. mal prostredníctvom neho objednať spáchanie skutku, tiež, že bol podľa pokynov poškodeného C. C. a v sprievode ďalších osôb donútený ísť k bytu obžalovaného I. K. a žiadať od neho peniaze, ktoré od neho vydieraním požadovali. Jeho obhajobné tvrdenia v tomto smere potvrdzovali nielen svedok C. J., brat obžalovaného I. J. a obžalovaný I. K., ale mal ich potvrdiť aj svedok K. E., ktorý mal patriť do organizovanej skupiny poškodeného C. C., mal spolu s ním a ďalšími osobami páchať rôznu trestnú činnosť, vrátane obzvlášť závažnej násilnej trestnej činnosti a ktorý v rámci svedeckej výpovede zo dňa 2.3.2009 v inej trestnej veci (svedecká výpoveď K. E. vo veci vedenej pod ČVS: KRP-63/OVK-TN-2008 zo dňa 2.3.2009 - čl. 2177 - 2192 predložená súdu prvého stupňa obžalovanými) potvrdil nielen vydieranie obžalovaného I. J. formou požiadavky na výpalné vo výške niekoľko stotisíc korún pre poškodeného C. C. jeho ľuďmi - P., Y., C., C. a ďalšími v celkovom počte 10 až 12 ľudí z dôvodu, že obžalovaní I. K. a I. J. mali nejaké spoločné kšefty bez poškodeného C. C., ktorého tak obišli, ale aj to, že na základe pokynov poškodeného C. C. bol spolu s E. Y. a vodičom, ktorého nepoznal (svedok I. T.) vyzdvihnúť obžalovaného I. J., odviezť ho do G., kde už čakali poškodený C. C. P. C., C. P. a ďalší, ktorí mali obžalovaného I. J. zbiť do odpadnutia a E. Y. ho mal preberať zapáleným zapaľovačom, pričom sa na tom smiali. Navyše obžalovaný I. J. poukazoval aj na to, že v súvislosti s vydieraním podal na polícii aj trestné oznámenie. Súd prvého stupňa preto nepostupoval správne, keď nevykonal obžalovanými navrhované dôkazy - výsluch svedka K. E., zadováženie obsahu trestného oznámenia podaného obžalovaným I. J. i zistenie stavu trestného stíhania v uvedenej veci, za účelom náležitého zistenia skutkového stavu, predovšetkým však za účelom preverenia týchto obhajobných tvrdení obžalovaných a preverenia hodnovernosti tvrdení svedkov, zvlášť za situácie, keď poškodený C. C. už v prípravnom konaní v trestnom oznámení, ktoré pritom podal až 23.10.2007 (skutok sa pritom mal stať v priebehu obdobia máj až 7.8.2007), doslova uviedol nielen to, že on „následne zorganizoval toto divadlo“, ale aj to, že obžalovaný I. J. mal strach a keď aj svedkovia I. T., C. C., P. T. a C. P. svoju aktívnu účasť na tomto „divadle“ vo vzťahu k obžalovaným I. J. a I. K. potvrdili. Už vzhľadom na tieto dôkazné okolnosti (odvezenie obžalovaného I. J. do G., prítomnosť poškodeného C. C. a ním riadenej skupiny osôb samo osebe vyvolávajúcej pocit strachu z hrozby násilím i skutočne použité násilie) sú pritom dôvodne výrazné pochybnosti o vierohodnosti tvrdení svedkov I. T., C. C., P. T. i C. P. spočívajúcich v tom, že by sa mal obžalovaný I. J. „dobrovoľne“ priznať k spáchania skutku, že mal dobrovoľne v sprievode niektorých z nich pýtať peniaze od obžalovaného I. J. a že aj obžalovaný I. K. sa priznal k spáchaniu skutku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že takéto skutočnosti nevyplývajú ani z prepisu záznamov telekomunikačnej prevádzky zadovážených v inej veci, ktoré pritom súd prvého stupňa správne nevykonal, ale ktoré sa nielen nachádzajú v spise, ale prokurátor o ne opieral aj obžalobný návrh. Vyplývajú z nich totiž v podstate len okolnosti, že obžalovaný I. J., pritom v sprievode ďalších osôb, ktoré ho nechceli pustiť, požiadal o poskytnutie peňazí obžalovaného I. K., ktorý opakovane sa domnievajúc, že potrebuje peniaze na zaplatenie tovaru či iné obchodné aktivity, mu ich poskytol, tiež to, že počas opakovaných telefonátov s poškodeným C. C., ktorý sa mu navyše vyhrážal, poprel spáchanie skutku, ako aj to, že tak poškodený C. C., ako aj obžalovaný I. K. predpokladali odpočúvanie zo strany polície. Vzhľadom na už vyššie uvedené okolnosti sa mal súd prvého stupňa zaoberať aj vierohodnosťou tvrdení svedkov I. T. a C. C. o tom, že obžalovaní I. J. za účelom splnenia požiadavky obžalovaného I. K. objednal vykonanie zmrzačenia C. C. u svedka I. T.. Obžalovaní I. J. a obžalovaný I. K. v rámci obhajobných tvrdení totiž nielenže popreli spáchanie skutku, ale uviedli aj argumenty a dôvody, pre ktoré podľa nich uvedení svedkovia vypovedali nepravdivo a podľa pokynov poškodeného C. C., ktoré mali spočívať aj v realizácii zištného zámeru zmocniť sa podvodným spôsobom reštaurácie La V. patriacej v tom čase obžalovanému I. J.. V tomto smere na preukázanie svojich obhajobných tvrdení aj predložili listinné doklady - kúpnu zmluvu zo dňa 27.12.2007 (čl. 2125 - 2128), plnomocenstvo zo 6.11.2007 (čl. 2129 - 2133), zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 3.12.2003 (čl. 2134 -2135), zápisnicu z valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti LCF s.r.o. SNACK BAR Púchov zo dňa 27.11.2003 (čl. 2136) i záznam o zložení doplatku za obchodný podiel z 30.7.2004 (čl. 2137), z ktorých vyplýva nielen to, že O. E. ako spoločník a majiteľ obchodného podielu v rozsahu 50% v obchodnej spoločnosti LCF s.r.o. SNACK BAR Púchov previedol tento svoj obchodný podiel už dňa 3.12.2003 na Ing. G. C., ktorý aj vyplatil obhajcovi O. E. dňa 30.7.2004 sumu 500.000 Sk ako doplatok za obchodný podiel k predtým už vyplatenej sume 900.000 Sk, ale aj to, že napriek tejto skutočnosti dňa 6.11.2007 O. E. ako konateľ obchodnej spoločnosti LCF s.r.o. SNACK BAR Púchov splnomocnil okrem iného na zastupovanie vo všetkých majetkových záležitostiach práve svedka I. T., ktorý na podklade takéhoto splnomocnenia dňa 27.12.2007 (teda len necelé štyri mesiace po tom, ako mal byť spáchaný žalovaný skutok) predal za obchodnú spoločnosť LCF s.r.o. SNACK BAR Púchov predmetný SNACK BAR spoločnosti ORTHRUS, s. r. o. zastúpenej pritom konateľom C. C. za kúpnu cenu 10.825.000,--Sk, teda osobou, ktorá práve v teraz posudzovanej veci rovnako vystupuje v procesnom postavení svedka. Uvedenými okolnosťami sa však súd prvého stupňa dôsledne nezaoberal, ani sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku a ani neuviedol dôvody, pre ktoré nevyhovel návrhu obžalovaných na výsluch svedka Ing. C. C., pre ktoré nevypočul aj svedka O. E. a nezadovážil listinné dôkazy týkajúce sa obsahu trestného oznámenia podaného v tejto súvislosti obžalovaným I. J. i stavu tohto trestného stíhania napriek tomu, že tieto okolnosti pre možný zištný motív dôvodne nielenže vyvolávajú pochybnosti o hodnovernosti tvrdení svedkov I. T. i C. C. (z vyjadrení poškodeného C. C. i z ďalších dôkazov je pritom navyše zrejmé aj to, že svedok C. C., rovnako aj svedok P. T., sú kamaráti poškodeného C. C., ako aj to, že svedok I. T. neurobil žiadne oznámenie polícii o objednávke na zmrzačenie poškodeného), ale zároveň, v spojení s ďalšími okolnosťami, na ktoré obaja obžalovaní poukazovali vo svojich obhajobných tvrdeniach i podaných odvolaniach, nevylučujú dôvodnosť obhajobných tvrdení oboch obžalovaných o tom, že žalovaný skutok nespáchali. V súvislosti s viacerými trestnými stíhaniami vedenými v iných trestných veciach proti poškodenému C. C., na ktoré dôvodne a podrobne poukazoval aj v podanom odvolaní obžalovaný I. K., treba z hľadiska obhajobných tvrdení obžalovaných za podstatnú okolnosť považovať nielen to, že podľa obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2Gv 9/09, ktorú k odvolaniu priložil obžalovaný I. K., mala organizovaná skupina, ktorú približne od roku 2002 mal formovať a na jej čele stáť C. C. a ktorej členmi mali byť E. Y., P. C., K. E. a C. J., formou vydierania pod hrozbou násilia i za použitia násilia spáchať od roku 2002 do októbra 2007 celkom 16 konkrétnych skutkov proti poškodenému I. K. uvedených pod bodom II./ 12 (dňa 7.2.2007 podpálenie vozidla zn. NISSAN MURANO, pod bodom II./18 (dňa 8.8.2007 podpálenie vozidla zn. RANGE ROVER VOGUE, pod bodom II./19 (dňa 23.9.2007 podpálenie vozidla zn. AUDI Q 7), pod bodom II./20 (dňa 23.9.2007 podpálenie vozidla zn. FORD GALAXY), ako aj pod bodmi III./1 až 12 a páchaných v čase od marca 2006 do 26.9.2007 formou vydierania (hrozbou násilia i použitím násilia mal nútiť I. K., aby mu bez právneho dôvodu vyplatil tam uvedené finančné čiastky v hodnote najmenej 15.000.000,--Sk) a tiež aj tri čiastkové skutky uvedené pod bodmi II./ 14, 16 a 17 proti I. B., staršiemu referentovi ÚJKP OR PZ Považská Bystrica na Odbore kriminálnej polície realizujúcemu objasňovanie početného množstva trestných skutkov, v ktorých mali byť podozriví C. C., E. Y., P. C. a K. E. v úmysle ovplyvniť jeho postup v týchto trestných veciach a proti Mgr. C. C., riaditeľovi Okresného riaditeľstva PZ v Považskej Bystrici, na ktorom sa viedlo početné množstvo trestných konaní, v ktorých vystupoval ako podozrivý i ako obvinený C. C. a ktorý sa domnieval, že Mgr. C. C. zo svojej pozície môže priebeh týchto trestných konaní nejakým spôsobom ovplyvňovať, ale predovšetkým okolnosť, že obžalovaný I. K. podľa jeho tvrdenia už po dni 7.2.2007, kedy mu malo byť podpálené osobné motorové vozidlo zn. NISSAN MURANO, spolupracoval s políciou v Považskej Bystrici, osobne sa po tomto dátume viackrát stretol nielen s riaditeľom OR PZ v Považskej Bystrici s Mgr. C. C., ale aj s jeho zástupcom E., že už počas rozhovorov s týmito funkcionármi polície vyslovil podozrenie, že za touto trestnou činnosťou stojí osoba C. C., navyše od mesiaca jún 2007 po dohode s Mgr. C. C. - riaditeľom OR PZ v Považskej Bystrici firma SH_DT Trade Group, s.r.o. mohla nepoškodené motorové vozidlá v nočných hodinách parkovať v objekte Okresného riaditeľstva PZ v Považskej Bystrici, pričom okolnosť, že na políciu sa obrátil už vo februári 2007, že útoky zo strany C. C. riešil oznámením, že od tejto doby s políciou spolupracoval, že jeho osoba bola políciou monitorovaná a že spolupracoval s políciou aj vo vzťahu k zadržaniu poškodeného C. C., po ktorom už v auguste 2007 malo byť vyhlásené celoštátne pátranie a pritom sa mal skrývať aj u svedka P. T., svojho priateľa z výkonu trestu, preto vylučuje, aby sa za takejto situácie mal dopustiť žalovaného skutku. Za tejto situácie súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď nevykonal obžalovanými navrhované dôkazy napriek tomu, že výsluch svedkov Mgr. C. C. a K. E. z hľadiska potvrdenia alebo vyvrátenia obhajobných tvrdení obžalovaných, potvrdenia alebo spochybnenia hodnovernosti už uvedených svedeckých výpovedí C. C., I. T., C. C., P. T. a C. P. bol pre náležité zistenie skutkového stavu v uvedenom smere nevyhnutne potrebný. Navyše v prípade výsluchu svedka K. E. bol takýto postup zvýraznený aj obhajobným tvrdením obžalovaného I. K., podľa ktorého vo veci vraždy vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 1T/3/2009 tento svedok v prípravnom konaní pri konfrontácii s obžalovaným I. K. a rovnako aj na hlavnom pojednávaní v uvedenej veci potvrdil, že obvinenie zo zmrzačenia C. C. si vymyslel C. C. a kázal svojim ľuďom krivo svedčiť. Záver o vine musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na základe pravdepodobnosti a domnienok. V posudzovanej veci na podklade doteraz vo veci vykonaných dôkazov však tomu tak nie je. Vykonané dôkazy pripúšťajú totiž nielen možnosť, že skutok sa mohol stať a že ho mohli spáchať obžalovaní I. J. a I. K., ale súčasne, vzhľadom na nevykonanie všetkých potrebných dôkazov i na naznačené a existujúce pochybnosti o hodnovernosti svedeckých výpovedí C. C., I. T., C. C., P. T. a C. P., nevylučujú a pripúšťajú aj možnosť zodpovedajúcu obhajobným tvrdeniam a argumentom obžalovaných, že skutok sa nestal a že ho nespáchali. V tejto súvislosti, nad rámec už naznačených okolností, je potrebné uviesť, že čiastkové a pritom opakované útoky proti obžalovanému I. K., ktoré podľa obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2Gv9/09 mala vykonať organizovaná skupina na čele s poškodeným C. C., mohli byť síce ako forma odvety a pomsty dôvodom na spáchanie teraz posudzovaného skutku, avšak na druhej strane už uvedené obhajobné argumenty obžalovaných a obžalovanými I. J. a najmä I. K. výrazne uplatnený štandardný a pritom zákonný postup spočívajúci v podaní nielen trestných oznámení, ale aj v spolupráci s políciou tak pri objasnení predmetných skutkov v citovanej trestnej veci, ako aj pri zisťovaní miesta pobytu C. C., po ktorom v tom čase malo byť vyhlásené celoštátne pátranie, tento dôvod na spáchanie skutku spochybňujú, ba môžu ho až vylučovať. Bez významu v tejto súvislosti nie je ani okolnosť, že podľa už citovanej obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2Gv9/09 mal obžalovaný I. K., v dôsledku voči nemu vykonanému vydieraniu, vyplatiť v rokoch 2006 až 2007 C. C. finančné prostriedky vo výške najmenej 15.000.000,--Sk (497.908,78 Eur), v porovnaní s ktorou sumou vyznieva pochybne, ba až smiešne finančná čiastka len vo výške 500.000,-- Sk, ktorá podľa obžaloby v teraz posudzovanej veci a podľa tvrdení svedkov C. C., I. T., C. C., P. T. a C. P. mala byť prisľúbená ako odmena za zmrzačenie C. C. (napr. podľa bodu III. skutku 11 obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2Gv9/09 mal obžalovaný Ján Droják v období od marca 2006 až do augusta 2007 vyplácať C. C. podľa jeho pokynov týždenne 62.000,-- Sk a v lete roku 2007 dokonca až 400.000,--Sk denne). Navyše bez povšimnutia pritom nemožno ponechať ani obhajobné tvrdenia obžalovaných, podľa ktorých obžalovaný I. nebol osobou vhodnou na zorganizovanie a realizáciu predmetného skutku a obžalovaný I. K. mal mať výrazne a podstatne iné, vhodnejšie možnosti nielen na zabezpečenie ochrany seba, svojej rodiny a svojho majetku, ale aj na elimináciu osoby C. C. spôsobom uvádzaným v obžalobnom návrhu, pokiaľ by takýmto spôsobom chcel a mal konať. Na druhej strane podanie trestných oznámení pre vydieranie obžalovanými na poškodeného C. C., ako aj spolupráca s políciou tak pri objasnení predmetných skutkov uvedených v už citovanej obžalobe Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2Gv9/09, ako aj pri zisťovaní miesta pobytu C. C., po ktorom v tom čase malo byť vyhlásené celoštátne pátranie, mohla byť, tak ako na to dôvodne vo svojich obhajobných tvrdeniach poukazovali obaja obžalovaní, tiež dôvodom pomsty zo strany C. C. a zorganizovania nielen podľa jeho vyjadrenia „následného divadla“ spojeného s odvezením obžalovaného I. J. do G., s vynútením jeho priznania, s následným v sprievode ďalších osôb žiadaním peňazí od obžalovaného I. K. až po následný telefonický kontakt spojený s vyhrážkami obžalovanému I. K., ale aj celého „údajne“ spáchaného skutku spôsobom uvedeným v teraz posudzovanej obžalobe, najmä keď takúto možnosť pripúšťajú nielen obhajobné tvrdenia obžalovaných I. K. a I. J., ale v tomto rozhodnutí aj už uvedené listinné dôkazy (výpoveď svedka K. E. v inej trestnej veci, obžaloba Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2Gv9/09, kúpna zmluva zo dňa 27.12.2007, plnomocenstvo zo 6.11.2007, zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 3.12.2003, zápisnica z valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti LCF s.r.o. SNACK BAR Púchov zo dňa 27.11.2003 a záznam o zložení doplatku za obchodný podiel z 30.7.2004) i navrhované dôkazy výsluchom svedkov K. E., C.. C. C. i W.. G. C.. Za tejto dôkaznej situácie a vzhľadom na už uvedené dôvody nepostupoval súd prvého stupňa správne, ak bez vykonania naznačených dôkazov svoje skutkové zistenia a právny záver o vine obžalovaných oprel o svedecké výpovede C. C., I. T., C. C., P. T. a C. P. a ich tvrdenia považoval za preukázané napriek tomu, že na podklade doposiaľ vo veci vykonaných dôkazov netvoria logickú a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku by spoľahlivo a bez dôvodných pochybností preukazovali všetky okolnosti posudzovaného skutku, navyše bez vylúčenia možnosti akéhokoľvek iného záveru. Krajský súd vzhľadom na tieto dôvody a na podklade dôvodne podaných odvolaní obžalovaných I. K. a I. J., keďže skutkový stav nebol náležite zistený, zrušil podľa § 321 ods.1 písm. b/, c/ Tr. por. napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Rozhodol pritom na neverejnom zasadnutí v zmysle § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. por., keďže doplnenie konania môže viesť k iným skutkovým záverom a odvolací súd chybný postup okresného súdu nemohol sám napraviť na verejnom zasadnutí. Až po vykonaní uvedených dôkazov bude možné po ich vyhodnotení i vyhodnotení ostatných vo veci vykonaných dôkazov v zmysle § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. rozhodnúť v súlade so stavom veci a zákonom, ak samozrejme nebude vo veci nutné vykonať iné relevantné dôkazy, či už navrhnuté alebo také, ktorých nutnosť vykonania vyplynie práve z vykonania nariadeného dôkazu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.