Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19CoP/51/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713200029 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3713200029.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. X., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov F. X., bytom I. XXX, t.č. E. J., J. XXX a E. X., bytom I. XXX, t.č. E. J., J. XXX, obaja zastúpení F.. P. U., advokátom v L., C. D., o návrhu T. J., bytom I. XXX, o úpravu styku s maloletou a o návrhu rodičov na zákaz styku, na odvolanie starej matky a rodičov maloletej proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19. februára 2013, č.k. 4P/1/2013-25, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľky na úpravu styku s mal. A. zamietol. Zamietol aj návrh rodičov na zákaz styku navrhovateľky s maloletou. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 25 ods. 1, 2, 3, 5 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľka je stará matka maloletej A.. Matka maloletej je dcéra navrhovateľky, otec maloletej je zať navrhovateľky. Rodičia maloletej A. sú manželia, žijú spolu s dieťaťom v spoločnej domácnosti od augusta 2012 u matky otca maloletej. Do augusta 2012 žili v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou v Obci I.. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovali po tom, ako navrhovateľka podala trestné oznámenie na otca maloletej pre trestný čin sexuálneho zneužívania maloletej zo strany otca. Zo správy OR PZ X. B., Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície mal súd prvého stupňa za preukázané, že sexuálne zneužívanie maloletej A. jej otcom nebolo preukázané a dňa 31.01.2013 bolo trestné stíhanie zastavené. Uznesenie nenadobudlo do rozhodnutia súdu prvého stupňa právoplatnosť. Súd prvého stupňa mal ďalej za preukázané, že v súčasnej dobe sú vzťahy medzi rodičmi maloletej a navrhovateľkou veľmi vážne narušené. Mal za nesporné, že maloletá, ktorá žila do augusta 2012 v spoločnej domácnosti s rodičmi a starou matkou, ktorá sa určitým spôsobom podieľala na jej výchove a starostlivosti, si mohla vytvoriť k starej matke citový vzťah tak, ako tento prejavuje voči druhému starému rodičovi - manželovi navrhovateľky, s ktorým sa stretáva. Súd prvého stupňa však nemal za preukázané, že by citové väzby medzi maloletou A. a starou matkou boli také intenzívne a maloletá by bola na starú matku tak silne citovo naviazaná, že by tým, že so starou matkou sa nestretáva a tieto väzby sú v súčasnej dobe prerušené, by nejakým negatívnym spôsobom spôsobili narušenie jej duševného a citového rozvoja. Zastával názor, že narušenie vzťahov medzi rodičmi a starou matkou vo všetkých smeroch preto vylučuje v súčasnej dobe akúkoľvek vhodnosť úpravy styku medzi maloletou A. a starou matkou. Vzhľadom na vek dieťaťa, skutočnosť, že žije v spoločnej domácnosti nielen so svojimi rodičmi, ale aj s rodičmi otca, ktorí taktiež majú s navrhovateľkou veľmi zlé vzťahy, nepovažoval za vhodné akýmkoľvek spôsobom zasahovať do rodičovských práv z dôvodu, že takýto zásah by mal negatívny vplyv na ďalší citový vývoj dieťaťa, ktoré by sa stalo nástrojom pre manipuláciu rodičov zo strany starej matky a opačne. Súd prvého stupňa mal za to, že až po tom, ako sa obnovia, resp. zlepšia vzťahy medzi rodičmi maloletej a starou matkou, resp. dôjde k upokojeniu celkovej situácie v rodine, bude možné rozvíjať prerušený styk dieťaťa so starou matkou, pretože aj rodičia musia vychovávať dieťa k úcte a láske k starým rodičom a byť pre dieťa vzorom vlastným správaním. Pretože väzby medzi rodičmi maloletej na jednej strane a starou matkou na druhej strane sú v poslednom období značne oslabené a veľmi vážne narušené ich vzájomnými konfliktami riešenými aj prostredníctvom polície, bude treba pristupovať k ich obnoveniu nenásilne, postupne, s rešpektovaním záujmov dieťaťa. Zároveň súd prvého stupňa zastával názor, že v záujme zdravého vývoja dieťaťa nie je, aby bol styk dieťaťa so starou matkou zakázaný. V jeho záujme je, aby vyrastalo v harmonickom rodinnom prostredí, kde jednotliví členovia rodiny, do ktorej vo vzťahu k maloletej A. patria aj starí rodičia, a teda aj navrhovateľka, si voči sebe prejavujú úctu a slušnosť, a preto skutočnosť, že rodičia dieťaťa majú narušené vzťahy s navrhovateľkou, ešte neznamená, že navrhovateľka môže mať negatívny dopad na zdravý vývoj maloletej A.. Nemal za preukázané, že by navrhovateľka požívala alkoholické nápoje do takej miery, prípadne sa tak vulgárne vyjadrovala, že by tým ohrozovala maloletú A.. Konštatoval, že v súčasnej dobe nie je nevyhnutné, aby styk maloletej s navrhovateľku zakázal, pretože tieto nežijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľka nijakým spôsobom nezasahuje do výchovy dieťaťa, nenarúša výchovu rodičov a súd prvého stupňa vyslovil do budúcna predpoklad, že po zlepšení situácie v rodine dôjde i k obnoveniu vzťahu medzi maloletou a starou matkou, pretože v záujme dieťaťa je, aby malo rozvinuté väzby so všetkými členmi rodiny, k čomu je potrebné, aby za danej situácie vo veľkej miere prispeli rodičia, pretože od nich závisí, ako sa vzťah medzi dieťaťom a starou matkou bude ďalej vyvíjať. Proti rozsudku vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľky na úpravu styku s maloletou zamietnutý, podala odvolanie stará matka maloletej, ktorá sa domáhala zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že bude oprávnená sa s maloletou stýkať každú nepárnu sobotu v čase od 09:00 hod. do 17:30 hod. Poukazovala na tú skutočnosť, že o maloletú sa starala od útleho detstva, nakoľko žila s rodičmi v jej dome 5 rokov. Maloletá pri nej vyrastala, osobne sa o ňu starala. Za tieto roky si k sebe vybudovali veľmi silný citový osobný vzťah, ktorý bol úplne prerušený odsťahovaním sa maloletej spoločne s jej rodičmi do druhej obce. Takéto úplné a náhle prerušenie akéhokoľvek kontaktu s maloletou, s ktorou boli v dennom kontakte, spôsobilo citovú, psychickú ujmu nielen starej matke, ale hlavne maloletej, ktorá za starou matkou smúti, pýta sa na ňu, pekne na ňu spomína, spomína na dom, dvor so psom a záhradu. Dôvodila, že celá problémová situácia, ktorá bola dôvodom podania návrhu, spočíva v nedorozumení medzi starou matkou a rodičmi maloletej, ktoré nedorozumenie má pôvod v jej snahe chrániť maloletú, pričom tento rozpor nemôže byť na ujmu maloletej. Zdôrazňovala, že je povinnosťou rodičov dieťa chrániť, nezapájať do vzájomných konfliktov medzi členmi rodiny, učiť ho porozumeniu a viesť k dobrým vzťahom, úcte a porozumeniu. Mala za to, že rodičia radikálnym zásahom do pozitívneho vzťahu konali v hrubom rozpore so záujmami dieťaťa. Súdu prvého stupňa vytýkala, že nevzal do úvahy názor opatrovníka maloletej a rovnako nevzal do úvahy zistenia, že jej správanie nemá negatívny dopad na zdravý vývoj maloletej, že prostredie, v ktorom by sa styk realizoval, je vhodným prostredím, maloletej dobre známym, nakoľko v ňom prežila väčšinu svojho života. Proti rozsudku vo výroku o zamietnutí návrhu na zákaz styku navrhovateľky s maloletou podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie rodičia maloletej. Domáhali sa zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia návrhu. Dôvodili, že je nesporné, že navrhovateľka požíva alkoholické nápoje vo zvýšenej miere, pri ich požití je agresívna, fajčí, vulgárne sa vyjadruje, čo je však najhoršie, správa sa tak aj pred maloletou. Excesy v správaní navrhovateľky vyvrcholili podaním vymysleného a účelového trestného oznámenia na otca maloletej, kedy vzniknutú situáciu boli nútení riešiť odsťahovaním sa zo spoločnej domácnosti a následne túto domácnosť opustil aj manžel navrhovateľky. Súdu prvého stupňa vytýkali, že všetky tieto závažné fakty akceptoval pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu navrhovateľky na úpravu styku s maloletou, no na strane opačnej, nepovažoval tieto závažné skutočnosti za okolnosti, pre ktoré by vyhovel návrhu na zákaz styku. K podaným odvolaniam sa písomne vyjadril opatrovník maloletej, ktorý navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku. Uviedol, že vzťahy medzi rodičmi maloletej a starou matkou sú veľmi vážne narušené vzájomnými konfliktami, vzhľadom k tomu nie je možné za danej situácie rozvíjať prerušený styk dieťaťa so starou matkou. Po zlepšení situácie v rodine bude možné styk maloletej so starou matkou v záujme zdravého vývoja dieťaťa naďalej postupne obnovovať, prípadne upraviť. K podanému odvolaniu rodičov maloletej sa písomne vyjadrila navrhovateľka - stará matka maloletej. Uviedla, že je v záujme maloletej, aby sa so starou matkou stretávala, pretože majú vzájomne dobrý vzťah, dokáže sa o maloletú plnohodnotne postarať, nemá záujem narúšať vzťahy v rodine. Jediné, na čom jej záleží je, aby sa mohla so svojou jedinou vnučkou stretávať, čo možno postupne prispeje k urovnaniu vzťahov v celej rodine. Poukazovala na to, že za čas spolužitia v jednom rodinnom dome rodičia maloletej nemali nijaké vážne výhrady k správaniu navrhovateľky k maloletej, ani k jej správaniu vôbec. Skutočnosti, ktoré uvádzajú v prospech svojho odvolania, sa buď nezakladajú na pravde, alebo sú nepodstatné. Popierala, že by požívala alkohol vo zvýšenej miere, v tejto súvislosti poukazovala na vyjadrenie obecného úradu i svojho zamestnávateľa. Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli odvolateľmi v odvolaniach vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Po dôkladnom preskúmaní všetkých relevantných skutočností, vychádzajúcich zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení. V súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. V dôsledku toho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Z daného titulu si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). V podaných odvolaniach odvolatelia neuviedli žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie správnosti dôvodov odvolací súd uvádza. V danej veci sa navrhovateľka - stará matka maloletej domáha úpravy styku s maloletou A., jej vnučkou, s poukazom na § 25 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia ods. 1 až 4 sa použijú primerane. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplývajú dva zákonné predpoklady, ktoré musia byť kumulatívne splnené k tomu, aby styk dieťaťa so starým rodičom bol upravený, a to jednak záujem dieťaťa a jednak, že úpravu styku si vyžadujú pomery v rodine. Súd, konajúci o návrhu starých rodičov, o úpravu styku s maloletým dieťaťom (vnukom, vnučkou) musí vykonať dokazovanie, z ktorého vyplynie záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko, ktoré akceptuje, že dieťa môže mať ku svojim starým rodičom, alebo iným príbuzným silné citové väzby, je na nich naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj, ktoré skutočnosti súd zisťuje s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa, prípadne i jeho výsluchom, resp. zistením jeho názoru podľa § 43 Zákona o rodine. Musí prihliadať i na vek, zdravotný stav a podobne nielen dieťaťa, ale i príbuzných, ktorí sa styku domáhajú, pričom nesmie prehliadnuť, že podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Z uvedeného vyplýva, že starí rodičia, resp. iní príbuzní nemajú zákonný nárok na styk s maloletým dieťaťom, keď súd môže ich styk upraviť len za splnenia zákonných predpokladov. Z obsahu spisu vyplýva, že v súčasnosti nie je daný dôvod pre rozhodnutie súdu o úprave styku starej matky s maloletou práve s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa má aj odvolací súd za preukázané, že vzťahy rodičov a starej matky maloletej sú v súčasnej dobe vážne narušené a takto vážne narušené vzťahy nie sú na prospech zdravému fyzickému a psychickému vývinu maloletej. Je preto potrebné tieto konfliktné situácie eliminovať. Úprava styku za súčasnej situácie nie je v záujme maloletej, ktorá nemá v jej veku dostatok vedomostných mechanizmov na zvládnutie napätia medzi starou matkou a rodičmi. Z výpovede opatrovníka maloletej naviac vyplýva, že stykom dieťaťa so starou matkou by mohli byť narušené aj vzťahy medzi rodičmi, čo by mohlo mať obzvlášť závažný dopad na záujem maloletej, ktorý je prioritný. Bez povšimnutia nemožno ponechať ani snahu opatrovníka poznať názor maloletej A. s prihliadnutím na jej vek a rozumovú vyspelosť. I napriek snahe sa nepodarilo z výpovede maloletej zistiť, či chce, alebo nechce sa so starou matkou stretávať. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že v súčasnosti nie je daný dôvod ani pre rozhodnutie súdu o zákaze styku starej matky s maloletou, ktoré rozhodnutie by znamenalo odobratie práva starej matky stýkať sa s dieťaťom akýmkoľvek spôsobom (telefonicky, náhodné stretnutie, odovzdanie darčekov a podobne). Zamietnutím návrhov sa dosiahne právny stav vyhovujúci záujmu dieťaťa, na ktorý záujem súd predovšetkým prihliadal. V takomto právnom stave sa nemôže stará matka domáhať nútenej realizácie styku s maloletou A., nedôjde však k porušeniu žiadneho súdneho rozhodnutia, pokiaľ by k styku starej matky po vzájomnej dohode s rodičmi po uplynutí určitej doby došlo. Tým je vytvorený priestor medzi starou matkou, rodičmi a dieťaťom, aby sa ich vzťahy navzájom v budúcnosti mohli upraviť. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .