Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/436/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710211908 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3710211908.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu Q. T., bytom W. A., B. XX/XX, zastúpeného Mgr. Q. X., advokátom, F. nad M., E. II XX proti žalovanému Spoločenstvo vlastníkov bytov „A. XXX", W. A., R. XXX/XX, IČO XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. D. K., advokátkou, W. A., B. partizánov XXXX/ XX, o určenie neplatnosti písomného hlasovania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23. septembra 2011, č.k. 6C/218/2010-117, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 409,64 Eur, k rukám JUDr. D. K., advokátky, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal, aby súd určil za neplatné písomné hlasovanie o súhlase so stanovením nákladov pre troch vlastníkov bytov odpojených od domovej kotolne (vrátane bytu žalobcu č. X na 1. poschodí, vo vchode XX obytného domu súpisné číslo XXX, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie W. A.) na nákladoch vykurovania od roku 2010 stanoveným koeficientom 0,35 z podlahovej plochy bytu, pre byty s individuálnym vykurovaním pri rozpočítavaní spotreby tepla podľa podlahovej plochy bytu, ktorého výsledok oznámil žalovaný písomne dňa 16.12.2010. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný je spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXX na Ulici R. v W. A., založeným za účelom výkonu správy bytového domu. Vlastníkmi bytu č. X vo vchode č. XX uvedeného bytového domu boli pôvodní žalobcovia až do 23.02.2011, kedy byt spolu so spoluvlastníckym podielom k spoločným častiam a zariadeniam v dome a pozemku predali Q. T., ako vyplýva z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. W. A.. Z oznámenia o písomnom hlasovaní zo 06.12.2010 súd zistil, že Q. A. ako predseda žalovaného po prerokovaní v rade žalovaného vyhlásil podľa zákona č. 182/1993 Z. z. písomné hlasovanie o otázke - stanovenie podielu nákladov pre troch vlastníkov bytov (pána T. - byt č. X vo vchode č. XX, pána F. - byt č. X vo vchode č. XX, pani S. - byt č. X vo vchode č. XX), odpojených od domovej kotolne bez súhlasu žalovaného, na nákladoch vykurovania od roku 2010 v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. a vyhlášky URSO 358/2009 Z. z., stanoveným koeficientom 0,35 z podlahovej plochy bytu pre byty s individuálnym vykurovaním, pri rozpočítaní spotreby tepla podľa podlahovej plochy bytu. V oznámení je termín hlasovania uvedený na 13.12.2010, doba hlasovania na 17.00 až 19.30 hod. a miestom hlasovania je bytový dom R. XXX. Zabezpečením písomného hlasovania v jednotlivých bytoch boli predsedom žalovaného poverení overovatelia podpisov - dvaja vlastníci bytov. Ing. H. K. v stanovisku z 19.02.2011 vysvetlil ním navrhnutý koeficient 0,35. Vo výpočte zohľadnil výmeru plochy všetkých bytov, aj tých, ktoré sa odpojili od centrálneho vykurovania, spotrebu tepla pred odpojením bytov od centrálneho vykurovania v roku 2008, úsporu nákladov podľa projektu a znížené náklady za rok 2009. Predložené hlasovacie lístky obsahujú vedľa položenej otázky rámčeky s možnosťou vyznačiť áno alebo nie, pričom z nich a výsledku písomného hlasovania zo 16.12.2010 vyplýva, že z celkového počtu vlastníkov 18, za stanovenie navrhnutého koeficientu hlasovali 12, proti bol jeden a nehlasovali piati vrátane pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade. Zo zápisníc zo zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, prezenčných listín, hlasovacích listín z 05.10.2008, 24.09.2008, 14.11.2007, 12.10.2007 vyplýva, že vlastníci bytov v obytnom dome súp. č. XXX v W. A. hlasovali o otázkach ohľadom správy domu na zhromaždeniach, a to osobne, alebo na základe úradne overených splnomocnení, pričom na zhromaždení dňa 14.11.2007 bola okrem iného schválená rekonštrukcia ústredného kúrenia v dome. Pôvodný žalobca v 1. rade na pojednávaní trval na tom, že nebol upovedomený o tom, že sa má konať písomné hlasovanie v tejto otázke. S manželkou sa rozhodli pre individuálne plynové vykurovanie, čo je pre nich z hľadiska návratnosti finančných prostriedkov výhodnejšie, než byť napojení na rekonštruovaný centrálny plynový kotol. Keďže vybavujú povolenie na kotol do ich bytu, kúria elektrinou, o čom predložil pôvodný žalobca v 1. rade faktúru a doklad o jej úhrade. Štátna energetická inšpekcia, Krajský inšpektorát Trenčín listom z 18.03.2011 súdu oznámil, že na danú vec by mohla byť použitá vyhláška č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva dodaného tepla v znení vyhlášky č. 358/2009 Z. z. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, odbor regulácie tepelnej energetiky v stanovisku zo dňa 14.02.2011, adresovanom Ing. H. K., uviedol, že povinnosť rozpočítavať množstvo dodaného tepla podľa vyhlášky č. 630/2005 Z. z. v znení vyhlášky č. 358/2009 Z. z. má podľa § 17 ods. 3 písm. e), § 18 ods. 4 písm. d) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike dodávateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla konečnému spotrebiteľovi alebo odberateľ tepla, ktorý rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom. Ak vlastníci bytov majú spoločnú kotolňu, na ktorú nebolo vydané povolenie na podnikanie v tepelnej energetike, nie je výrobca tepla posudzovaný ako dodávateľ tepla a zároveň ani nenakupuje teplo, t. j. nie je ani odberateľom tepla. Úrad, ktorý vydáva povolenie na podnikanie v oblasti tepelnej energetiky, napokon uzavrel, že vzhľadom k tomu, že správca objektu nie je ani dodávateľom ani odberateľom tepla, nie je povinný dodržiavať pravidlá rozpočítavania nákladov na zabezpečenie tepla medzi obyvateľov objektu podľa citovanej vyhlášky. Na pravidlách rozpočítavania tepla by sa spoločenstvo, resp. obyvatelia objektu mali dohodnúť podľa zákona č. 182/1993 Z. z. Súd ustanovil znalca z odboru energetika J. B., ktorému uložil vypočítať podiel nákladov na vykurovanie bytovky č. XXX na R. ulici v W. A., z pohľadu obyvateľov domu nenapojených na centrálne vykurovacie teleso, v percentách. V znaleckom posudku č. 11/2011 zo dňa 15.08.2011 znalec uviedol, že vlastníci bytov v bytovom dome č. XXX na R. ulici v W. A. nemajú vydané povolenie na podnikanie v tepelnej energetike, a preto na účely rozúčtovania nákladov na vykurovanie nie je pre nich záväzná vyhláška č. 630/2005 Z. z. v znení vyhlášky č. 358/2009 Z. z., ktorá v § 5 ods. 2 ustanovuje, že ak sú v objekte rozpočítavania aj byty alebo nebytové priestory s individuálnym vykurovaním, náklady za dodané teplo na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku, pričom základná zložka tvorí 10 % a spotrebná zložka 90 % z celkových nákladov. Podiel nákladov na vykurovanie bytovky z pohľadu tých obyvateľov, ktorí nie sú napojení na centrálne vykurovanie, je podľa citovanej vyhlášky 10 %. Vlastníci sa však môžu dohodnúť na inom podiele podľa § 14 zákona č. 182/1992 Z. z. Znalec uviedol, že pre potreby určenia podielu nákladov na vykurovanie bytovky neexistuje iný výpočet v zmysle právnych predpisov. Pokiaľ vlastníci bytov hlasovaním dňa 13.12.2010 schválili podiel 35 %, platí tento podiel za predpokladu, že písomné hlasovanie bolo platné. Konštatoval, že na Okresnom súde Považská Bystrica prebieha pod sp. zn. 3C 218/2010 konanie, v ktorom sa Q. S. a S. S., bývajúci vo vchode č. XX predmetnej bytovky, domáhajú proti žalovanému taktiež určenia neplatnosti písomného hlasovania z 13.12.2010. V konaní boli vypočutí svedkovia, obyvatelia predmetného bytového domu. Svedok R. C., bývajúci vo vchode č. 47, uviedol, že oznamy o hlasovaní sa vyvesujú na nástenke vo vchode. Ing. Q. S. a Z. S., obyvatelia vchodu č. XX, potvrdili, že v období V. v roku 2010, asi týždeň visel na vchodových dverách oznam o písomnom hlasovaní, a pokiaľ išlo o dôležité rozhodnutia, ako tomu bolo v prípade hlasovania dňa 13.12.2010, písomné oznámenia sa hádzali aj do poštových schránok obyvateľov, a to aj z dôvodu, že vo vchode č. XX niekto strhával oznámenia z vchodových dverí, na nástenke sa vyvesovali zápisnice z hlasovania. J. D., bývajúca vo vchode č. XX, potvrdila, že oznamy o hlasovaniach sa obvykle vyvesovali na vchodových dverách. Ing. P. F., Z. S., obyvatelia vchodu č. XX a W. N., žijúci vo vchode č. XX potvrdili, že oznamy o hlasovaní sa obvykle vyvesujú vo vchode na vchodových dverách a niekedy sa hádžu aj do poštových schránok. Svedok Q. H., Z. S., W. N. si pamätajú, že hlasovacie lístky vypísali v prítomnosti T. K., V. W., ktorí chodili s predsedom žalovaného po bytoch. Vykonanie hlasovania týmto spôsobom potvrdili aj T. K., bývajúci vo vchode č. XX a V. W., ktorí uviedli, že oznamy o hlasovaní v decembri 2010 boli vyvesené v každom vchode na vchodových dverách a vhadzované všetkým obyvateľom bytovky do poštových schránok s tým, že po sčítaní hlasov bola vyhotovená zápisnica o výsledku hlasovania, ktorú podpísali. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný bol zriadený podľa zákona č. 182/1993 Z. z. ako spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXX na R. ulici v W. A. na správu domu. V danom bytovom dome je vybudovaná plynová kotolňa na výrobu tepla, za účelom vykurovania bytov a nebytových priestorov v bytovke, pričom vlastníci troch bytov sa odpojili od centrálneho vykurovania s cieľom využívať individuálne vykurovanie. Vznikla tak potreba určiť, v akom rozsahu sa budú podieľať na nákladoch na vykurovaní bytovky tí vlastníci bytov, ktorí nie sú napojení na centrálne vykurovanie. O uvedenej otázke môžu vlastníci bytov a nebytových priestorov rozhodovať aj písomným hlasovaním podľa § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z., t. j. nebolo potrebné zvolávať schôdzu/zhromaždenie vlastníkov. Predseda žalovaného vyhlásil písomné hlasovanie na 13.12.2010. Pôvodní žalobcovia, ktorí boli v čase konania písomného hlasovania vlastníkmi jedného z bytov nenapojeného na centrálne vykurovacie teleso, namietali, že zo strany žalovaného neboli vopred upovedomení o písomnom hlasovaní. Z výpovede predsedu žalovaného, výsluchov svedkov vykonaných v konaní 3C 218/2010, oznámenia o hlasovaní však bolo preukázané, že žalovaný sedem dní pred písomným hlasovaním informoval vlastníkov bytov a nebytových priestorov o predmete hlasovania, o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým, teda vyvesením oznamu na vnútornú stranu vchodových dverí každého vchodu bytovky a vložením oznamov do poštových schránok obyvateľov domu. Keď niekto oznam z vchodových dverí strhol, zakaždým ho tam žalovaný nechal znovu nalepiť. Hlasovacie lístky pre jednotlivých vlastníkov obsahovali náležitosti vyžadované zákonom. Samotné hlasovanie, zistenie výsledkov bolo vykonané za účasti dvoch overovateľov poverených predsedom žalovaného a oznámenie výsledkov hlasovania bolo taktiež uskutočnené postupom a v lehotách podľa ustanovenia § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. Nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov bytov hlasovala za to, aby sa vlastníci bytov s individuálnym vykurovaním podieľali na nákladoch vykurovania bytovky v navrhovanej výške 35 %. Hlasovanie je preto platné. Pôvodní žalobcovia sa hlasovania nezúčastnili, napriek tomu, že boli o ňom riadne upovedomení. Keďže nehlasovali, nemožno ich považovať za prehlasovaných vlastníkov, ktorým patrí právo do 15 dní od oznámenia výsledkov hlasovania obrátiť sa na súd s návrhom, aby vo veci rozhodol. Súd potom uzavrel, že žalobcovia neboli oprávnení podať túto žalobu. Aktívna legitimácia nesvedčí ani Q. T., ktorý v priebehu konania vstúpil do procesných práv a povinností žalobcov. Súd prvého stupňa preskúmal aj ďalšie námietky žalobcov a považoval ich za nedôvodné. Neobstojí argumentácia, že otázka, o ktorej sa hlasovalo písomným hlasovaním, bola v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z. z. a s vyhláškou č. 358/2009 Z. z. Zo záverov znalca J. B., ako aj zo stanoviska Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR je zrejmé, že žalovaný ako výrobca tepla nie je dodávateľom ani odberateľom tepla podľa zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a nie je preto povinný pri rozpočítavaní nákladov na teplo medzi jednotlivé byty riadiť sa vyhláškou č. 630/2005 Z. z. v znení vyhlášky č. 358/2009 Z. z., v zmysle ktorej podiel nákladov na vykurovanie bytovky z pohľadu tých obyvateľov, ktorí nie sú napojení na centrálne vykurovanie predstavuje 10 %. Určenie výšky podielu na nákladoch na vykurovanie bytovky medzi jednotlivých vlastníkov bytov, aj tých s individuálnym vykurovaním, je na rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. Vlastníci bytov sa v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. dohodli na inom podiele nákladov, a to vo výške 35 %, písomným hlasovaním, ktoré je platné. Koeficient v tejto výške navrhol pán Ing. K., ktorý sa stará o bytovku, pričom vychádzal z relevantných údajov o zistených nákladoch na teplo v bytoch za roky 2008 a 2009. Súd preto výšku koeficientu považuje za primeranú. Neexistuje iný záväzný právny predpis, ktorý by stanovoval výpočet podielu na nákladoch na vykurovaní v bytovke a vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav a zásadu hospodárnosti konania súd nepovažoval za potrebné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, ako navrhoval žalobca. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že predmetné písomné hlasovanie predstavuje neprípustnú retroaktivitu, nakoľko hlasovanie o podiele nákladov na vykurovaní bolo uskutočnené pred skončením roka, ktorého sa týkalo, čo je akceptovateľné z hľadiska právnej istoty obyvateľov bytového domu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celkovej sume 309,17 Eur, titulom trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na neurčitú hodnotu sporu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. patrí za úkony základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 1/13-iny výpočtového základu, ktorý predstavoval na rok 2011 sumu 741 Eur. Za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 28.01.2011, účasť na pojednávaniach dňa 31.01.2011, 22.09.2011, 23.09.2011 súd potom priznal tarifnú odmenu v uplatnenej výške 57 Eur x 4 úkony. Podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky priznal súd i uplatnený režijný paušál 7,41 Eur x 4 úkony z roku 2011. Pretože je právna zástupkyňa žalovaného platiteľom DPH, podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky súd zvýšil trovy právneho zastúpenia v úhrnnej výške 257,64 Eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 54,53 Eur. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal neúspešného žalobcu, aby na účet súdu zaplatil trovy konania 232,40 Eur, ktoré boli vyplatené zo štátnych prostriedkov znalcovi J. B. za znalecký posudok. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, navrhol ho zmeniť tak, že jeho žalobe bude v celom rozsahu vyhovené. Uplatnil si náhradu trov konania. Namietal neúplné zistenie skutkového stavu súdom prvého stupňa, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, jeho odôvodnenie je naviac nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Namietal záver súdu prvého stupňa, že v predmetnej veci nemá aktívnu legitimáciu na vedenie tohto súdneho konania, resp. že jeho právni predchodcovia neboli oprávnení podať návrh na začatie súdneho konania. Poukázal na skutočnosť, že už v samotnej žalobe jeho právni predchodcovia výslovne uviedli, že písomné hlasovanie im vôbec nebolo oznámené, tohto sa nemohli zúčastniť, čím došlo k porušeniu ich práv priznaných zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom samotné hlasovanie sa ich priamo dotýkalo. Ďalej poukázal na súvisiaci súdny spor vedený na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 3C/218/2010, v ktorom z výsluchov jednotlivých svedkov mal súd preukázané, že medziľudské vzťahy v bytovom dome nie sú dobré, kde jeden z jeho predchodcov T. T., ako predchádzajúci predseda žalovaného, podľa všetkého doplatil na tieto skutočnosti aj pri prevedení písomného hlasovania, resp. oznámení o jeho konaní, keď tento v pozícii svedka pri vypočutí dňa 02.03.2011 výslovne uviedol, že sa o hlasovaní dozvedel až potom, ako sa hlasovanie uskutočnilo. Mal za to, že jeho právnych predchodcov sa napadnuté hlasovanie dotýkalo priam bytostne, preto neprichádza do úvahy žiaden racionálny argument, aby sa títo vyhli danému hlasovaniu, ak by toto bolo riadne oznámené, tak ako to predpokladá zákon č. 182/1993 Z. z. Zdôraznil, že práve jeho byt sa nachádza v strednom vchode bytového domu, pričom z výpovede svedkyne Z. S. v konaní, sp. zn. 3C/218/2010 je zrejmé, že v strednom vchode domu boli problémy so zverejňovaním informácií a práve preto bolo zvolené informovanie vlastníkov bytov prostredníctvom poštových schránok. Ani toto informovanie však nebolo riadne prevedené, nakoľko tak ako jeho právni predchodcovia a tiež napríklad vlastník bytu Z. S. alebo Mesto W. A. ako vlastník krytu CO žiadne takéto oznámenie do schránok nedostali. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa sa v tomto smere ani nezaoberal takými skutočnosťami, či vôbec informovanie vlastníkov bytov v bytovom dome spĺňalo formálne náležitosti v súlade so zákonom č. 182/1983 Z. z. Mal jednoznačne za to, že rozhodnutie o viac ako trojnásobnom zvýšení príslušného koeficientu v polovici mesiaca december 2010 za kalendárny rok 2010 je hrubým zásahom do práv vlastníka bytu, keďže trpí tzv. pravou retroaktivitou, ktorá je zásadne prípustná len, ak sa ňou priznáva viac práv, ale nie viac povinností. Ďalej poukázal na súdom nariadené znalecké dokazovanie, pričom však znalec podstatne nevykonal to, čo mu uložil súd v znaleckej úlohe. Uviedol, že on, resp. právni predchodcovia platia doteraz dobrovoľne koeficient 10 %, súčasne tiež svojimi platbami prispieva na splácanie úveru, ktorý absolútne nevyužíva a naviac je ešte osočovaný z toho, že sa má nechať vykurovať ostatnými vlastníkmi bytov. Ďalej poukázal na dôkazy a závery súdu v súvisiacom súdnom konaní, sp. zn. 3C/218/2010, pričom vzhľadom na skutočnosť, že daná problematika nie je dostatočným spôsobom riešená príslušnou judikatúrou, z opatrnosti žiadal, aby v prípade pochybností ním uvádzaných argumentov súd pripustil v danej veci dovolanie vzhľadom na prejednávané otázky zásadného právneho významu (pripustenie retroaktivity, posúdenie obvyklosti, formálne nedostatky hlasovania a ich váha a podobne). Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že písomné hlasovanie mu nebolo oznámené. V tomto smere poukázal na rozsiahle dokazovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica, sp. zn. 3C/218/2010, a to na výsluchy ako účastníkov konania, tak aj jednotlivých svedkov, ktorými dôkazmi bolo toto tvrdenie žalobcu vyvrátené. Mal za to, že rozhodnutie o zvýšení koeficientu v polovici mesiaca decembra netrpí tzv. pravou retroaktivitou, keď odsúhlasenie koeficientu je podľa vyhlášky URSO č. 358/2009 Z. z. možné aj v priebehu roka na základe výsledkov predchádzajúceho roka. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní napadol zvýšenie koeficientu z 0,10 na 0,35, mal za to, že toto zvýšenie bolo dostatočne zdôvodnené. Koeficient vo výške 0,10 pre odpojené byty za rok 2009 bol stanovený podľa vyhlášky URSO č. 630/2005 Z. z. z dôvodu, že traja vlastníci bytov sa odpojili v decembri 2008 bez súhlasu SVB a nebolo možné spracovať podklady pre stanovenie reálneho koeficientu, nakoľko náklady za rok 2009 boli známe až v piatom mesiaci roku 2010. Koeficient 0,35 pre rok 2010 - výpočet nákladov UK (pre odpojené byty) bol stanovený na základe analýzy (ktorá bola predložená súdu) spotreby tepla za rok 2009 na základe skutočných podmienok vykurovania bytového domu a porovnaním spotreby rokov 2008 a 2009, nakoľko v roku 2008 bola realizovaná rekonštrukcia rozvodov UK a výmena nevyhovujúcich radiátorov za nové účinnejšieho typu korádo s tým, že dôjde k úspore nákladov vykurovania cca 10 %. Pri zohľadnení uvedených skutočností nemohol v žiadnom prípade navrhnutý koeficient 0,35 považovať za neprimeraný a vo vzťahu k žalobcovi za nespravodlivý. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p., doplnil dokazovanie opätovným oboznámením spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 3C/218/2010, oboznámil LV č. XXXX a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Predmetom sporu v posudzovanej veci je žaloba žalobcu (pôvodne žalobcovia T. T. a P. T.), ktorou sa domáhal, aby súd určil, že je neplatné písomné hlasovanie o súhlase so stanovením nákladov pre troch vlastníkov bytov odpojených od domovej kotolne (vrátane bytu žalobcu č. X na 1. poschodí vo vchode XX, obytného domu súpisné číslo XXX, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie W. A.) na nákladoch vykurovania od roku 2010 stanoveným koeficientom 0,35 z podlahovej plochy bytu, pre byty s individuálnym vykurovaním pri rozpočítavaní spotreby tepla podľa podlahovej plochy bytu, ktorého výsledok oznámil žalovaný písomne dňa 16.12.2010. V priebehu konania pôvodní žalobcovia T. T. a P. T. predmetný byt predali Q. T.. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 22.08.2011, č.k. 6C/218/2010-106 pripustil zmenu na strane žalobcov tak, aby namiesto pôvodných žalobcov T. T. a P. T. vstúpil na ich miesto Q. T.. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v rozhodnom čase na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom. Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome po a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatku vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne 5 dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do 5 pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd. Podľa § 14 ods. 6 veta prvá citovaného zákona, ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy, môže správca, zástupca vlastníkov bytov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na tom závere, že pôvodní žalobcovia 1), 2) sa predmetného hlasovania nezúčastnili napriek tomu, že boli o ňom riadne upovedomení, a keďže nehlasovali, nemožno ich považovať za prehlasovaných vlastníkov, ktorým patrí právo do 15 dní od oznámenia výsledkov hlasovania obrátiť sa na súd s návrhom, aby vo veci rozhodol. Súd prvého stupňa preto uzavrel, že pôvodní žalobcovia 1), 2) neboli oprávnení podať túto žalobu a aktívna legitimácia nesvedčí ani súčasnému žalobcovi Q. T., ktorý v priebehu konania vstúpil do ich procesných práv a povinností. Ďalej uzavrel, že otázka, o ktorej s hlasovalo písomným hlasovaním, nebola v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z. z. a s vyhláškou č. 358/2009 Z. z. Podľa názoru súdu prvého stupňa nie je dôvodná ani argumentácia žalobcu, že predmetné písomné hlasovanie predstavuje neprípustnú retroaktivitu, nakoľko hlasovanie o podiele nákladov na vykurovaní bolo uskutočnené pred skončením roka, ktorého sa týkalo, čo je akceptovateľné z hľadiska právnej istoty obyvateľov bytového domu. Súd prvého stupňa sa však nezaoberal pasívnou legitimáciou žalovaného v danej veci, keďže žaloba smerovala proti B. vlastníkov bytov „A. XXX“, R. XXX/XX, W. A., IČO XX XXX XXX. Vecná legitimácia vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje totiž stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Otázka vecnej legitimácie v konaní je teda otázkou hmotnoprávnou, a preto, pokiaľ ide o určenie pasívnej legitimácie v danej veci, je potrebné vychádzať z cit. ust. § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že okruh účastníkov v danej veci mal tvoriť na strane žalobcu prehlasovaný vlastník bytu a na strane žalovaného ostatní vlastníci bytov. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a o spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov (§ 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.). Ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy, môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie (§ 14 ods. 6 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z.). Na uvedených hlasovaniach, teda aj na písomnom hlasovaní, rozhodujú hlasovaním vlastníci bytov a nebytových priestorov a predmetné rozhodnutie je rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalovaný je právnickou osobou, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzavreli zmluvu o spoločenstve vlastníkov bytov (§ 6 ods. 1, § 7 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z.), ktorý na uvedenom základe spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a priľahlý pozemok, vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Nerozhoduje však písomným hlasovaním v zmysle § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. Ak má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. V prípade, že účastníkmi konania na základe predmetného určovacieho návrhu nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané, by nemohlo byť záväzné aj pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi konania (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Z tohto dôvodu žalobcom označený žalovaný ako spoločenstvo vlastníkov bytov, nemal pasívnu legitimáciu v tomto konaní. Z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného odvolací súd zaujal v danej veci odlišné stanovisko ako Okresný súd Považská Bystrica v konaní vedenom v obdobnej veci pod sp. zn. 3C/218/2010, keď rozhodol tak, že predmetné písomné hlasovanie je neplatné. Naviac v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene vlastníka bytu č. X na X. poschodí, vo vchode XX domu, súpisné číslo XXX, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie W. A.. Z predloženého listu vlastníctva číslo XXXX, k.ú. W. A. na odvolacom pojednávaní dňa 12.09.2003 právnou zástupkyňou žalovaného vyplýva, že byt č. X je v súčasnosti vedený ako bezpodielové spoluvlastníctvo pôvodných žalobcov T. T. a P. T.. Z uvedeného listu vlastníctva vyplýva v titule nadobudnutia, že vlastníkmi sa stali na základe dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy č. V 2365/11 zo dňa 04.102011. Právny zástupca žalobcu na základe tejto skutočnosti navrhol na uvedenom odvolacom pojednávaní zmenu účastníkov konania podľa § 92 ods. 2 O.s.p., nakoľko po vydaní rozhodnutia súdom prvého stupňa nastala právna skutočnosť súvisiaca so zmenou vlastníctva žalobcu predmetného bytu. Navrhol preto, aby namiesto žalobcu vstúpili na jeho miesto T. T. a P. T., obaja bytom W. A., R. XXX/XX. Písomným podaním, doručeným Krajskému súdu v Trenčíne dňa 20.09.2003, oznámil T. T. a P. T., že v právnej veci Q. Remiš proti B. vlastníkov bytov „A. XXX“, o neplatnosť písomného hlasovania nesúhlasia s ich vstupom do tohto konania namiesto doterajšieho navrhovateľa Q. T.. Keďže pre zmenu účastníkov konania v danej veci nebol splnený predpoklad, a to súhlas nových žalobcov so vstupom do tohto konania, došlo aj k strate aktívnej legitimácie žalobcu Q. T., ktorý v súčasnosti už nie je vlastníkom predmetného bytu. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd v danej veci nepripustil dovolanie, nakoľko podľa jeho názoru nejde o otázku zásadného právneho významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému patrí náhrada trov odvolacieho konania, ktoré spočívajú v odmene za právne zastúpenie, vychádzajúc z neurčitej hodnoty veci v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za 3 úkony právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 26.11.2011 - 57 Eur + 1 x režijný paušál 7,41 Eur, účasť na pojednávaniach dňa 12.09.2013 a dňa 26.09.2013 po 60,07 Eur + 2 x režijný paušál po 7,81 Eur, spolu 200,17 Eur. Právnej zástupkyni žalovaného patria cestovné výdavky na odvolacie pojednávanie Považská Bystrica - Trenčín a späť 2 x (12.09.2013, 26.09.2013) osobným motorovým vozidlom Nisan Micra za 2 cesty 18,56 x 2 = 37,12 Eur a náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky za 4 polhodiny x 13,01 Eur = 52,04 Eur a náhrada za stratu času dňa 26.09.2013 za 4 polhodiny x 13,01 Eur = 52,04 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 341,37 Eur + 20 % DPH - 68,27 Eur. Celková náhrada trov odvolacieho konania predstavuje 409,64 Eur. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .